Vanda Felšöci Rusnáková

Mojmír Květoň má 58 rokov, z&nbsp;toho takmer tridsať prežil v&nbsp;paneláku na Mukačevskej ulici 9 v&nbsp;Prešove. Pôvodom Moravan, vojak z&nbsp;povolania, prišiel na Slovensko v&nbsp;roku 1985. Do Prešova, kde s&nbsp;manželkou vychovali tri deti, sa presťahovali o&nbsp;šesť rokov neskôr. Zvykol si tam. Dnes sa už cíti ako Prešovčan. Z&nbsp;tragédie, ktorá sa stala vlani 6. decembra, sa nedokáže spamätať. Nielen preto, že bol správcom vybuchnutého paneláka. Hlavný dôvod je, že počas tragédie prišiel o&nbsp;svojich priateľov, známych, susedov. Jednoducho o&nbsp;celú komunitu, ktorá až do minuloročného Mikuláša zohrato fungovala.

Ako hovorí, je to nepredstaviteľný pocit. Vidieť v&nbsp;jednej sekunde vybuchnúť vlastné bývanie na jedenástom poschodí je priam desivé. A&nbsp;pán Květoň to zažil. Celú skazu mal rovno pred očami. Pracuje totiž pár metrov od bytovky. S&nbsp;manželkou mali jediné šťastie. V&nbsp;čase výbuchu boli mimo domu. V&nbsp;byte ostal iba ich pes. Neprežil. Keď teraz Mojmír Květoň z&nbsp;náhradného bývania dochádza do práce, každý deň má pred očami prázdno. Prázdno, ktoré zostalo po bytovke na Mukačevskej číslo 9 v&nbsp;Prešove.

Obete výbuchu sú už pochované. Každá rodina dotknutá tragédiou v tichosti odprevadila svojho najbližšieho. Stále sa nepodarilo nájsť telo staršej panej. Kriminalisti skúmajú každú kosť, ktorá sa objavila. Vzorky DNA porovnávajú s biologickým materiálom odobratým jej dcére, ktorá zatiaľ nemohla mamu pochovať.

Miesto nešťastia je stále oplotené a hliadkuje pri ňom polícia. Tam, kde stála bytovka, je dnes len akási betónová platňa či pár panelov, ktoré prikryli pivničné priestory. Stojí tam aj stroj, ktorý v osudný deň prerazil plynové potrubie. Okolité paneláky sú už obývané. Ľudia sa snažili čo najrýchlejšie vrátiť do normálu. Ešte stále však mnohí vymieňajú poškodené časti svojich bytov, najmä okná. Okolo prázdneho priestoru, kde stála bytovka s číslom 9, už prechádzajú okoloidúci bez väčšieho záujmu. Všade je neskutočné množstvo blata a rúr trčiacich spod zeme. Zastavili sa tu všetky výkopové práce. Zatiaľ nikto nevie dokedy.

„Čo mi najviac chýba? Všetko. Prostredie, susedia. To asi najviac. Aj vlastná posteľ, človek sa nevyspí dobre, prevracia sa. Potom vám v&nbsp;hlave kolujú myšlienky, prečo sa to stalo,“ opisuje svoje pocity dva mesiace po tragédii Mojmír Květoň. Je mu ťažko. Dôchodok sa nezadržateľne blíži a&nbsp;on akoby začínal od nuly.

„Všetko sa od základov zmenilo. Začíname odznova. V&nbsp;ten deň bola v&nbsp;podstate predvianočná nálada. Každý si plánoval, čo ešte musí urobiť, upratať, čo dokúpiť pod stromček. Ženy premýšľali, čo upečú na sviatky... a&nbsp;zrazu prišlo toto. Na Mikuláša. Ostali sme iba v&nbsp;tom, čo sme mali na sebe, len s&nbsp;tým majetkom, ktorý sme mali pri sebe. Všetko odi­šlo preč. Začíname od nuly, bez peňazí, bez majetku, bez svojho bývania,“ sťažka skladá vetu za vetou Mojmír Květoň. V&nbsp;mysli sa vracia do obdobia spred dvoch mesiacov. V&nbsp;hlave si stále kladie nástojčivé otázky. Koho viniť? Na koho sa hnevať? Sám nevie. Jedno je však isté, niečo také sa rozhodne nemalo stať.

„Jednoducho sa tomu nedalo uveriť. Pred očami sa vám rozpadne dom v&nbsp;priebehu sekundy a&nbsp;vy sa nemáte kam podieť, kam sa vrátiť,“ neskrýva svoju beznádej pán Květoň. „Viete, ja to cítim skôr celospoločensky. Je taká nezdravá atmosféra. Prečo sa práce začali 15. novembra a&nbsp;mali sa končiť 15. decembra, keď každý vie, že už ide zima, počasie nemusí vyhovovať a&nbsp;každý sa chystá na Vianoce? Vtedy už má každý hlavu niekde inde. Veď pol roka predtým sa tu robili iné výkopové práce. Robil sa nový teplovod, mohlo sa to spojiť. Takto sa ľudia znervózňujú zbytočne a&nbsp;možno tam sú príčiny,“ snaží sa opísať myšlienky a&nbsp;pocity mnohých, ktorí v&nbsp;tejto lokalite bývali.

Nechce hovoriť za všetkých. Stojí si však za svojím slovom a&nbsp;názorom. „Ja tých chlapcov nepodozrievam, že by urobili niečo zlé. Azda nereagovali správne, tak ako mali. Sú to takí chalani ako moji synovia. Boli to živnostníci, ktorí teraz akože majú niesť zodpovednosť,“ vraví mierne rozhorčene Mojmír Květoň.

Poukazuje aj na to, že ak v&nbsp;súčasnosti niekto poruší či poškodí verejné siete, obvinia ho z&nbsp;trestného činu. A&nbsp;tak sa často stáva, že ak aj niekto niečo prekopne alebo presekne, jednoducho to rýchlo rieši na vlastné triko bez toho, aby upozornil políciu a&nbsp;mal na krku trestné stíhanie. Žiaľ, tentoraz za neskoré ohlásenie či zlú reakciu zaplatilo osem ľudí životom. „Nikto nezareagoval správne. Keď mi prišla esemeska, že je porucha kotolne, vedel som, že kotolňa je odstavená od elektriny a&nbsp;od plynu. Nik nevedel, čo sa deje. Keď začali volať ľudia, ako prvé mi napadlo, že asi robotníci prepichli potrubie. Ráno, keď som išiel do práce, som ich videl, ako sa pripravujú,“ spomína na osudné dopoludnie.

Pred dvanástou mu totiž volalo asi päť-šesť obyvateľov bytovky, že cítia silný zápach plynu. Jedna susedka prišla aj osobne. Poprosila ho, aby išiel otvoriť dvere na strechu, nech sa panelák odvetrá. „Keby som predpokladal, čo sa stane, tak aj moja prvá reakcia by bola iná. No nik nepredpokladal, že je to taký stav. Bolo treba okamžite volať poruchovú linku SPP, prípadne záchranné zložky a ľudí upovedomiť, aby vyvetrali, vypli elektrinu a opustili budovu. Jednoducho nezareagoval som ani ja, ani susedia, ktorí v tom dome boli,“ trápi sa Mojmír Květoň.

Podľa neho živnostníci vykonávajúci práce vedeli, že prevŕtali potrubie. „Možno ani oni si neuvedomovali, že v&nbsp;dome je toľko plynu. Nikto by nepovedal, že plyn sa rozšíri do niekoľkých bytoviek. Aj vedľajšia bola zaplynovaná. Tam pani na prvom poschodí cítila plyn, tak volala správcovi. Ten volal nášmu správcovi, ktorý nás má všetkých na starosti, a&nbsp;ten bol prvý, kto zareagoval a&nbsp;zavolal na SPP. To bolo 12 hodín 10 minút. Výbuch nastal o&nbsp;dve minúty,“ približuje.

Problém bol aj v&nbsp;tom, že SPP v&nbsp;podstate nemal hlásenú poruchu, hoci z&nbsp;prerazeného potrubia unikal pod silným tlakom obrovský objem plynu. Zatiaľ nie je jasné, ako sa cez štrk či hlinu dostal do jednotlivých panelákov. No v&nbsp;bytovke číslo 9 po elektrickej iskre, ktorá sa podľa všetkého vytvorila privolaním výťahu, sa nakoniec ozval mohutný výbuch. „Kedysi sa cvičila civilná obrana, základné veci, čo máte robiť, keď horí a&nbsp;niečo uniká. Nejako sme zabudli na tie návyky a&nbsp;dnes sa to už nenacvičuje. Možno zbytočný poplach, keď zavolám, ale je to lepšie robiť tak, ako prísť o&nbsp;všetko,“ myslí si Mojmír Květoň.

Majitelia bytov na Mukačevskej 9 v&nbsp;Prešove sa ešte nerozhodli, čo na priestore po vybuchnutej bytovke vznikne. Či to bude pietne miesto a&nbsp;všetci vlastníci bytov siahnu po možnosti kúpy inej nehnuteľnosti, alebo by aspoň časť z&nbsp;nich bývala v&nbsp;novopostavenom dome na tom istom mieste. „Jedna časť má záujem vrátiť sa na toto miesto. Tých, ktorí by tu chceli byť, odhadujem asi na desať. Potom sú ľudia, ktorí to kategoricky odmietajú. Presný počet zatiaľ neexistuje. Jasné je len to, že sú tu dve skupiny. Tretia neexistuje,“ upresňuje bývalý správca dnes už neexistujúcej bytovky Mojmír Květoň.

Priznáva, že ak by sa aj rozhodli pre výstavbu novej bytovky, určite by bola menšia ako tá pôvodná. Už aj s&nbsp;prihliadnutím na možnosti parkovania a&nbsp;prístupových ciest. Poukazuje aj na to, že na Slovensku je stavebné konanie veľmi zdĺhavé. „No keby boli úradníci voči nám ústretoví a&nbsp;stavebné povolenie by sme vybavili za dva mesiace, do konca roka by sme mohli mať bytovku postavenú,“ konštatuje. On sám by sa na toto miesto rád vrátil, no jeho manželka je, aspoň zatiaľ, zásadne proti.

Mojmír Květoň tvrdí, že majitelia bytov sa rozhodnú po tom, ako sa dostanú k svojim peniazom. „Mesto poskytlo v prvej vlne humanitárnu pomoc 10-tisíc eur na každý byt. Táto suma išla z položky transparentného účtu zo zbierky. Nasledujúcich šesť mesiacov sa dotknutým bude vyplácať po 500 eur na vykrytie nájomných nákladov. No už teraz máme možnosť z nášho účtu, ktorý sme mali ako spoločenstvo vlastníkov bytov, vyplatiť poistku - to vychádza zhruba 30-tisíc eur na dvojizbový byt. Závisí to od výmery. A&nbsp;potom, keď sa budú rozdeľovať peniaze z&nbsp;verejného účtu, tak buď dostanú sumu, za ktorú si kúpia byt v&nbsp;inej lokalite, alebo ju vložia do nejakého spoločenstva, ktoré sa postará o&nbsp;výstavbu bytovky na mieste, kde stál vybuchnutý panelák,“ vysvetľuje Mojmír Květoň.

FOTO pripomínajúce tragédiu v PREŠOVE nájdete v GALÉRII &gt;&gt;

Prešovská tragédia: Plný plynu bol aj vedľajší panelák, mali viac šťastia. Čo ich zachránilo?

Výber pre vás

Prešovská tragédia: Plný plynu bol aj vedľajší panelák, mali viac šťastia. Čo ich zachránilo?

Súvisiace články

Robotníci, ktorí kopali pri bytovke smrti v Prešove: Dostanú doživotie?

Aj vojaci pomáhali pri výbuchu v Prešove: Minister obrany im odovzdal medailu

Výber pre vás