venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Hľadá sa nový záujemca o&nbsp;budovu niekdajšieho Domu kultúry v&nbsp;Banskej Bystrici. Mesto ani vyšší územný celok (VÚC) sa do kúpy nehrnú, hoci široko-ďaleko niet podobného väčšieho priestoru na kultúrne vyžitie, tento v&nbsp;sebe navyše nesie ako bonus možnosť čarovať s&nbsp;interiérom podľa momentálnych potrieb. Na komerčné účely s&nbsp;ťahom na zisk nie je stavba dimenzovaná, hrozí preto, že majetných podnikavcov osloví len lukratívna lokalita a&nbsp;dom kultúry zrovnajú so zemou. Ministerke kultúry Ľubici Laššákovej je to fuk.

O&nbsp;Banskej Bystrici sa už dlho nehovorí ako o&nbsp;metropole stredného Slovenska. Posledné desaťročia akoby mesto zmätene hľadalo svoju tvár. Všetky veľké podniky v&nbsp;meste i&nbsp;okolí zanikli, čo sa odráža na životnej úrovni i&nbsp;kúpyschopnosti obyvateľstva, ale miestni poslanci skutočné potreby väčšiny zaťato ignorujú. Do centra mesta pustili už druhé nákupné centrum, dokonca tesne vedľa prvého, ktorého butiky často zívajú prázdnotou a&nbsp;majitelia jednotlivých obchodov už po pár rokoch prevádzky rušia pre nerentabilnosť. Nevhodné umiestnenie veľkých nákupných centier výrazne zasiahlo historické jadro mesta. Od pätnásteho storočia v&nbsp;ňom pribúdali meštianske domy lahodiace oku, s vkusnými fasádami, životaschopnosť si udržalo ešte aj v&nbsp;časoch socializmu. V&nbsp;súčasnosti je viac mŕtve ako živé. Zaľudňuje sa len počas teplých letných dní, keď Bystričania posedávajú na reštauračných terasách. V&nbsp;zime sa cudzinci pýtajú, kam sa podelo domáce obyvateľstvo. Námestie SNP pôsobí, akoby mesto opäť zachvátil mor.

Nové dominanty nepridávajú mestu na kráse. „Keď idem okolo, radšej odvrátim hlavu opačným smerom. Viac k&nbsp;tomu nepoviem,“ nepriamo definuje súčasný stav historička architektúry Klára Kubičová.

Ešte aj nová stanica s&nbsp;hybridným názvom Vlak Bus Shopping je viac nákupnou zónou ako zázemím pre cestujúcich. Čakanie na ďalší spoj si môžu krátiť kupovaním chladničiek a&nbsp;práčok. Nič to nemení na všeobecnej radosti, že Banská Bystrica sa konečne dočkala slušnejších služieb pre verejnosť. Hlad nemajetného mesta po nových šatách, ktoré ho aspoň zdanlivo približujú k&nbsp;modernému svetu, je veľký. Azda aj preto ostalo vyhlásenie susediacej železničnej stanice za národnú kultúrnu pamiatku mimo všeobecnej pozornosti. Poctivá budova so symetrickou kompozíciou plní svoju funkciu už od roku 1951. Postavili ju podľa veľkorysého návrhu architekta Jána Štefanca. Ide o&nbsp;stroho pôsobiacu stavbu, ale na monumentálnej odbavovacej hale vidieť, že mesto Banská Bystrica mávalo väčšie ambície.

Spolok architektov Slovenska upozorňuje, že Banská Bystrica má viac stavieb hodných zachovania, aj keď domáci ich prehliadajú, niektoré priamo neznášajú. Možno len preto, že ide o&nbsp;budovy, ktoré vznikli v&nbsp;období socializmu a&nbsp;estetiky tej doby máme z&nbsp;pochopiteľných dôvodov plné zuby. Medzi jedinečné a&nbsp;stále neokukané diela patrí Pamätník SNP, kvôli ktorému je Banská Bystrica obľúbeným cieľom zahraničných návštevníkov, obzvlášť ju vyhľadávajú Japonci.

„Na Pamätník SNP nadväzujú ďalšie stavby. Celý okrsok pod ním je vzácnym príkladom jednotnej architektúry s&nbsp;citlivým vzťahom k&nbsp;okoliu a&nbsp;dodržaním proporčných zákonitostí. Ten dosahoval európsku úroveň. Na nive rieky Hron, ktorej koryto práve pre výstavbu odklonili, vznikol dom kultúry ako ukážková budova na kultúrne vyžitie,“ upozorňuje odborníčka Klára Kubičková.

Výstavba domu kultúry sa ťahala takmer tridsať rokov, ako posledné sa v&nbsp;roku 1988 do užívania dostalo kino konzolovite vyčnievajúce zo základnej stavby. Dom kultúry v&nbsp;sebe nesie estrádnu sálu s&nbsp;balkónom, komorné divadlo s&nbsp;javiskom, priľahlé šatne, sklady, reštauráciu, kaviareň, prednáškovú sálu, knižnicu, kluby, veľkú a&nbsp;malú baletnú sálu, technické centrá a&nbsp;strojovne. Architektovi Jozefovi Chrobákovi sa podarilo docieliť obdivuhodnú variabilitu a&nbsp;flexibilitu interiéru v&nbsp;intenciách neskorého funkcionalizmu.

Priestory sa môžu podľa potreby jednoducho spájať či deliť. Nešetrilo sa na kvalitných materiáloch. Vysoké sklené steny, chrómované zábradlie, príjemná farebnosť keramického obkladu nepôsobia nepatrične ani s&nbsp;odstupom času. Dom kultúry by bez hanby mohol plniť svoju pôvodnú funkciu aj dnes, namiesto toho je tento veľký objekt už celé roky zavretý a&nbsp;jeho okolie zarastá burinou. Keďže Banskej Bystrici stánok kultúry bytostne chýba, žiadne podobné priestory nemá, chátranie plne funkčnej a&nbsp;dokonca architektmi cenenej budovy je ako hádzanie perál sviniam. Mesto ešte za primátorovania Ivana Saktora prejavilo o&nbsp;kúpu domu kultúry záujem, ale jeho vlastník, Odborový zväz KOVO, dostal lepšiu ponuku od developérskej spoločnosti VAV Invest.

Súkromná firma sa prezentovala megalomanským projektom obnovy Domu kultúry, ale napokon nechala budovu zamknutú. Najprv narazila na autorské práva architekta Chrobáka a&nbsp;keď ako-tak našli spoločnú reč, firma už mala plno vlastných problémov. V&nbsp;súčasnosti je v&nbsp;konkurze, jej majetok bude správca konkurznej podstaty speňažovať, čiže rozpredávať. Podľa vyjadrení, ktoré sme dostali z&nbsp;kancelárie primátora mesta Banská Bystrica a&nbsp;z&nbsp;oddelenia styku s&nbsp;verejnosťou Banskobystrického samosprávneho kraja, ani mesto, ani VÚC nemajú o&nbsp;kúpu domu kultúry záujem. Vedenie mesta uznáva jeho potenciál pre rozvoj kultúrnej oblasti v&nbsp;meste, ale problém vidí v&nbsp;peniazoch a&nbsp;kraj vlastne tiež. Vraj má dosť roboty s&nbsp;obnovou budov, ktoré už vo vlastníctve má. Vyzerá to teda tak, že budova projektovaná vyslovene na kultúrne podujatia už nemá šancu poskytnúť zázemie kultúre, ktorá zase bez neho v&nbsp;Banskej Bystrici živorí.

„Obávame sa, že nový majiteľ dom kultúry zbúra alebo ho zrekonštruuje na nepoznanie. Našou snahou je zachovať ho v&nbsp;takej podobe, v&nbsp;akej ho navrhol významný architekt Jozef Chrobák. Na Pamiatkový úrad SR sme podali návrh na vyhlásenie tejto budovy za národnú kultúrnu pamiatku,“ hovorí za Spolok architektov Slovenska jeho viceprezident Igor Teplan.

Podnet Spolku architektov Slovenska prijal Pamiatkový úrad SR ešte v&nbsp;roku 2016. „Vzhľadom na to, že od júna 2015 prebiehajú majetkové konania viažuce sa k&nbsp;tejto nehnuteľnosti a&nbsp;na liste vlastníctva sú plomby, Pamiatkový úrad SR nemôže začať úkony vedúce k&nbsp;vyhláseniu veci za národnú kultúrnu pamiatku. Na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o&nbsp;výkone rozhodnutia,“ vysvetľuje vedúci odboru štátneho informačného súboru Pamiatkového úradu SR Peter Škulavík a&nbsp;dodáva, že napriek tomu sa o&nbsp;budovu Domu kultúry v&nbsp;Banskej Bystrici intenzívne zaujímajú. „Pamiatkový úrad SR v&nbsp;uplynulom čase skúmal a&nbsp;vyhodnocoval pamiatkové hodnoty predmetnej veci, a&nbsp;to tak, aby k&nbsp;termínu vyriešenia vlastníckych vzťahov bolo možné prijať okamžité rozhodnutie o&nbsp;ďalšom prípadnom postupe vo veci vyhlásenia budovy za národnú kultúrnu pamiatku.“

Konanie pamiatkového úradu dáva nádej, že zatiaľ nič nie je stratené. Len z&nbsp;ministerstva kultúry odkazujú, že podľa ministerky Ľubice Laššákovej by „vyhlásenie Kultúrneho domu v&nbsp;Banskej Bystrici za národnú kultúrnu pamiatku prípadnému záujemcovi o&nbsp;rekonštrukciu nepomohlo“.

Ministerka kultúry musí minimálne tušiť, že úlohou jej rezortu je chrániť pamiatky národnej identity. Ako sa však správne píše na webe Pamiatkového úradu SR, ktorý spadá pod ministerstvo kultúry - základným predpokladom ochrany pamiatok je pochopenie ich hodnoty a&nbsp;pochopenie povinnosti túto hodnotu zachovať. K&nbsp;spomínanému „pochopeniu“ sa nedopracuje každý.

Domu kultúry v Banskej Bystrici hrozí zbúranie. Ministerke kultúry Ľubici Laššákovej je to fuk

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás