Po prvej svetovej vojne sa novovzniknutá Československá republika musela vyrovnať s&nbsp;množstvom problémov, ku ktorým patrila aj ochrana hraníc. Pomedzie Česka s&nbsp;nepriateľsky naladeným Nemeckom najviac pripomínali Brdy, pohorie južne od Prahy, kde napriek odporu miestneho obyvateľstva vznikla pred sto rokmi nová delostrelecká strelnica. Vojaci tam pre ňu hodlali vyrúbať pás lesa dlhý dvadsaťtri kilometrov, po protestoch verejnosti však svoj plán skresali na veliteľstvo, kasárne a&nbsp;tri dopadové plochy. Armáda nemala odborníkov na ich prípravu, pláne pre kanóny nachystali pílami a&nbsp;sekerami chlapi z&nbsp;východného Slovenska a&nbsp;z&nbsp;Podkarpatskej Rusi.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-vybombardovana-tundra-niekedy-utajovany-vojensky-areal-brdy-prezradil-svoje-tajomstva">Ako dnes vyzerá vojenský areál Brdy, si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Na viacerých cieľoch pribudli železobetónové bunkre, ktorých odolnosť testovala Československá armáda. Najznámejším z&nbsp;nich je dnes pechotná pevnosť Jordán, ktorá sa objavila vo filme Obecná škola. Kryt, ktorý vydržal takmer nepoškodený aj najťažšie bombardovanie, si pred druhou svetovou vojnou pozrel vtedajší československý prezident Edvard Beneš, preto dnes bunkru nikto nepovie inak ako Benešák. Kým kedysi o&nbsp;ňom vedelo pár vyvolených, dnes k&nbsp;ikonickej stavbe vedie jedna z&nbsp;najkrajších turistických trás v&nbsp;pohorí.

Po vzniku Protektorátu Čechy a&nbsp;Morava v&nbsp;roku 1939 vojenský priestor Brdy nemecká armáda hermeticky uzavrela. Srdcom prísne tajnej oblasti sa stal kopec Praha s&nbsp;rádiolokačnou stanicou Pegasus, z&nbsp;ktorej wehrmacht navigoval svoje stíhačky. Okupanti pod kopcom Hejlák vybudovali aj obrovské betónové letisko. Slúžilo na dopravu utajovaných materiálov, špeciálnej elektroniky a&nbsp;personálu, ktorý vtedy pracoval na jednom z&nbsp;technologických divov sveta. Ak dnes letisko niečím udivuje, tak svojím sklonom. „Kuriérne služby vykonávali ľahké prieskumné lietadlá Fieseler Fi 156 Storch. Každý, kto rozumie lietaniu, potvrdí, že čokoľvek iné by tu malo problém pristáť,“ myslí si bádateľ Jaroslav Pospíšil. Možno práve nebezpečne naklonená krivá dráha mala Pegasus ochrániť pred nečakaným výsadkom. Strelnicu v&nbsp;Brdoch navyše strážilo niekoľko tisíc nemeckých vojakov a&nbsp;dostať sa do oploteného priestoru bolo takmer nemožné. Aj preto sú informácie o&nbsp;dianí v&nbsp;nej z&nbsp;tých čias viac ako skúpe.

Po druhej svetovej vojne Brdy opäť zabrala Československá armáda. Výcvikový areál rozšírila a&nbsp;postavila tam tankovú strelnicu, radarovú stanicu a&nbsp;veliteľské kasárne. Od roku 1968 pribudol na území vojenského priestoru aj útvar Sovietskej armády, na rozdiel od ostatných cvičných území v&nbsp;Česku a&nbsp;na Slovensku tam však nemal hlavné slovo. Prvé snahy o&nbsp;zrušenie či aspoň zmenšenie armádnej plochy sa so zmenou spoločenskej situácie začali objavovať v&nbsp;90. rokoch minulého storočia. Zvedavci vtedy túžili nakuknúť do pásma, ktoré armáda od čias protektorátu uzatvorila, čím ho, paradoxne, ochránila pred vplyvmi civilizácie. Návrat výletníkov do Bŕd si neželali ani botanici a&nbsp;zoológovia, v&nbsp;roku 2000 na vrchole hory Praha navyše pribudla veža s&nbsp;americkým meteorologickým radarom. Podľa oficiálnych správ mal prispieť k&nbsp;presnejším predpovediam počasia, nikto z&nbsp;miestnych tomu však neveril. Ešte pred tým, ako v&nbsp;roku 2016 vojenský priestor Brdy zrušili, stal sa miestom ostrej diskusie.

V&nbsp;lete 2006 prenikli na verejnosť informácie, o&nbsp;ktorých sa v&nbsp;kuloároch šuškalo od začiatku nového tisícročia. V&nbsp;Brdoch mal údajne ako súčasť americkej protiraketovej základne v&nbsp;Európe vyrásť radar, ktorý mal hájiť bezpečnostné záujmy USA a&nbsp;ich európskych spojencov proti najväčším hrozbám toho obdobia – Iránu a&nbsp;KĽDR. Oficiálna propaganda tvrdila, že pred balistickými raketami ochráni radar polovicu sveta, problém bol v&nbsp;tom, že nemal byť pod správou NATO, ale Spojených štátov. Proti radaru protestovali miestni, pridali sa aktivisti. Umelci aj niektorí politici v&nbsp;rozdelenej spoločnosti si želali referendum. Nič nepomohlo, česká vláda sa s&nbsp;tou americkou na výstavbe radaru na samite NATO v&nbsp;Budapešti v&nbsp;roku 2008 dohodla. Protesty však neustali a&nbsp;o&nbsp;rok Spojené štáty oznámili, že od projektu ustupujú. Osem rokov nato obsadili vojenský priestor pyrotechnici, ktorí v&nbsp;Brdoch zozbierali takmer desaťtisíc kusov nevybuchnutej munície. Hoci očista lesov sa skončila, turistické trasy stále lemujú tabule so zákazom vstupu.

Brdy, kedysi tretí najväčší vojenský priestor v&nbsp;Československu, sú dnes neopozeraným turistickým magnetom. Na ploche, kam desiatky rokov padali delostrelecké granáty a&nbsp;piloti testovali letecké plameňomety, totiž po dopade bômb vznikol unikátny ekosystém. „Všade sú vresy, jazierka, čučoriedky, brusnice a&nbsp;rastliny, s&nbsp;ktorými sa inde stretnete iba v&nbsp;omnoho vyšších nadmorských výškach alebo v&nbsp;blízkosti polárneho kruhu. Uprostred Európy sa tak ocitnete v&nbsp;severskej tajge až tundre,“ pripomína koordinátor turistickej oblasti Brdy a&nbsp;Podbrdsko Luboš Kožíšek. Bývalým tajným územím vedú stovky kilometrov cestičiek, len asfalt na niektorých miestach nahrádzajú mačacie hlavy alebo udupaná hlina. Ideálne je prejsť ich na bicykli či elektrobicykli, vďaka ktorému si najkrajšie časti pohoria dokážete pospájať do jedného výletu. Pozrieť na divokú neosídlenú krajinu sa môžete z&nbsp;desiatok drevených rozhľadní, pri ktorých sú obvykle informačné tabule. Okrem vojenskej histórie vás na viacerých miestach očaria lesné kaplnky, studničky s&nbsp;priezračnou vodou či vyhliadky, z&nbsp;ktorých dovidíte až na okraj Prahy.

50. rokoch sa Brdy údajne dostali do hľadáčika Američanov. Zálusk mali na technológie, ktoré tam na konci druhej svetovej vojny Nemci síce čiastočne zničili, naši radisti sa ich však pokúšali opäť sfunkčniť. O tajnom výsadku USA na kopec Praha píše český bádateľ Jaroslav Mareš, ktorý však pripomína, že konkrétnych informácií je málo.
Mareš píše, že rádiostanicu vtedy bránili iba ženy, ktoré na mieste pracovali a na narušiteľa vystrieľali 16 500 nábojov. Hoci archívy vojenského historického ústavu jeho bádanie nepotvrdili, lovec záhad sa opieral o citácie z hlásení Štátnej bezpečnosti. Na miesto podľa týchto hlásení zamierilo 550 vojakov aj tanková jednotka. Nad Brdami lietali dve stíhačky, z Prahy tam prišli agenti ŠtB. „Teroristická skupina neznámej sily bola odrazená. Jeden z teroristov bol ťažko ranený, zvyšok ho vzal so sebou, je nutné počítať so zmenou ústupu,“ píše sa v správe Štátnej bezpečnosti, ktorú Mareš získal. Prví vojaci obkľúčili vojenský priestor okolo štvrtej ráno. Okrem policajtov vyrazilo do hustého porastu tridsať tajných agentov vycvičených na hľadanie nepriateľa. Nikoho nenašli a možno preto útok na Brdy dodnes dráždi predstavivosť bádateľov.

Američania prepadli Češky

Takmer v každom menšom mestečku v Brdoch nájdete zámok či hrad, tým najznámejším je Dobříš, kde natáčali reklamu na tenisové rakety, lyže, alkohol, farmárske produkty a kozmetiku. Okrem rozprávok Princezna ze mlejna či seriálu Expozitúra tam vznikol britský seriál Traja mušketieri, príbehy Iluzionista či Hmly Avalonu. Miestni však najradšej spomínajú na film Rytieri zo Šanghaja, kde si hlavnú rolu zahral Jackie Chan. Bol vraj nesmierne skromný a na nič sa nehral. Okrem neho sa filmom preslávil Owen Wilson. 

Prišiel aj Jackie Chan

Autor: Ján Dzúr

FOTO Vybombardovaná tundra: Najtajomnejšie miesto Československa prezradilo svoje tajomstvá

Výber pre vás