<p>Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu</p>

Peter Galan

Našinci sa sťažujú, že zarábajú málo, sú zadlžení po uši, bezmocne sledujú, ako z ich daní boháči ešte viac bohatnú a k tomu za dverami čakajú desaťtisíce cudzincov, ktorí ich chcú obrať aj o tú mizernú prácu, čo im umožňuje prežiť. Vybrali sme pre vás niekoľko tém, ktoré v našej spoločnosti rezonujú a vy môžete hlasovať, ktorá práve vás štve najviac. Ak sme na niečo pozabudli, napíšte nám v diskusii...

Slovenskej ekonomike sa darí, nezamestnanosť je minimálna a napriek tomu je stále medzi našimi a "západnými" platmi priepastný rozdiel. Dokonca aj naši postkomunistickí susedia majú viac. Len nedávno sme sa dozvedeli, že priemerná mzda u nás po prvýkrát prekonala hranicu tisíc eur (1034 eur). Znelo by to optimisticky, keby tento priemer nezvyšovala len úzka skupina špecializovaných zamestnancov v konkrétnych regiónoch. Z nedávneho prieskumu vyplýva, že polovica Slovákov zarobí menej ako 950 eur (cca 730 v čistom) a desatina musí mesiac prežiť nanajvýš zo šesťsto eur (490) a menej. Pre porovnanie, priemerná mzda u našich susedov v Rakúsku presahuje 3600 eur, v Nemecku je to zhruba 3700, v Estónsku 1220, v Česku 1141 a v Poľsku 1127 eur...

Mali by Slováci zarábať viac?

Donekonečna sa vlečúce súdne spory, opakované procesné chyby, pre ktoré vychádzajú spoza mreží aj najhorší kriminálnici, neprehľadné zákony, vďaka ktorým majú dvaja právnici na jedinú vec tri právne názory, korupcia, rodinkárstvo, kšeftovanie so spravodlivosťou... To všetko sa nám spája s pojmom "slovenské súdnictvo". Pamätáte sa, keď v roku 2010 Poliaci chytili Karola Mella? Rok na to, po úpenlivých výzvach, nám susedia údajného bossa hornonitrianskeho podsvetia vrátili a naši sudcovia ho o pár týždňov pustili na slobodu. Pre procesnú chybu... Celý svet sa na nás vtedy musel výborne baviť! A to je len jeden z najvypuklejších príkladov, za ktorým cítiť korupciu a neschopnosť. Slovenské súdnictvo dlhodobo požíva najnižšiu mieru dôvery občanov a nezdá sa, že by sa v tom niečo malo zmeniť.

Štve vás slovenské súdnictvo?

Médiami sa šíri optimistická správa. Vlani klesol počet nových exekúcií "len" na vyše 138 000. Rok predtým ich však bolo viac než štyristotisíc a ďalej do minulosti sa ich počet pohyboval okolo pol milióna. Celkovo je v súčasnosti minimálne jednou exekúciou zaťažených takmer milión ľudí. A máme po optimizme. Ťažko možno veriteľom vyčítať, že požadujú svoje peniaze naspäť. Problémom sú obrovské trovy exekúcií, poplatky a tiež penále z omeškania, ktoré si exekučné úrady účtujú. Práve pre ne sú vysoké dlhy mnohých občanov prakticky nezaplatiteľné a dostávajú ich na hranicu biedy, či dokonca na ulicu.

Prekáža vám spôsob práce a odmeňovanie exekútorov?

Naše zdravotníctvo je skutočne v biednom stave. Katastrofálna je vybavenosť nemocníc, kde chýbajú nielen technické zariadenia a zdravotnícke pomôcky, ale tiež hygienické potreby. Mnohé budovy dávno potrebovali aspoň základnú údržbu. K tomu k nám prenikajú informácie o podozrivých kšeftoch, zlom hospodárení a zadlženosti týchto zdravotných inštitúcií. V oblasti ambulantnej starostlivosti stále funguje absurdný systém u odborných lekárov, kde pacienti musia čakať od skorých ranných hodín bez istoty, že vôbec prídu na rad. Doktorov i sestier je kriticky málo, mnohí sú v dôchodkovom veku, čakanie na špecializované vyšetrenia trvá aj niekoľko mesiacov. V sanitkách rýchlej zdravotníckej pomoci sedia zväčša len záchranári a počet úmrtí, ktorým sa dalo pri adekvátnej starostlivosti predísť je stále neúmerne vysoký. Treba ešte hovoriť o zákrokoch, ktoré odmietajú zdravotné poisťovne preplácať či dostupnosti a cenách liekov?

Hnevá vás stav slovenského zdravotníctva?

Hovorí sa že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Ale krkolomnú kombináciu Smeru, alibistických Maďarov a ambicióznych hejslovákov sme si azda predsa nezaslúžili. Tragické prejavy predsedu parlamentu, ktoré už zvečnil nejeden ľudový satirik, či jeho slávna rigorózna práca sú len úsmevnou čerešničkou na torte. K skutočným problémom, ktoré by nás v súvislosti so súčasnou vládnou koalíciou mali trápiť patrí napríklad údajné prepojenie Smeru na prostredie organizovaného zločinu, unesený Vietnamec, kauzy Kočner, Bašternák, rozkrádanie verejných zdrojov či pofidérne tendre. Na druhej strane faktom je, že tento nesúrodý zlepenec, akoby zázrakom, stále drží pokope. Je to však v tomto prípade skutočne pozitívum?

Hnevá vás slovenská vláda a parlament?

Nie ste spokojní so súčasnou vládou? Chceli by ste konečne zmenu? Chceli by ste, aby túto krajinu konečne riadili odborníci, čestní ľudia, ktorých by sme si mohli vážiť, ktorí by nevytrubovali do sveta slogany o prosperujúcej ekonomike, ale reálne by pracovali na zaistení blahobytu svojich občanov? Tak to zmeňte a choďte voliť! Ale koho? Ponuka alternatívnych možností je mizerná a národ už odmieta taktiku "menšieho zla". Osobnosti súčasnej opozície či uchádzači o miesto v parlamente si vyslúžili označenia ako hysterický šašo, nepodarený egocentrický ekonóm, komunista, fašista, podvodník, sukničkár... Ak si k tomu prirátame, že každý z nich vidí budúcnosť našej malej krajiny úplne inak a nedokážu sa zhodnúť ani na elementárnych veciach, vidina posedenia s priateľmi pri holbe piva sa zdá byť lákavejšia než návšteva volebnej miestnosti...

Rozčuľujú vás opozičné strany, alebo ich lídri?

Po dlhých rokoch nepochopiteľnej letargie vedie sociálna poisťovňa ťaženie proti neplatičom. Nekompromisne od nich vyžaduje nedoplatky staré desať i viac rokov. Ich spôsob vymáhania pohľadávok je však v mnohých prípadoch doslova likvidačný. Od ľudí, ktorí dávno nepodnikajú a žijú z mizerných slovenských platov, zrazu požadujú desať i dvadsaťtisícové sumy, ktoré musia splatiť najneskôr do dvoch rokov. Aby toho nebolo málo, nedoplatok ďalej úročia desiatimi percentami a každé nedodržanie termínu môže znamenať okamžité splatenie celej sumy, prípadne exekúciu. Občan nemá možnosť požiadať o pomoc žiadnu banku, pretože dlžníkovi sociálnej poisťovne nikto nepožičia. V prípade vyššej sumy teda prakticky nemá z čoho dlh spolu s penálmi v krkolomnom termíne splatiť. Aj keby chcel. Výsledkom takéhoto razantného prístupu ľahko môže byť, že produktívny človek vyhlási osobný bankrot alebo skončí odkázaný na... príspevky sociálnej poisťovne. Zvláštna logika. Pritom by stačil rozumný splátkový kalendár...

Hnevá vás akým spôsobom sociálna poisťovňa vymáha staré dlžoby?

Poznáte ten pocit hromadiacej sa zlosti, keď vám niekto tvrdí absolútnu hlúposť tak presvedčivo, že začínate sami o sebe pochybovať? Manipulácia je synonymom dnešnej doby. Valí sa na nás zo všetkých strán. Či už zo strany podnikateľov, politických strán, alebo záujmových skupín. Niekedy ostáva rozum stáť, keď sa na sociálnych sieťach objavujú diskutéri tvrdiaci logické nezmysly, spochybňujúc všetko a všetkých. Tu nie je priestor pre zdravý rozum, diskusiu. Ich krédom totiž je, čím horšie tým lepšie. Čo najviac zamotať prostých ľudí, ktorí tak strácajú orientáciu, kde je pravda, a buď rezignujú, alebo v nich rastie len zloba a bezmocnosť. Kto sú tí manipulátori? Za rôznymi "aliasmi" stoja ľudia, ktorí by v reálnom svete vôbec nedostali priestor, neboli by podstatní. Ale pod &nbsp;rúškom anonymity dostávajú krídla, ovplyvňujú takzvanú "mlčiacu väčšinu" a úspešne vytvárajú nezdravú atmosféru v spoločnosti.

Rozčuľujú vás anonymní manipulátori na internete?

Povedzme si úprimne, potraviny v našich obchodoch už dávno nie sú čo bývali. V ľúbivých obaloch nám supermarkety predávajú výrobky plné chémie, konzervantov, farbív, dochucovadiel, skutočné mäso v takzvaných mäsových výrobkoch takmer nenájdeme, živočíšne produkty neraz obsahujú antibiotiká a po poslednej afére s poľským mäsom máme chuť stať sa vegetariánmi. Nehovoriac o rozdielnom zložení potravín rovnakej značky, ktoré k nám prichádzajú zo západných krajín. Niekedy sa ku kvalite nedostaneme, ani keď sme ochotní zaplatiť viac, a tí, čo majú možnosť, chodia radšej nakupovať do susedného Rakúska.

Hnevá vás kvalita potravín, ktoré ponúkajú slovenské obchody?

Čo by taký Emmanuel Macron dal za slovenský holubičí národ? V uliciach by mal konečne pokoj, náklady na sociálne benefity by mohli padnúť takmer na nulu, ľudia by ochotne pracovali za štvrtinové mzdy, podnikatelia by mali hody a štátna pokladnica by sa utešene plnila. Konečne by bol Brusel spokojný, že aj Francúzi plnia fiškálne kritériá. Dostať totiž Slovákov do ulíc, aby bojovali za lepší život, vyžaduje nadľudské úsilie. A keď tam predsa s nejakými transparentmi dôjdu, neraz ani presne nevedia, čo by mali žiadať. Nemajú lídrov, ideu, ani vôľu angažovať sa. Samozrejme, chcú sa mať lepšie. Ale najradšej by boli, keby to za nich vybavil niekto iný.

Hnevá vás, že našinci nie sú ochotní vzbúriť sa a bojovať za lepší život?

Popri predchádzajúcich témach sa to zdá byť zanedbateľný problém. Chyba lávky! Skúšali ste zohnať elektrikárov, plynárov, inštalatérov či nebodaj stavbárov? A ak sa vám to podarilo, boli ste s ich prácou spokojní? Väčšina z nás, ktorí sme túto kalváriu zažili, sa len trpko pousmeje. Žiaľ, chýry o kvalitných slovenských majstroch zostali len v spomienkach našich materí a ego partie v montérkach, ktorá vám zastane pred dverami, ďaleko prevyšuje jej schopnosti. Smutnou pravdou je, že všetci chcú mať vysoké školy, študovať jazyky, cestovať po svete, menej schopní zas smerujú do obchodu, na výrobné linky či do taxíkov. Po remeselníkoch zostala prázdna diera. Z toho mála, čo u nás absolvuje odbornú školu, poutekajú najschopnejší do cudziny. Nie div, keď kilometer za hranicou zarobia päťnásobok toho čo u nás. A tak nám domy stavajú v krčme pri pive založené "spoločnosti", zložené z cukrárov, pekárov, bezdomovcov i ľudí bez akéhokoľvek vzdelania. Na otázku, či zvládnu napríklad osadenie okien, výmenu radiátorov, alebo uloženie podlahy bez mihnutia okom zareagujú: "To bude v pohode, večer si to pozriem na youtube..." Internetovému rýchlokurzu potom samozrejme zodpovedá aj výsledok. Šokuje vás až cena, ktorú nakoniec špecialisti zaspievajú. Čo môžete, radšej si urobte sami.

Štve vás nedostatok schopných remeselníkov na Slovensku?

Svet sa globalizuje, populácia starne, ľudí v produktívnom veku ubúda a dlhodobo nezamestnaní bez pracovných návykov túto dieru nedokážu zaplniť. Po západných štátoch rastie počet zahraničných pracovníkov aj v postkomunistických krajinách. Mieria i na Slovensko. Nezamestnanosť u nás je minimálna a viacero fabrík nemá ako zaplniť voľné pracovné pozície. Ani so súčasným stavom cudzincov. Investori hrozia, že ak na Slovensku bude naďalej pretrvávať nedostatok pracovnej sily a tlaky na zvyšovanie miezd, odídu, alebo presunú časť výroby do zahraničia. Hoci sa dovoz cudzincov z tohto uhla javí ako nevyhnutnosť, existujú argumenty proti. Tento spôsob zaplnenia pracovných pozícií v prostredí, kde ľudia vo väčšine aj tak zarábajú málo, by totiž mohol byť cestou k zmrazeniu platov a k silnej páke pre firmy na pracujúcich. Ľahko sa môžeme dostať do situácie z ranného kapitalizmu, kde bude dominovať argument: "Nepáči sa ti? Za plotom čaká sto Ukrajincov, Srbov, Vietnamcov či Albáncov..." Fabriky sa zaplnia robotníkmi z tretích krajín, ekonomika porastie, ale Slováci budú bez práce a chudobnieť... Dovoz pracovnej sily nepoteší ani státisíce Slovákov zamestnaných v zahraničí. Z nich by sa totiž mnohí radi vrátili domov, ak by sa u nás platy začali aspoň trochu blížiť príjmom vo vyspelých západných krajinách.

Dokedy nás budú štvať? 12 vecí, z ktorých ide Slovákov rozdrapiť

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás