venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Hoci detenčný ústav v Hronovciach v okrese Levice vyzerá zvonku podstatne prívetivejšie ako bežná väznica, už pri vstupe je jasné, o aké zariadenie ide. Prísne bezpečnostné opatrenia majú slúžiť nielen pre bezpečnosť verejnosti, ale aj samotných odsúdených. Ústav je rozdelený do viacerých zón.

Tou najprísnejšie stráženou je červená zóna, kde budú najťažší psychiatrickí väzni. Ide najmä o zločincov, ktorí trpia rôznymi psychotickými stavmi, halucináciami či bludmi. Tomu je prispôsobená aj cela. Oblé sú steny aj všetko zariadenie, aby sa na nich odsúdený nemohol zraniť. Ničím v cele sa nedá hýbať. Ešte aj posteľ je betónová a pevne pripevnená k podlahe.

Každá izba je len pre jedného odsúdeného a má vlastné sociálne zariadenie. Umývadlá dokonca nemajú kohútiky a tečie z nich len vlažná voda. Ide o takzvané antivandalské vyhotovenie. Voda v kúpeľni bude tiecť len v určitých intervaloch, aby sa zabránilo vytopeniu ciel nepríčetnými. Cely s väzňami sú zároveň umiestnené tak, že z veľkej presklenej monitorovacej miestnosti vidno každú z nich.

Ako je to už v našej krajine zvykom, celospoločenský tlak na vybudovanie takéhoto zariadenia vznikol „vďaka“ hroznému zločinu. Vo februári 2008 prišiel v susednom Česku o život len deväťročný Jakubko Šimánek. Chlapec sa hral na ihrisku, kde sa s ním dal do reči Slovák Antonín Novák. Ten bol už v minulosti na Slovensku dvakrát odsúdený za sexuálne zneužitie detí. Naposledy, v roku 2000, dostal štyriapolročný trest a po jeho odpykaní sa mal ambulantne liečiť. Na kontroly však prestal chodiť. Ako sa neskôr verejnosť dozvedela, polícia ho začala hľadať nie preto, ale pre nesplácanie pôžičky. Aby sa Novák vyhol dolapeniu, ušiel do Česka.

Tam vylákal Jakubka k sebe na ubytovňu, kde ho surovo znásilnil a neskôr, zo strachu, že ho prezradí, uškrtil. Jeho telíčko pohodil v neďalekom lesíku a zahádzal vetvami.

To už rodina zalarmovala políciu a tá začala dieťa hľadať. Najskôr sa pracovalo s verziou jeho únosu v súvislosti s prácou chlapcovho otca. Ten bol generálom českej armády. Jakubka hľadali pomocou termovízie aj helikoptérami. Neúspešne.

Dolapeniu pedofilného vraha pomohla až svedkyňa, ktorá opísala muža motajúceho sa okolo ihriska v čase Jakubkovho zmiznutia. Podarilo sa ho stotožniť ako Antonína Nováka, už trestaného sexuálneho predátora. K jeho zadržaniu došlo až o niekoľko mesiacov, keďže Novák nahlasoval zamestnávateľom falošné údaje. V júni 2008 potom vyšetrovateľom ukázal miesto, kde chlapcovo telo pohodil. Dostal exemplárny doživotný trest a Česi ho na jeho výkon odmietli vydať na Slovensko. Z jednoduchého dôvodu, nemali sme detenčný ústav. Od susedov zaznievali aj oprávnené výčitky k tomu, že sa človek ako Novák bez problémov pohyboval po slobode. Z jeho psychiatrických posudkov totiž celkom otvorene vyplývalo, že mal skončiť v detenčnom ústave.

A to napriek tomu, že s jeho existenciou počítala už novela trestného zákona z roku 2005. No ako to už býva na Slovensku zvykom, začal sa kolotoč prehadzovania horúceho zemiaka inštitúciami, ktorý vyvrcholil v októbri 2008. Vláda vtedy prikázala ministrom spravodlivosti a zdravotníctva zriadiť a sprevádzkovať detenčný ústav pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach. Niekoľko mesiacov trvalo, kým prikázala ministrovi financií, aby na to vyčlenil peniaze. To viedlo k prvej žiadosti ministerstva zdravotníctva o predĺženie lehoty na spustenie ústavu. A potom nasledovali ďalšie a ďalšie predlžovania pre verejné obstarávania. Aby toho nebolo málo, keďže vyčlenené financie sa neminuli dovtedy, dokedy sa mali, musel ich rezort zdravotníctva vrátiť a čakať na ďalšie uvoľnenie peňazí. Predĺženia sa kopili, až kým nebol stanovený dátum otvorenia na 30. december 2020. Všetci však vieme, že celý svet postihla pandémia, a tak sme sa otvorenia detenčného ústavu dočkali až teraz.

Medzitým Slovensko zlizlo poriadnu kritiku. Nielen zo strany Českej repubiky, keďže sme neexistenciou ústavu neboli schopní zabrániť desivej tragédii, ale aj z Európskej únie. Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu kritizoval podmienky našich väzňov. Delegáciu z výboru „znepokojil pri návšteve vo väznici Leopoldov stav dvoch duševne postihnutých väzňov. Tí mali zanedbanú nielen osobnú hygienu, podávanie stravy aj primeraný dohľad“. Výbor žiadal o nápravu, čo sa väzenská stráž snažila spraviť, no rezort spravodlivosti sám argumentoval tým, že tento typ odsúdených patrí nie do väzenia, ale detenčného ústavu.

Veľké spustenie za účasti ministrov spravodlivosti Viliama Karasa a zdravotníctva Vladimíra Lengvarského sa však odprezentovalo pred médiami až 14 rokov po tom, čo jeho zriadenie vláda odklepla. Dva dni pred Vianocami ústav ukázali médiám. „Prvých pacientov očakávame na jar budúceho roka. Závisí to, samozrejme, od rozhodnutia súdov. Maximálna kapacita ústavu je 75 pacientov. Ak veci budú pokračovať tak, ako sú nastavené, tak koncom budúceho roka začneme stavbu druhého detenčného ústavu pri psychiatrickej nemocnici v Kremnici,“ povedal novinárom Lengvarský. V detenčnom ústave budú umiestnení aj klienti s duševnými poruchami, ktorí boli právoplatne odsúdení za spáchanie trestných činov. Vo väzniciach im však nemohla byť poskytovaná plnohodnotná zdravotná starostlivosť. Podľa Karasa sa otvorením detenčného ústavu podarilo zaplatiť historický dlh, ktorý Slovensko malo. „Naše medzinárodné záväzky, ale aj samotná Ústava SR vyžadujú, aby sa garantovali ľudské práva každému občanovi Slovenskej republiky,“ skonštatoval minister.

Aké prípady patria do detenčného ústavu a prečo už vláda rieši vybudovanie ďalšieho takéhoto zariadenia? Dočítate sa na ďalšej strane.

Podľa šéfa Zboru väzenskej a justičnej stráže Michala Sedliaka sú už v súčasnosti hotové zoznamy ľudí, pri ktorých je predpoklad, že by z väzenia mohli prejsť do detenčného ústavu. „Tie najakútnejšie stavy predstavujú 24 prípadov. V poslednom indikatívnom zozname sa však celkovo nachádza 65 klientov. Momentálne sa nachádzajú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, kde sa im snažíme nahrádzať zdravotnú starostlivosť. V podmienkach väznice je to však veľmi náročné,“ pripustil Sedliak. Ďalší potenciálni klienti Detenčného ústavu v Hronovciach sú momentálne v psychiatrických klinikách. „Ľudia môžu byť umiestnení do detencie vtedy, ak ohrozujú v rámci liečenia život a zdravie iných osôb. Takých klientov je v psychiatrických liečebniach na Slovensku 54,“ vypočítal hlavný lekár ústavu Marek Zelman. Aj Karas upozorňuje, že klientov z liečební bude možné do detenčného zariadenia presunúť vtedy, keď o tom rozhodne súd, keďže ide o veľmi vážny zásah do práv jednotlivca.

Detenčný ústav má zatiaľ len dočasné vedenie. Riaditeľa už pritom rezort zdravotníctva hľadal dvakrát. Neúspešne. Do výberového konania sa jednoducho nikto neprihlásil. Možno je to aj tým, že v marci ponúkali tarifný plat 1 167 eur a v októbri 1 202,50 eura. K tomu síce obvykle patria v štátnej správe aj rôzne, neraz stopercentné príplatky, ale záujemcovia si asi vypočítali, či sa im to oplatí. Ako nám potvrdili na rezorte zdravotníctva, vyhlásia ďalšie výberové konanie. K tomu, či budú zvyšovať ponúkaný plat, sa nevyjadrili.

Denník Sme priniesol informácie o tom, že ústav má problémy aj so zháňaním zdravotníckeho personálu. To však dočasný šéf zariadenia Roman Guderna poprel a dodal, že začínať budú s tretinou zamestnancov a ich počet budú zvyšovať podľa počtu klientov. Minister Lengvarský neskôr dodal, že lekári a sestry budú mať v detenčnom ústave rovnaké platy ako v nemocniciach, kde by mali atestovaní lekári zarábať po novom v hrubom asi 4 500 eur.

V detenčnom ústave môže byť umiestnených niekoľko typov odsúdených. Prvou kategóriou sú tí, ktorí majú nevyliečiteľnú duševnú nemoc a ich pobyt na slobode by bol pre ostatných nebezpečný. Ďalším typom sú takí páchatelia, ktorým súd nariadil liečbu, no odmietajú ju a sú zároveň nebezpeční. Či takí, ktorí spáchali sexuálne motivovaný trestný čin a končí sa im pobyt vo väzení, no na slobode by byť nemali.

Medzi tých, ktorí odmietajú liečbu, patrí aj protagonista nedávneho prípadu prenasledovania celebrít. Martina (29) vzal súd do väzby po tom, čo ho polícia obvinila z dlhodobého prenasledovania rovno niekoľkých známych osôb. Podľa sudcu hrozilo, že bude pokračovať v trestnej činnosti aj na základe prepúšťacej správy z psychiatrie, kde mu odporučili ambulantnú liečbu, ktorú však odignoroval.

Slovenský úchylák zabil české dieťa, lebo sme nemali detenčný ústav. Otvorili ho až teraz

Výber pre vás