Čerešne v Brdárke ešte nikdy nerozkvitli tak zavčasu. Ak ich chcete vidieť, máte už len pár dní

Maličkú Brdárku preslávili kvitnúce čerešňové sady.  Sedával v nich zbojník, ktorý ľúbil grófku

Čerešňové sady v Brdárke čoskoro odkvitnú. Ak si v nich chcete vyznať lásku, musíte sa ponáhľať

Ján Dzúr

Nie je tu obchod, pošta ani škola, staručký evanjelický kostol vyzerá, akoby ho sem preniesli zo stredoveku, mnohé domy chátrajú. A&nbsp;predsa je ospalá Brdárka cieľom výletov ľudí, ktorí sem nechodia len z&nbsp;okolia, ale z&nbsp;celej Európy. Dedinka neďaleko Rožňavy je totiž obklopená staručkými čerešňovými sadmi, aké na Slovensku nemajú obdobu a&nbsp;tak trochu pripomína ospalé Toskánsko. Štyritisíc stromov a&nbsp;dvesto druhov čerešní doslova obopína obec, no tento rok je všetko inak. &nbsp;

<strong><em>„Nepamätám si, aby naše čerešne rozkvitli na začiatku apríla. Kto ich chce vidieť v plnej kráse, má už len pár dní,"</em></strong> hovorí starosta obce Jaroslav Hric Jančo. Gemer bol v&nbsp;osemnástom storočí nielen krajom vzdelancov, ale aj jednou súvislou záhradou. Ovocie odtiaľto ostávalo nielen sezónnou pochúťkou, ale aj zdrojom rodinných príjmov. Čerstvé, zavarené, upravené na lekvár či destilát ho gazdovia predávali na trhoch, chodili s&nbsp;ním od domu k&nbsp;domu, alebo ho vozili na vozoch s&nbsp;rebrinami a&nbsp;plachtou. Ovocie z&nbsp;Brdárky sa tak dostalo i na Dolnú zem, do Miškovca, Putnoku či na severný Spiš.

Svoj rozkvet prežívala Brdárka na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, kedy mala vyše dvesto obyvateľov. Dnes sa miestni i&nbsp;aktivisti vracajú k obnove donedávna spustnutých sadov pod Radzimom. Pod týmto ikonickým kopcom sa končí asfaltová cesta a&nbsp;vyviera viacero prameňov s&nbsp;pitnou vodou. Je tu tiež lavička, kde si môžete oddýchnuť.

Na miestach, kde kedysi furmani nakladali na voz čerešne, sa dnes začínajú turistické chodníky, ten najzaujímavejší vedie na útočisko zbojníka Dovčíka, na tisíc metrov vysoký kopec Radzim. V&nbsp;brale s&nbsp;rozhľadom na poriadny kus Gemera je v&nbsp;skale akoby vysekaná stolička, z&nbsp;ktorej mal zbojník kyjakom mávať drábom. Pokoj vraj dal len panstvu v&nbsp;Betliari, ale len preto, že jedna z&nbsp;grófok Andrássyových bola jeho milenka! Zálety sa však zbojníkovi stali osudnými.

Podľa jednej z&nbsp;povestí išiel Michal Dovčík na rande do kaštieľa, podľa inej ho chytili u&nbsp;mladej vdovy v&nbsp;Kobeliarove. Nech je to akokoľvek, jeho telo nechali v&nbsp;roku 1832 pre výstrahu visieť na šibenici dovtedy, kým z&nbsp;neho neostala kostra.&nbsp;

Neskôr si zbojníkovu lebku nechali Andrássyovci očistiť a o&nbsp;čosi neskôr, keď prišla do módy frenológia – zisťovanie súvislostí medzi tvarom lebky a&nbsp;psychickými vlastnosťami človeka – ju poslali na výskum do Viedne. Dnes je &nbsp;Dovčíkova lebka v&nbsp;kabinete kuriozít v&nbsp; kaštieli Betliar. Zbojníkove meno nesie studnička v&nbsp;Kobeliarove, aj ulice v&nbsp;okolitých dedinách.

BIELA FARBA SA Z DEDINKY ČOSKORO VYTRATÍ, POZRITE SA AKO VYZERÁ  ROZKVITNUTÁ BRDÁRKA DNES

Čerešne v Brdárke ešte nikdy nerozkvitli tak zavčasu. Ak ich chcete vidieť, máte už len pár dní

Súvisiace články

Do hotela v Jasnej sa dobýjali medvede. Oficieri NATO utiekli, dvere bránili kuchári a čašníci

Čerešničky pre vaše nožičky, rozkvitnite v jarných trendoch

Bez mamy zahynú. Lovci senzácií odháňajú medvedice od mláďat výstrelmi z plynových pištolí

Zomreli na mieste viery. Študentkám, ktoré tragicky zahynuli na Spiši, nosili biele ruže

V parkoch je viac kliešťov ako v lesoch: Každý štvrtý prenáša nebezpečnú boreliózu

Výber pre vás