Anka Žitná Lučaiová

Bojovníci z afrických kmeňov si za čias koloniálnych dobyvateľov vyrábali „insígnie“ podľa vzoru bielych mužov z použitých plechoviek zo sardiniek. Za éry Vladimíra Mečiara si rýchlokvasení politici futrovali plebejskú mentalitu tak, že si dávali vyrábať bronzové busty a šľachtické erby. Dnes je tu nová doba. „Vrchnosť“ inovovala svoju výzdobu. Páni si rozdávajú vojenské hodnosti. A tak nám vo vláde aj v parlamente sedia dekorovaní kapitáni, podplukovníci a plukovníci. V praxi použiteľní asi rovnako ako divoch s výložkami z onej plechovky z olejových rybičiek.

Keď v januári 2008 odchádzajúci minister obrany zo Slovenskej národnej strany František Kašický odovzdal premiérovi Robertovi Ficovi sošku zbojníckeho kapitána Jánošíka a valašku, zo žartu povedal, že využil právo ministra obrany a udelil zbojníckemu kapitánovi hodnosť major in memoriam. Zdá sa, že v najvyšších politických kruhoch niekomu chýba zmysel pre humor a toto pestvo odchádzajúceho ministra Kašického niekto zobral vážne. Inak sa nedá vysvetliť, ako je možné, že medzi politickou verchuškou sa vyrojil celý kŕdeľ „gumákov“ - ako sa vo vojenskom slangu označujú vojenské šarže.

Všetko to prasklo pri menovaní ďalšieho, tentoraz nie zbojníckeho, ale parlamentného kapitána Andreja Danka. Povýšení civili, aj tí, čo ich povyšovali, sa bránia, že všetko je v súlade so zákonom, obe strany mali plné právo urobiť to a z udelených hodností nevyplývajú žiadne finančné výhody. Napriek tomu kapitánska lavína priniesla kopu zábavy na účet povýšených. Na chvíľu dokonca prestal fungovať aj oficiálny profil predsedu Národnej rady kapitána Andreja Danka. Vraj ho jeho ľudia museli spolu s profilom Slovenskej národnej strany dočasne zrušiť pre nápor vulgárnych odkazov, ktoré mu tam zanechali stovky nasrdených Slovákov.

Vojenské povýšenie sa neušlo iba Andrejovi Dankovi. V minulosti sa povyšovalo aj v špičkách vládnej strany Smer. Exminister obrany Martin Glváč povýšil do hodnosti plukovníkov premiéra Roberta Fica, ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka i ministra kultúry Marka Maďariča. Skrátka neprišiel ani podpredseda Smeru Pavol Paška. Zrejme aby mu nebolo ľúto, že chlapci majú a on nie - vyfasoval plukovnícke výložky aj on. Takto udelené hodnosti sa vraj nedajú odmietnuť ani vrátiť. Rozkaz je vraj rozkaz, o rozkaze sa nediskutuje, rozkaz sa plní - argumentoval minister obrany a generálporučík Peter Gajdoš. Povyšovanie civilov v zálohe vyvolalo búrku vtipov na túto tému, ľudia špekulujú, čo politikov viedlo k udeľovaniu dôstojníckych hodností. V hre totiž nie sú ani finančné príplatky, ani zvýšené dôchodky. A nedajbože v prípade vojenského konfliktu by predsa nikto neposlal do prvej línie skupinu politikov s právnickým vzdelaním. Záhada hodná Hercula Poirota je na svete.

Podľa nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého je „samorozdávanie dôstojníckych funkcií stranami Smer a SNS hrozná sedlačina“ a tvrdí, že v prípade dvoch povýšených je to dokonca protizákonné. „Pavol Paška aj Ľubomír Jahnátek sa 1. marca 2016 stali plukovníkmi rozhodnutím svojho straníckeho pobratima a vtedajšieho ministra obrany Martina Glváča. Pavol Paška mal vtedy 58 rokov, Jahnátek dokonca 61. Podľa zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti to však jednoducho nebolo možné, pretože branná povinnosť zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku. Zákon pozná len dve možné výnimky, tie sa však vzťahujú na ľudí, ktorí sú v danej chvíli aktívnymi vojakmi - buď profesionálne, alebo v rámci mimoriadnej, či alternatívnej služby. V tomto prípade môže konať prokuratúra a žiadať zrušenie protizákonného rozhodnutia,“ konštatuje Beblavý.

Nielen v armáde sa povyšovalo spôsobom, ktorý nahneval každého radového vojaka. Aj v polícii sa udeľovali hodnosti úradníkom, ktorí nikdy neslúžili v Policajnom zbore tak, ako to robia poctiví policajti, dennodenne nasadzujúci vlastný život a zdravie v boji so zločinom.

V roku 2010 získal hodnosť kapitána civil z kancelárie ministra vnútra Daniela Lipšica. Vladimír Pčolinský začal kariéru ako nosič aktovky politikov z Kresťanskodemokratického hnutia. Vyštudovaný ekonóm pracoval na komunikačnom odbore KDH, potom bol úradníkom ministerstva vnútra u Vladimíra Palka, neskôr bol Palkovým poslaneckým asistentom. Keď sa ministrom vnútra stal Daniel Lipšic, Pčolinský sa vrátil na ministerstvo ako riaditeľ organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra a zároveň ho policajný prezident Ján Packa personálnym rozkazom vymenoval do hodnosti kapitána. Uznali mu hneď aj odbornú prax v trvaní deväť a pol roka. Nad týmto „skokom“ do vysokej hodnosti sa začudovali aj mnohí starí a skúsení policajti.

Podľa oficiálnych informácií tak „úradný“ kapitán Pčolinský bral funkčný plat 953,50 eura, k tomu má príplatok za výsluhu rokov v sume 228,50 eura, príplatok za riadenie 938,50 eura, osobný príplatok 782 eur a hodnostný príplatok 38,50 eura. Summa summarum 2 923 eur mesačne. K tomu ešte koncoročná odmena 1 500 eur. Zvýhodnenie v uznanej dĺžke praxe malo za následok to, že hneď po nástupe za policajta mu priznali prídavok za výsluhu rokov vo výške takmer štvrtiny jeho funkčného platu v sume 228,50 eura.

Svojho mimoriadneho majora má na ministerstve aj súčasný minister vnútra Robert Kaliňák. Svojho priateľa Roberta Pintéra, ktorý bol generálnym riaditeľom sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku v roku 2013, povýšil do hodnosti majora. Uznali mu pritom riadiacu prax z civilného sektora a priznali služobný plat 3 142,50 eura.

Danko dostal iba frčky, ďalší získali aj tučné tisíce

Výber pre vás