Katarína Oravská

Upozorňujeme, že článok a fotografie v ňom nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.

23. január 1960 Podbrezová – popravený 8. júna 1989 v Bratislave

Krajský súd v Banskej Bystrici Sviteka odsúdil na absolútny trest za brutálnu trojnásobnú vraždu. Vtedy 27-ročný recidivista podľa portálu kriminalistika.eu mal už za sebou dokopy osem rokov v cele, a to za rôzne zločiny.

Svitek bol ženatý. Manželka čakala ich druhé dieťa. V domácnosti žili s jednou spoločnou dcérou (4) a jednou dcérou (6) jeho ženy z prvého manželstva. V osudný deň 30. októbra 1987 Svitek celý deň popíjal. Z miestnej krčmy sa vrátil domov okolo jedenástej večer. Manželka sa pred ním aj s deťmi zamkla v spálni. Svitek búšil na dvere a keď mu manželka zakričala, nech si ide tam, odkiaľ prišiel, v záchvate zúrivosti zobral sekeru a vylomil dvere. Márii, ktorá bola v šiestom mesiaci tehotenstva zasadil niekoľko rán do oblasti hlavy, brady a krku. Ani potom, čo jeho manželka zostala v kaluži krvi, svoje vyčíňanie neskončil. Prebúdzajúcim sa dcéram rozsekal hlavy, ale to najhoršie ešte len malo prísť.

Manželku vyzliekol, sekerou a nožom jej otvoril hrudník, odrezal prsníky, vybral vnútornosti a porozhadzoval ich po izbe. Z brucha jej vybral ešte živý plod, ktorý rozrezal žiletkou a taktiež mu vybral vnútornosti. Rovnako pokračoval s dcérami, ktorých mŕtve telá pohlavne zneužil a vypitval. <strong>„Takú slasť som nezacítil ani pri samotnom pohlavnom styku ako vtedy, keď som sa ukájal,“</strong> opísal svoje besnenie úchylný vrah, ktorý ako ošetrovateľ oviec v Brezne v minulosti zneužíval kravy a odrezával pohlavné orgány býkom.

Po viacnásobnej vražde ušiel do Čierneho Balogu. Policajti ho chytili o dva dni. Podľa odborníkov jeho prevýchova nebola možná.

9. september 1936 Sušice – popravená 13. apríla 1961 v Prahe

Vyštudovaná zdravotníčka bola sestrička na pôrodnom oddelení okresnej nemocnice v Sušiciach. Počas jej služby 23. februára 1960 zomreli dve novorodeniatka, dievčatá. Pitva preukázala, že zomreli násilnou smrťou. O štyri dni Fikáčkovú priamo na pracovisku zatkla polícia.

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Zahranicie/Co-sa-stalo-s-najznamejsimi-zmiznutymi-detmi-Mnohe-skoncili-v-rukach-bestialnych-netvorov">Čo sa stalo s najznámejšími zmiznutými deťmi? Mnohé skončili v rukách beštiálnych netvorov</a>

Počas výsluchu priznala, že 20-hodinovému bábätku pomliaždila hlavičku a zlomila obe ruky. V ten istý deň a rovnakým spôsobom ublížila aj 5-týždňovému novorodencovi. Násilie použila aj proti ďalším desiatim novorodencom, ktoré jej útok prežili. Motív? Do protokolu uviedla: <strong>„Bitie detí som robila v čase, keď som mala dostať menštruáciu, alebo v priebehu menštruácie, pretože ma rozčuľoval plač detí, čo vo mne vzbudilo úplnú nenávisť k deťom.“</strong>

Znalci dostatočne neodpovedali na otázku ohľadom jej príčetnosti v dobe spáchania činu. Fikáčková bola prvá žena popravená za kriminálne trestné činy od roku 1918.

15. marec 1923 Vrádište – popravená 28. septembra v Prahe

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Ludia/Chladnokrva-vrahyna-Cubirkova-Popravili-ju-pred-paetdesiatimi-rokmi">Chladnokrvná vrahyňa Čubirková: Popravili ju pred 50-timi rokmi</a>

Československá sériová vrahyňa najskôr zavraždila svojho manžela (1951), neskôr druha (1964). Čubírková žila s manželom v českom Trutnove. Zabiť sa ho rozhodla potom, čo zistil, že ho žena podvádza. Zosnovala plán, ktorý jej pomohli naplniť je sused a milenec v jednom Václav Bernart a jeho manželka. Čubírek lakoval nábytok. Irena mu zatiaľ do alkoholu primiešala lieky na spanie. Bernart mu následne rozbil hlavu. S Bernartovou manželkou ho už mŕtveho dotiahli pod schody a Čubírková naňho zhodila kachle, ktoré sa Čubírk predtým rozhodol zniesť z povaly. Potom, čo zahladili stopy, poslala Irena 9-ročnú dcéru zobudiť otca. Tá našla už iba jeho bezvládne privalené telo. Polícia skonštatovala, že išlo o nehodu. Irena sa neskôr so svojím novým druhom Ambrózom Ščepkom presťahovala na Slovensko, do obce Boleráz.

Ščepka bol alkoholik. Siedmeho decembra 1964 sa na svoje meniny opil, spadol zo stoličky a zaspal. Irena ho dvakrát tupou stranou sekery udrela do hlavy a zabila. Potom mu hlavou oddelila sekerou, sekáčikom na mäso a nožom od tela. Telo spálila v peci na chlieb. Popol rozsypala na príjazdovú cestu a do potoka. Hlavu nechala na toalete osobného vlaku smerujúceho do Bratislavy. Na políciu nahlásila zmiznutie svojho druha. Hlavu našiel pred Pezinkom sprievodca.

Polícia pri prehliadke Čubírkovej domu objavila podozrivo teplú pec a aj zvyšky kostí na ceste. Čubírková sa priznala a takmer až na záver vyšetrovania vyšlo najavo, že stojí aj za smrťou jej manžela pred 13-timi rokmi. Zatiaľ čo Čubírková odvisla, Bernarta odsúdili na 15 rokov väzenia a jeho manželka unikla trestu vďaka amnestii.

15. marec 1958 – popravený 7. augusta 1986 v Prahe

Sadistický sériový vrah a kanibal zavraždil v rokoch 1978 až 1981 na území Československa päť žien. Podľa znalcov bol Hojer primitívna psychopatická osobnosť s citovou tuposťou bez akejkoľvek najzákladnejšej morálnej normy a svoje zločiny spáchal v príčetnom stave, premyslene a bez známok duševnej choroby.

Prvú obeť – 30-ročnú Evu R. stretol na prechádzke v roku 1978. Zrazil ju na zem, uškrtil. Do genitálií jej zastrčil žihľavu.

Ivonu S. (25) zavraždil v roku 1980 vo vlaku z Prahy na WC, kde ju uškrtil a potom na nej vykonal súlož. V tom istom roku cestoval za kamarátom do Košíc. Na brehu priehrady Ružín stretol ženu (25-30 rokov), ktorú znásilnil a uškrtil, zviazal drôtom, zaťažil kameňom a odtiahol do vody. Telo bez hlavy a zápästí našli po roku. Jej meno je neznáme.

V roku 1981 narazil na električkovej zastávke v Brne na 18-ročnú Ivanu M. Dievča sa bránilo, a tak ju znásilnil len čiastočne. Potom ju však rukami uškrtil, odrezal prsia a prirodzenie. Orgány si odniesol v igelitovej taške do bytu v Prahe a uložil do chladničky. Asi po týždni ich uvaril v slanej vode a časť zjedol.

Naposledy vraždil v októbri 1981. Annu Š. (51) prepadol s nožom v ruke. Rozrezal jej oblečenie, omotal hlavu pančuchou, znásilnil ju a uškrtil. K tejto vražde sa priznal duševnej chorý pacient. Ten bol však v čase vraždy za mrežami. O mieste činu mu povedal Hojer, a tak naňho polícia došla. Počas výsluchu sa priznal.

30. jún 1951 Praha – popravená 12. marca v Prahe

Podobne, ako v súčasnosti útočia teroristi v metropolách, keď nákladným autom zámerne vrážajú do ľudí na miestach, kde je veľká koncentrácia miestnych aj turistov, v roku 1973 v Prahe Hepnarová s požičaným nákladiakom nabehla na nástupište električky, kde na spoj čakalo asi 30 cestujúcich. O život chcela pripraviť, čo najviac ľudí. Usmrtila ich osem. Hepnarová bola poslednou popravenou ženou v Československu. O svojom pripravovanom čine odoslala list redakciám Svobodného slova a Mladého světa.

Hepnarová nenávidela spoločnosť a verila, že každý jej chce len ublížiť. K činu sa hrdo hlásila. Dokonca, keď sa nákladiak zastavil, ľudia sa jej snažili najskôr pomôcť, pretože si mysleli, že stratila nad autom kontrolu. Ani len netušili, že svoj zákerný útok autom o niekoľko minút posunula, pretože na zastávku prišla električka a zastávka sa teda čiastočne vyprázdnila.

Ako sa pri vyšetrovaní tiež zistilo, Hepnarová v roku 1970 pomocou fľaše s benzínom podpálila dvere na obytnej časti hospodárskej budovy jej otca. V tom čase tam spali jej sestra a manželský pár, ktorý tam bol v podnájme. Oheň sa podarilo uhasiť.

Hepnarová sa svojej popravy bála. Museli ju na ňu dotiahnuť násilím.

2. január 1942 Banská Bystrica – popravený 16. júla 1987 v Bratislave

Banskobystrický škrtič bol primitívny pastier a alkoholik, ktorý ledva skončil osobitnú školu. Vyrastal v detských domovoch. Svoju vražednú sériu odštartoval v roku 1978 za Banskou Bystricou, kde na lesnom chodníčku pri vysielači napadol 20-ročnú ženu. Škrtil ju a keď upadla do bezvedomia znásilnil. Z kabelky jej ukradol 500 korún. V júni 1982 na Suchom vrchu zavraždil sotva 15-ročné dievča a okradol ju. Po vyše mesiaci takmer v centre mesta veľkým kameňom umlátil ďalšiu obeť, ktorú okradol o náušnice. Neznásilnil ju len preto, že mala menštruáciu.

Lupták denne pil a požíval tiež okenu. Svoje konanie si však uvedomoval. Popierať začal až vtedy, keď zistil, že mu hrozí trest smrti.

22. október 1925 – popravný 29. decembra 1957 v Prahe

Mrázek je považovaný za vraha s najväčším počtom obetí v povojnovom Československu. Zatkli ho pritom náhodne. V roku 1957, keď prehľadával v šatni oblečenie baníkov. Pri vyšetrovaní krádeží sa zistilo, že ide o sériového vraha.

Prvú obeť 15-ročnú Hanu Ch. udrel polenom do hlavy a pohlavne zneužil. O necelý mesiac zastrelil milenecký pár a na mŕtvych sa uspokojil. Šesť jeho vrážd malo sexuálny motív, jedna lúpežný. V roku 1956 usmrtil 57-ročnú Alžbetu niekoľkými ranami sekerou do hlavy. Videla to jej 10-ročná vnučka, ktorú Mrázek pohlavne zneužil a odišiel z domu.

Mrázek bol podozrivý aj z ďalších vrážd podobného charakteru, ale nebol dostatok objektívnych dôkazov. Okrem vrážd Mrázekovi dokázali aj prípady pohlavného zneužitia, vlámačiek do obchodov, bytov, škôlok, pivníc, krádeží bielizne, domácich zvierat, bicyklov. Dovedna ho obvinili zo 127 trestných činov.

Mrázek dlho pred spravodlivosťou unikal. Jedným z dôvodov bola neskúsenosť vtedajších policajtov.

15. apríl 1942 – popravený 8. júna 1967

Prípad českého pedofila z roku 1966 pobúril verejnosť, ktorá žiadala jeho hlavu. Papež v premietacej kabíne pražského kina Metro sexuálne napadol a zavraždil len 11-ročného Josefa Neumanna, na ktorého tele narátali 36 bodných rán nožnicami. V hľadisko bolo v tom čase viac ako 100 divákov.

Papež bol v kine premietačom. Chlapca vlákal do premietacej miestnosti, kde ho vyzliekol, obchytkával, ostrihal a ukájal sa na ňom. Potom ho začal bodať nožnicami do hlavy, krku, trupu a do genitálií. Papež musel svoje vyčíňania pritom na chvíľu prerušil, pretože došiel filmový pás a diváci naňho zvonili. Chlapec sa vtedy snažil ujsť. Papež ho uškrtil a telo odtiahol do akumulátorovej šachty.

Chlapcova matka ho zháňala márne. Papež chodil ešte tri dni do práce. Až náhradný premietač privolal políciu, keď zacítil podozrivý zápach. O deň na to Papeža zatkli. Skrýval sa dvore domu, v ktorom býval s matkou. K vražde sa priznal.

Sexuálnych deliktov sa pritom Papež dopustil už predtým a Josefa zabil deň pred predpokladaným nástupom do výkonu trestu.

Československí beštiálni vrahovia odsúdení na smrť: Jeden vybral matke z tela živý plod, iný pojedal genitálie

Výber pre vás