Jana Šimíčková

Podobne ako oná macocha sa správa majiteľ známych slovenských kúpeľov. Nie síce k svojim dcéram, ale k majetku, ktorý získal počas divokej mečiarovskej privatizácie v deväťdesiatych rokoch. Bývalému futbalistovi Zdenkovi Miškolcimu sa vtedy, aj vďaka podpore mocných, podarilo dostať k väčšinovému balíku lukratívnych kúpeľov v Rajeckých Tepliciach. Ich súčasťou bol i kaštieľ v neďalekej dedinke Kunerad.

Jeden z&nbsp;najkrajších, aké kedy na&nbsp;území Slovenska postavili. Pri pohľade na&nbsp;staré fotografie sa až veriť nechce, že také čosi sa u&nbsp;nás naozaj nachádza. Lepšie povedané, nachádzalo sa, pretože dnes je už z&nbsp;tohto kedysi skvostného objektu lahodiaceho oku ruina. A&nbsp;to doslova. Pamiatku chránenú zákonom a&nbsp;štátom nechal jej majiteľ schátrať do&nbsp;žalostného stavu. Ako totiž hovorí, jeho spoločnosť zveľaďuje čosi iné ako nejaký kaštieľ, ktorý by bolo hádam aj najlepšie zbúrať. Tým by sa konečne otvorili dvere k&nbsp;vybudovaniu moderného sanatória, ktoré by po­dľa skromného názoru pána majiteľa ľudia s&nbsp;radosťou privítali.

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice sa do rúk rodiny Miškolciovcov dostali v októbri roku 1995. Prezídium Fondu národného majetku vtedy vydalo rozhodnutie o priamom predaji 25 874 akcií spoločnosti firme Zdeno Miškolci - HYDROTHERM. „Rozhodnutie prezídia bolo vydané na základe písomného odporučenia ministerstva pre privatizáciu z 11. júla 1995, ktoré to zaslalo na základe odporučenia rezortnej komisie pre výber záujemcu o kúpu 51 percent akcií spoločnosti. Kupujúceho vybrali zo štyroch záujemcov. V odporúčaní komisie sa okrem iného uvádza, že „… firmu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM - podporil aj zakladateľ Ministerstvo zdravotníctva SR listom z 24. mája 1995,“ ozrejmila nám udalosti z čias mečiarovskej privatizácie Scarlett Filipovičová, hovorkyňa spoločnosti MH Manažment, ktorá sa stala nástupníckou organizáciou dnes už zrušeného Fondu národného majetku.

Z&nbsp;jej vyjadrenia sa dá medzi riadkami čítať, že aj v&nbsp;tomto prípade zasiahla vtedajšia moc. V&nbsp;prospech bývalého futbalistu Zdenka Miškolciho zo Žiliny a&nbsp;jeho firmy, ktorá sa dovtedy, aspoň podľa výpisu z&nbsp;Obchodného registra, venovala čisteniu kobercov, natieračským prácam či organizovaniu športových podujatí, sa prihovoril samotný rezort zdravotníctva vedený Mečiarovým ministrom Ľubomírom Javorským. Prečo sa tak stalo, môžeme dnes iba špekulovať. Len dodajme, že rodina Miškolciovcov získala uvedený balík akcií kúpeľov v&nbsp;Rajeckých Tepliciach za&nbsp;70 miliónov slovenských korún, teda za&nbsp;niečo vyše 2,3 milióna eur.

S odstupom takmer dvadsiatich rokov sa dá objektívne konštatovať, že kúpeľom v Rajeckej doline sa na rozdiel od iných podobných zariadení, ktoré padli za obeť divokej privatizácii, darí dobre. Dnes patria medzi najvychytenejšie na Slovensku. Majitelia do ich rozvoja investovali milióny eur. Aj keď treba povedať, že nie každému ich súčasný vzhľad ulahodí. Nejeden návštevník si iste pomyslí, že väčší gýč azda ešte ani nevidel. Nič to však nemení na fakte, že nohy do liečivej vody si tam chodí máčať mnoho známych ľudí.&nbsp; Ktohovie, či tieto vysmiate a&nbsp;spokojné celebrity vôbec tušia, že vedenie kúpeľov vlastní aj majetok, ku ktorému sa rozhodne nespráva tak prajne, hoci práve k&nbsp;nemu by sa malo. Súčasťou Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice je totiž aj kaštieľ s&nbsp;areálom, ktorý sa nachádza v&nbsp;neďalekej obci Kunerad. Ide o&nbsp;skutočný skvost.

„Nič podobné, ako je Kuneradský lovecký zámok sa na Slovensku nenachádza. Bol jedinečným reprezentantom eklekticko-romantického štýlu, pričom sa v&nbsp;jeho architektonickom riešení výrazne uplatnili prvky renesančných francúzskych a&nbsp;nemeckých zámkov. A&nbsp;v&nbsp;tomto duchu sa nesie i&nbsp;jeho interiér. Bol to štýlovo jednotný objekt, v&nbsp;ktorom navyše dominoval luxus a&nbsp;kvalitne spracované umeleckoremeselné detaily,“ opisuje kunsthistorik a&nbsp;bývalý generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry Jozef Lenhart.

Kaštieľ Kunerad, mnohými označovaný aj za zámoček, v rokoch 1914 - 1916 dali postaviť Ballestrémovci. Bola to významná šľachtická rodina. Pochádzala zo severného Talianska, no od 18. storočia už bola pánom Horného Sliezska. Na konci 19. storočia sa ich majetok odhadoval na 20 miliónov mariek. „V Sliezsku, dnes časť Poľska, sú objekty postavené Ballestrémovcami udržiavané a vo vynikajúcom stave, napríklad zámok v Plawniowici,“ hovorí Jozef Lenhart, ktorému srdce krváca, keď vidí, do akého stavu dokázali novodobí zbohatlíci priviesť majetok rodu Ballestrémovcov na Slovensku.&nbsp; Kaštieľ v&nbsp;Kunerade je pritom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je chránená štátom a&nbsp;tiež zákonom. Jeho porušovanie by logicky malo byť trestné. Pri pohľade na to, ako kuneradský kaštieľ vyzerá, sa však zdá, že dodržiavanie právnych noriem si tu poniektorí vykladajú po svojom.

Z bývalej pýchy regiónu je ruina, ktorej dopomohli k zlému stavu aj dva ničivé požiare. K prvému došlo na jar 2010, pričom do dnešného dňa sa nepodarilo jednoznačne určiť jeho príčinu, teda ani to, či vznikol cudzím zavinením. „Trestné stíhanie v danej veci bolo zastavené. Ku škode sa v tom čase majiteľ nehnuteľnosti nevedel vyjadriť, pretože podľa neho by vyčíslenie škody bolo finančne náročné, pričom podľa jeho vyjadrenia celkovú škodu bude možné určiť až po opravách a rekonštrukčných prácach, k čomu však nedošlo...“ povedala nám policajná hovorkyňa Jana Baloghová.&nbsp; Práve táto udalosť podľa všetkého naštartovala začiatok úplného konca pamiatky v Kunerade. Majitelia akoby brali jej záchranu na ľahkú váhu.

Pri otázkach na túto tému ešte aj po vyše roku a pol od nešťastia zavádzali vyjadreniami, že urobili, čo mohli, ale na ťahu je poisťovňa, ktorá nie a nie ukončiť naťahovačky okolo vyplatenia poistnej sumy.&nbsp; „Pokiaľ to nie je ukončené, ťažko môžeme začať investovať nejaké peniaze,“ vykladali majitelia kúpeľov pre médiá na jeseň roku 2011. Zarážajúce je, že tak robili v čase, keď mali z poisťovne vyplatený už takmer 1,2 milióna eur! Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice dostali po požiari zhruba tri milióny eur. Koľko z tejto sumy vynaložili na opravu zničenej pamiatky, odmietajú prezradiť.

Človek pritom nemusí byť odborník, aby vyhodnotil, že peniaze z poistného zrejme použili na úplne iné účely. Napríklad v septembri 2015 sa verejnosti pochválili novou päťhviezdičkovou časťou a eventovou sálou hotela v Rajeckých Tepliciach, čo mala byť investícia vo výške 1,1 milióna eur. Rok predtým otvorili nový štvorhviezdičkový hotel. Peniaze z poistky sa tak spoločnosti iste zišli, nie však na opravu zničeného kaštieľa.&nbsp; Na jeho zlý stav pritom majiteľov dlhodobo upozorňoval aj Krajský pamiatkový úrad v Žiline, ktorý ich musel niekoľkokrát urgovať, aby urobili nápravu. Pre vzájomné spory sa páni kúpeľníci dokonca obrátili na súdy, ktoré však podržali pamiatkarov.

V istom období sa už zdalo, že Miškolciovci sa chcú kaštieľa zbaviť. Na konci roka 2017 objekt i pozemok pod ním boli v katastri zaplombované, čo naznačovalo, že národná kultúrna pamiatka smeruje do rúk nového majiteľa. Mal sa ním stať zahraničný investor. „Táto plomba sa na liste vlastníctva nachádzala do jesene 2018, keď ju príslušná správa katastra vymazala a vlastníkom kaštieľa zostali Slovenské liečebné kúpele,“ vysvetľuje riaditeľ krajských pamiatkarov v Žiline Miloš Dudáš.

Na otázku, aký to malo význam, po chvíli váhania odpovie, že zrejme išlo len o získanie času. V uvedenom období mali totiž štátni pamiatkari zviazané ruky. Starý majiteľ tvrdil, že kaštieľ predáva, a nový ho ešte nevlastnil. Ihneď po zrušení plomby však pamiatkari konať začali, no čo čert nechcel, krátko predtým, ako mali prísť na obhliadku kaštieľa, v&nbsp;ňom 20. októbra 2018 vypukol ďalší požiar. Z&nbsp;ničoho nič. V&nbsp;noci, v&nbsp;opustenom objekte odpojenom od elektriky. Polícia vinníka opäť hľadá, zatiaľ márne.

„Kaštieľu v&nbsp;Kunerade reálne hrozí fyzický zánik. Vlastník síce ústne deklaruje snahu o&nbsp;jeho záchranu, ale koná veľmi málo, neochotne, až po neustálom nátlaku z&nbsp;našej strany. Na základe všetkých skutočností a&nbsp;vyjadrení vlastníka sa domnievame, že svoju nečinnosť len účelovo ospravedlňuje podľa jeho názoru neadekvátnou prísnosťou pamiatkarov. Pravdepodobne vyvíja snahu o&nbsp;odpredaj kaštieľa, pritom úplne zanedbáva jeho základnú ochranu,“ netají rozhorčenie Miloš Dudáš, ktorý priznáva, že napriek všetkému pamiatkari zatiaľ nepristúpili k&nbsp;uloženiu exemplárneho trestu. Tým by bola sankcia vo výške jedného milióna eur.

Ku kritike pánov kúpeľníkov, ale nielen ich, sa pridáva kunsthistorik Jozef Lenhart, podľa ktorého počínanie majiteľov Kaštieľa Kunerad uráža cit ľudí pre spravodlivosť. „Aj keď sú Miškolciovci vlastníkmi tohto objektu, ich vlastníctvo stojí nad zákonom. Sú totiž vlastníkmi kultúrnej pamiatky a toho sú si určite vedomí od nadobudnutia kaštieľa do vlastníctva. Sú vlastníkmi čohosi, čo patrí národu a je súčasťou národnej histórie, čo sa má, musí a treba zachovať pre budúce generácie. Ako vlastníci sú súčasne správcami národného kultúrneho dedičstva, čo by malo byť cťou každého človeka. Ak vzťah vlastníka k&nbsp;národnej kultúrnej pamiatke je v&nbsp;kolízii s&nbsp;Ústavou SR, po­dľa ktorej má každý občan republiky povinnosť chrániť kultúrne a&nbsp;prírodné dedičstvo, a&nbsp;ak nekoná v&nbsp;súlade so zákonom o&nbsp;ochrane kultúrneho dedičstva SR, dopúšťa sa neuplatnením zákonných sankcií nielen jeho nerešpektovania, ale prestávame byť právnym štátom. A&nbsp;to, čo sa deje, presnejšie, nedeje, s&nbsp;kaštieľom v&nbsp;Kunerade, je eklatantným príkladom lojality s&nbsp;aroganciou moci,“ nedáva si servítku pred ústa Jozef Lenhart, ktorý nepriamo naráža aj na úplnú nečinnosť ministerstva kultúry.

Táto najvýznamnejšia štátna kultúrna inštitúcia totiž doteraz nepodnikla absolútne žiadne kroky, aby kaštieľ v Kunerade zachránila. Preto zarazilo, keď jej najvyššia predstaviteľka, teda ministerka Ľubica Laššáková, vyjadrila pred časom zdesenie a ponúkla pomoc pri záchrane požiarom zničeného Notre Dame v Paríži. V&nbsp;rámci rezortu pritom funguje aj špeciálna pamiatková inšpekcia, ktorá má okrem iného dozerať na stav kultúrnych pamiatok.

Mohla by byť pokojne nápomocná aj pri riešení problémov, s&nbsp;ktorými sa v&nbsp;tomto smere boria rôzne úrady. Môže napríklad podať trestné oznámenie, ak má podozrenie, že majiteľ pamiatky porušuje zákon. Lenže pamiatková inšpekcia sa vyhovára, že kompetentné konať sú len pamiatkové úrady. Prečo potom platíme aj inšpektorov na ministerstve kultúry, nie je celkom jasné.

Národnej kultúrnej pamiatke Kaštieľ Kunerad pritom úplne reálne hrozí zánik. V podstate nám to potvrdil člen predstavenstva Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice Zdenko Miškolci, ktorý si osobne myslí, že by sa mal už niekto kompetentný zamyslieť, či by sa Kaštieľ Kunerad nemal vyňať ako kultúrna pamiatka, a tak by sa otvorili dvere investorom na vybudovanie moderného sanatória, ktoré tam bolo v minulosti, čo by ľudia v tejto Rajeckej doline rozhodne s radosťou uvítali.

„Naša spoločnosť dlhodobo vyvíja úsilie, aby zabezpečila ochranu a činnosti na predchádzanie ohrozenia, poškodenia a zničenia tejto kultúrnej pamiatky, po dvoch fatálnych požiaroch je však nehnuteľnosť nespôsobilá na využitie v súlade s jej pôvodnou pamiatkovou hodnotou. Práve z tohto hľadiska sa usilujeme o vyňatie nehnuteľnosti zo zoznamu kultúrnych pamiatok a máme zámer zriadiť v Kunerade sanatórium pre respiračné choroby a obnoviť poskytovanie liečebnej starostlivosti v tejto indikačnej skupine,“ hovorí Zdenko Miškolci, ktorý je presvedčený, že zámer vybudovať sanatórium má oveľa väčší význam ako nezmyselný nátlak na obnovu kaštieľa.

„Chránená pamiatka neumožňuje potrebné komerčné a liečebné vybavenie, pretože na liečbu je potrebná výstavba moderných terapií v interiéri aj exteriéri, ktoré sú momentálne limitované spomínanou ochranou pamiatkového úradu. Z nášho pohľadu si myslíme, že štátna ústavná liečba by mala byť uprednostnená pred ochranou pamiatky!“ zdôrazňuje Miškolci.

Jeho slová však akosi nekorešpondujú s aktuálnym výpisom z katastra nehnuteľností, kde objekt kaštieľa i jeho okolie sú opäť zaplombované vzhľadom na kúpnu zmluvu. Podľa našich informácií je nádejným kupcom spoločnosť z Juhoafrickej republiky. Oslovili sme ju s otázkami, no nereagovala. Je preto celkom možné, že sa opakuje scenár z rokov 2017 až 2018.&nbsp; Nevylučuje to ani starostka obce Kunerad Monika Kavecká, ktorá je dianím okolo tamojšieho kaštieľa značne znechutená.

„Obec sa chcela s&nbsp;majiteľom dohodnúť na odkúpení pamiatky aj s&nbsp;priľahlým pozemkom za symbolické euro, pričom sme plánovali s&nbsp;pomocou pamiatkarov kaštieľ postupne zachrániť. Vlastník nám však chcel kaštieľ predať za 200-tisíc eur, s&nbsp;čím sme nemohli súhlasiť,“ vysvetľuje starostka, ktorú prekvapila plomba v katastri. Myslela si totiž, že rokovania medzi obcou a kúpeľmi mohli ešte pokračovať. Rozhorčenie vyjadrila aj nad konaním ministerstva kultúry, ktoré ponuku na kúpu jedinečnej pamiatky zmietlo zo stola, hoci podľa zákona mohlo kvôli záchrane pristúpiť aj k jej vyvlastneniu. Do rúk tak iniciatívu zobrali tamojší miestni, ktorí zorganizovali akciu na podporu kaštieľa. Sympatizantov vyzvali, aby svojou kvapkou moču do bazéna v luxusnom komplexe v Rajeckých Tepliciach prispeli na jeho záchranu. Človek by sa nad tým aj pousmial, keby to všetko nebolo tak veľmi smutné.

Hanba: Mečiarovský privatizér nechal schátrať skvostný kaštieľ

Výber pre vás