Dovolenka prezidentov? Schuster riešil ochranku, Kiska odišiel z obchodu, Čaputová sa hanbila

Neľahká dovolenka prezidentov? Schuster spomína na cirkus s ochrankármi, Čaputová sa hanbila

Pellegrini robí tajnosti okolo dovolenky.  Vieme, kam chodievali jeho predchodcovia

Lenka Dale

More alebo hory? Zaujímalo nás, kde strávi prezident Peter Pellegrini svoju prvú dovolenku. Leto je v&nbsp;plnom prúde a&nbsp;politici odušu zverejňujú slnečné fotografie z&nbsp;rôznych destinácií. Kancelária hlavy štátu však na našu otázku neodpovedala. Z&nbsp;kuloárov sme sa dozvedeli, že prezident, ktorý trávi v&nbsp;úrade prvé leto, má zrejme osobné plány, no ešte nevie, ako sa mu ich podarí zrealizovať. „On ani v&nbsp;minulosti, keď niekam išiel, nikdy nepovedal kam a&nbsp;my sme sa nepýtali,“ povedal nám človek z&nbsp;jeho blízkeho okolia s&nbsp;tým, že aktuálna hlava štátu si užíva aj vodu, aj šliapanie do kopcov.

Isté je, že Peter Pellegrini prežije tohtoročnú dovolenku inak, než bol zvyknutý. Prezident republiky je totiž najvyšším ústavným činiteľom a&nbsp;počas voľných dní ho sprevádza suita príslušníkov z&nbsp;úradu na ochranu ústavných činiteľov. Nemá šancu byť sám. Pellegriniho predchodcovia v&nbsp;úrade – od Rudolfa Schustera cez Ivana Gašparoviča až po Andreja Kisku – sa zhodujú v&nbsp;tom, že to vnímali ako veľké osobné obmedzenie, s&nbsp;ktorým sa museli – v&nbsp;rámci služby krajine – vyrovnať. Prezident totiž nemá nárok na súkromie ani na dovolenke. „Každý jeden z&nbsp;tých, pri ktorých som počas dovolenky bol, sa chcel dohodnúť a&nbsp;mať súkromie. A&nbsp;každému jednému sme vysvetlili, že to nie je možné,“ hovorí Peter Krajčírovič, ktorý strávil v&nbsp;úrade na ochranu ústavných činiteľov dvadsať rokov a&nbsp;aj ho istý čas viedol. Čo teda novú hlavu štátu, ak sa aj vyberie na dovolenku, čaká? Veľa obmedzení. Ani na opustenom ostrove či v&nbsp;najodľahlejšom kúte sveta nebude úplne sám, vždy sa naňho budú upierať oči ochrankárov a&nbsp;pred akýmkoľvek výletom či aktivitou bude musieť zvažovať potenciálne hroziace nebezpečenstvo.

„Ochranka bola u&nbsp;mňa vždy najväčší problém. Považujem to za najväčšiu záťaž,“ zveril sa nám pri spomienkach na výkon funkcie prezidenta Rudolf Schuster, ktorý bol hlavou štátu v&nbsp;rokoch 1999&nbsp;až&nbsp;2004. „Prezidentovi ako človeku rovnako veľmi prekáža, že ste stále pod kontrolou a&nbsp;že ochrankári vedia aj to, čo by nemali vedieť. Nemyslím vojenské tajomstvo. Ale viete, raz máte v&nbsp;rodine zdravotný problém, inokedy sa pohádate s&nbsp;manželkou, s&nbsp;deťmi, tak to normálne chodí medzi ľuďmi, no prezident to neudrží za dverami, nemá súkromie,“ objasňuje. Dovolenky považuje za samo­­stat­­­nú kapitolu. Nedokázal si na nich oddýchnuť práve pre spoločnosť ochrancov, ktorú neustále riešil. Vnímal to ako podvedomý tlak, že nie je sám. A&nbsp;keďže Rudolf Schuster bol ešte aj veľký dobro­druh, je jasné, že aj ochrankári museli byť v&nbsp;neustálom strehu. „Boli sme v&nbsp;Chorvátsku s&nbsp;manželkou a&nbsp;deťmi a&nbsp;bolo to nepríjemné. Chcel som sa ponárať a&nbsp;fotiť dno. Keby ste videli, čo tí tam so mnou robili za cirkus… Báli sa, že sa utopím, nech to nerobím,“ spomína na prítomnosť mužov z&nbsp;bezpečnostných zložiek s&nbsp;tým, že sa dlho handrkovali, kým dospeli ku kompromisu, aby boli spokojné obe&nbsp;strany. „A&nbsp;ešte horšie to bolo v&nbsp;Brazílii. Pôvodne som išiel na oficiálnu návštevu, keď som však vybavil oficiality, lietadlo som poslal naspäť a&nbsp;ja som tam ostal na dovolenke. Prišla za mnou aj rodina. Žiaľ, ochrankárov som nemohol poslať lietad­lom na Slovensko, a&nbsp;tak sme sa neustále sporili. Ja som mal svoj zámer, chcel som si nafilmovať niektoré veci a&nbsp;im sa tá džungľa zdala nebezpečná a&nbsp;riskantná. Bol to s&nbsp;nimi veľký problém,“ spomína Schuster. „Niektorí chlapci to berú príliš poctivo, niektorí uvoľnenejšie, závisí to od človeka. Príliš precízne všetko dodržiavať je niekedy veľmi nepríjemné. Ale boli našťastie aj niektorí, s&nbsp;ktorými som sa vedel dohodnúť. Keby sa dačo stalo, bol by však problém,“ uvedomuje si s&nbsp;odstupom času Rudolf Schuster.

Menej problematický vzťah mal s&nbsp;ochrankou dvojnásobný prezident Ivan Gašparovič, v&nbsp;úrade bol v&nbsp;rokoch 2004 až 2014. Ani jemu sa však podľa našich informácií celkom nepozdávalo, keď ochrankári stáli pred hotelovou izbou. Vyriešil to nakoniec veľmi prakticky a&nbsp;niekoľkokrát navštívil rezidenciu, ktorú poskytuje na rekreačné účely iným hlavám štátov úradujúci chorvátsky prezident. Ide o&nbsp;prezidentskú vilu Jadranka na ostrovoch Brijuni. „Ak som už na dovolenku uprostred leta mohol ísť, vždy som si vybral obľúbený Jadran a&nbsp;pobyt v&nbsp;Chorvátsku pri mori. Ochranka si robila svoju prácu a&nbsp;ja som sa snažil rekreovať. Užíval som si, že som mohol byť mimo verejnosti sám s&nbsp;manželkou a&nbsp;trochu vypnúť, zrelaxovať. Nechodil som každý rok, ale ani som nemenil miesto. Chodil som tam, kde som sa cítil dobre. Nič som si nemusel odoprieť, ale nebol som ani náročný. Stačilo more, slnko a&nbsp;rodina. A&nbsp;v&nbsp;tom čase nemať žiadne starosti,“ spomína Ivan Gašparovič. Súčasťou ostrova je aj safari, kde návštevníkom predvádzajú zvieratá žijúce vo voľnej prírode. Ivan Gašparovič je známy tým, že mal vynikajúce vzťahy s&nbsp;bývalým chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom, takže dovolenka to bývala aj priateľská.

Za najviac „rozdovolenkovaného“ prezidenta je považovaný Andrej Kiska, ktorý prezidentoval v&nbsp;rokoch 2014 až 2019. Zrejme preto, že mal rodinu s&nbsp;malými deťmi, na dovolenky vyrážal pomerne často. Už po zvolení za prezidenta a&nbsp;pred nástupom do úradu ho médiá načapali v&nbsp;Dubaji, kde bol s&nbsp;celou rodinou ešte bez akejkoľvek ochranky. Po nástupe do úradu sa to zmenilo. „Vždy keď sme išli na dovolenku, išla ochranka s&nbsp;nami. Keď sme išli do zahraničia, napríklad sme boli v&nbsp;Španielsku, tak príslušný štát dáva ešte aj svoju ochranku. To znamená, že ochrana je akoby zdvojená,“ objasňuje nám prítomnosť mužov za chrbtom Andrej Kiska. V&nbsp;pamäti mu utkvelo najmä Poľsko, kde majú veľmi prísne bezpečnostné pravidlá, takže sa mu počet ľudí za chrbtom až strojnásobil. V&nbsp;Poľsku sa rozhodol, keďže ho tam nikto nepozná, že v&nbsp;pokoji nakúpi vianočné darčeky. „Lenže to som nečakal, že poľská ochranka je taká asertívna, oni začali priam odháňať ľudí z&nbsp;uličky, vošli do každej skúšobnej kabínky, tak som si povedal dosť, išiel som radšej na kávu a&nbsp;počkal na manželku.“ Kiska dovolenkoval s&nbsp;rodinou všelikde – okrem slovenských Tatier v&nbsp;Turecku, Taliansku, Grécku, na Malorke . „Išiel som už do funkcie s&nbsp;tým, že musím rátať s&nbsp;obmedzeniami. Ale keď prídete na pláž a&nbsp;šesť metrov za vami sa rozloží ďalších niekoľko ľudí, štyria až šiesti ochrankári, tak si asi viete predstaviť, že pocity sú všelijaké. Hlavne pre manželku a&nbsp;deti to nebolo zrovna príjemné. Tak som sa vždy len zasmial a&nbsp;povedal som, buďte radi, že nie som poľský prezident, bolo by ich tu s&nbsp;nami dvanásť.“ Podobne ako Ivan Gašparovič, aj on navštívil vilu na ostrovoch Brijuni. „Bol som tam raz na pozvanie chorvátskej pani prezidentky,“ spomína s&nbsp;tým, že vie, že tam bol aj prezident Schuster.

Pellegriniho predchodkyňa Zuzana Čaputová (v&nbsp;úrade 2019&nbsp;až 2024) je na dovolenke aj so svojím priateľom Jurajom Rizmanom, a&nbsp;preto jej skúsenosti neprinášame. Ako hlava štátu však často dovolenkovala v&nbsp;horách, ale aj v&nbsp;talianskom Toskánsku či na ostrove Maurícius. V&nbsp;minulosti sa vyjadrila, že v&nbsp;úvode „prezidentovania“ jej nebolo dvakrát príjemné, keď sa s&nbsp;ochrancami ocitla na pláži, lebo netúžila, aby ju v&nbsp;plavkách videli cudzí muži. „Ale človek si musí zvyknúť,“ okomentovala Čaputová, čo prekonávala.

Peter Krajčírovič, bývalý riaditeľ úradu na ochranu ústavných činiteľov, „sťažnosti“ prezidentov na nedostatok súkromia pozná. Zákon však podľa neho hovorí jasne: „Má nárok na kompletnú ochranu 24 hodín denne doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí. Ochrankári s&nbsp;ním cestujú všade. Prezident neprestáva byť prezidentom ani v&nbsp;noci, ani počas sviatkov, ani počas dovolenky, je nonstop chránený. Nemôže podpísať reverz, aby sa ochranky zbavil.“

Dovolenka znamená pre ochrankárov rovnakú mieru zodpovednosti ako akákoľvek iná aktivita prezidenta. V&nbsp;prípade, že hlava štátu cestuje do zahraničia, je krajina, kde sa zdržiava, zodpovedná za jeho bezpečnosť, a&nbsp;preto vždy informujú partnerské štáty o jeho príjazde. „Zahraničie zaktivizuje aj svoje lokálne bezpečnostné zložky, ktoré vedia, kde sú napríklad najbližšie zdravotnícke zariadenia, kompy a&nbsp;tak ďalej,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že nechránia prezidenta len pred fyzickým útokom, ale hlavne vyhľadávajú&nbsp; riziká. „Keď je napríklad obmedzená letecká doprava a&nbsp;prezidenta je nutné pre nebezpečenstvo dostať z&nbsp;ostrova, tamojšie bezpečnostné zložky ho vedia prepraviť napríklad člnmi.“ Prezidenta sprevádzajú všade, keď pôjde do ponorky, ochrankár musí ísť s&nbsp;ním. „Niekedy môže prísť prezidentovi zle napríklad vo výťahu, na to sme tam, aby sme reagovali,“ objasňuje, prečo nie je možné pristúpiť na požiadavky hlavy štátu, ktorá by si chcela užiť súkromie niekedy aspoň na desať minút.

Najobľúbenejšia destinácia Ivana Gašparoviča, ktorú navštívili aj ďalší slovenskí prezidenti, je vila Jadranka na ostrovoch Brijuni v&nbsp;Chorvátsku. Do tejto&nbsp;prezidentskej vily hostia môžu prísť len na pozvanie chorvátskeho prezidenta. Vybrali sme sa&nbsp; pozrieť, ako to tam vyzerá.
Brijunské ostrovy sa nachádzajú hneď vedľa chorvátskeho polostrova Istria. Súostrovie tvoria dva veľké ostrovy –&nbsp;Veliki Brijun, Mali Brijun – a&nbsp;dvanásť malých ostrovčekov. Od roku 1983 je oblasť vyhlásená za národný park. Pre turistov sú prístupné iba dva najväčšie ostrovy. Trajekt tam chodí zhruba každú hodinu. Najväčší ostrov Veliki Brijun je pre verejnosť otvorený len čiastočne, značná časť územia, ktorú spravuje chorvátske ministerstvo obrany, je pre verejnosť uzavretá. Lokalita totiž slúži pre rezidenčné potreby chorvátskeho prezidenta, premiéra a&nbsp;členov vlády.
Miestna sprievodkyňa Marija nám vysveľuje: „Na tomto ostrove sú tri významné rezidentské vily – Jadranka, Brionka a&nbsp;Bijela vila. Využívajú sa hlavne na protokolárne návštevy. Zhruba 95 percent času sú prázdne.“ Potvrdzuje, že súkromie dovolenkujúcich je absolútne zachované. „Sú umiestnené tak, aby ich nebolo vidieť z&nbsp;ostrova, okolo je les. Vidno ich len z&nbsp;mora. Sú strážené armádou,“ objasňuje Marija.
My sme sa vybrali loďou, aby sme videli čo najviac, ale je fakt, že stromy prekrývali výhľad. „Ani z&nbsp;mora sa k&nbsp;vile Jadranka nedostanete. Je vyhradené tristometrové pásmo od pobrežia, kde nemôže nikto vstúpiť. Ak ho niekto prekročí, zasiahnu vojaci,“ komentuje naše snahy Marija. Vedela dokonca aj o&nbsp;návštevách slovenských prezidentov. „Myslím si, že Gašparovič a&nbsp;Kiska, však? Chodia sem aj prezidenti z&nbsp;iných, najmä zo slovanských krajín, viac vám nemôžem povedať. Mám to zakázané,“ hovorí.
História ostrovov je spojená s&nbsp;osobou juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita. Bijela vila slúžila ako jeho letné sídlo, hostil tam členov zahraničných delegácií a&nbsp;tí mu často ako dary priniesli exotické zvieratá. Preto bolo na ostrovoch viacero zoologických záhrad. Zachovala sa len jedna.Na Brijuni v&nbsp;minulosti zavítali viaceré významné osobnosti – britská kráľovná Alžbeta II. či herečky Elisabeth Taylor, Sophia Loren a&nbsp;Gina Lollobrigida. Bol tam aj líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí, kubánsky revolucionár Fidel Castro či sovietsky vodca Leonid Brežnev.

Dovolenka prezidentov? Schuster riešil ochranku, Kiska odišiel z obchodu, Čaputová sa hanbila

Súvisiace články

Zisťovali sme: Prečo dostala odškodné od štátu práve vdova po Krivočenkovi?

PRIESKUM Koľko ľudí by zobralo v prípade napadnutia krajiny do rúk zbraň? Nie veľa

Ministerka Dolinková a jej slabosť: Utratila nehorázne peniaze za luxusný šperk?

Americké voľby očami slovenských osobností: Trump to má k víťazstvu rozbehnuté

Drahší chlieb? Úrody by malo byť dosť, aj tak potravinári varujú pred vyššími cenami

Výber pre vás