Jana Šimíčková

Inakšie ako nespravodlivosť sa to nazvať nedá. Slovenské súdy akoby mali na účastníkov konaní dvojaký meter. Nejde síce o žiadny prevratný objav, naše inštitúcie však dokážu človeka vždy čímsi zaraziť. V minulom čísle sme upozornili na prípad pani Lucie Pažinovej z Prešova, ktorá prišla v roku 2012 pri páde mosta v Kurimanoch o svojho manžela a jej dcérky o otca. Keďže firma zodpovedná za stavbu sa na pomoc pozostalým vykašľala, mladá vdova sa obrátila na súd. Chcela bojovať o vyplatenie odškodného pre seba aj dcérky. Lenže neuspela. Súd jej totiž prikázal zaplatiť poplatky v sume niekoľko tisíc eur, čo ona odmietla. Zo svojho príjmu si to dovoliť nemohla. A tak sa pojednávanie o samotnom odškodnom ani nezačalo. Na druhej strane súd odpustil platenie poplatku napríklad bývalému šéfovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi či združeniu Justičný Oskar.

V prípade spomínaného združenia ide o kauzu, ktorej prvá kapitola sa začala písať v roku 2010, a to krátko po tom, ako v Devínskej Novej Vsi Ľubomír Harman zastrelil samopalom sedem ľudí a pätnásť zranil. Niekoľko sudcov, prokurátorov a advokátov v bare Bonnano v Rajeckých Tepliciach zorganizovalo oslavu práve pri príležitosti založenia občianskeho združenia Justičný Oskar. O program sa postaral istý advokát na dôchodku, ktorý podľa medializovaných informácií vítal kolegov s modrými slúchadlami na ušiach a s nefunkčným samopalom v ruke. Jeho počínanie až nápadne pripomínalo strelca z Devínskej Novej Vsi. Záležitosť mala po zverejnení fotografií a opisu udalosti dohru na súde. Viacerí účastníci večierka podali na médiá žalobu na ochranu osobnosti.

Urobilo tak aj združenie Justičný Oskar, ktoré chcelo súdnou cestou vymôcť odškodné vo výške milión eur. Vraj za poškodenie dobrého mena. Vzhľadom na výšku požadovanej sumy malo zaplatiť poplatok presahujúci 30-tisíc eur. Súd mu ho však odpustil. Dôvod? Združeniu to neumožňovali majetkové pomery, keďže svoju činnosť financovalo výlučne z členských príspevkov. Len pripomeňme, že jeho členmi boli elitní sudcovia, advokáti a prokurátori.

Súdny poplatok v jednom zo sporov nemusel platiť ani bývalý predseda Najvyššieho súdu, dnes sudca Štefan Harabin. Išlo o žalobu, ktorú v roku 2010 podával na Generálnu prokuratúru SR. Žiadal od nej vyplatiť doslova nekresťanské odškodné za to, že jej bývalý šéf Dobroslav Trnka kedysi v minulosti pre médiá potvrdil existenciu prepisu údajného Harabinovho rozhovoru s dnes už právoplatne odsúdeným narkobarónom Bakim Sadikim. Keďže hádam najznámejší sudca na Slovensku chcel vysúdiť státisíce eur, aj súdny poplatok by sa pohyboval na patričnej úrovni. Ale od takejto platby ho oslobodili. Potvrdil nám to hovorca súdu Pavol Adamčiak, po­dľa ktorého „súdny poplatok nebol uhradený, pretože v čase podania žaloby, teda 13. mája 2010, platil zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. mája 2010, kde podľa paragrafu 4 odsek 1 písmeno k) sú konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku oslobodené“. Laickou rečou - keďže Štefan Harabin vraj utrpel škodu v státisícoch eur v súvislosti s konaním bývalého generálneho prokurátora, poplatok platiť nemusel. Nuž a Štefanovi Harabinovi sa v tomto súdnom spore zatiaľ mimoriadne darí. Nielenže ho oslobodili od súdneho poplatku, samozrejme, ako sme povedali, úplne zákonne, úspešný je aj v samotnej veci. Hoci sa súdy odškodnením od Generálnej prokuratúry zaoberajú už roky, zatiaľ takmer všetky rozhodli v jeho prospech. Posledná verzia hovorí o tom, že inštitúcia vedená Jaromírom Čižnárom by mala Štefanovi Harabinovi vyplatiť 150-tisíc eur. Ako súd k tejto závratnej sume dospel a ako vôbec dokázal peniazmi vyhodnotiť poškodenie pána Harabina, zostáva pre verejnosť zatiaľ záhadou. Len pripomeňme, že obete trestných činov, napríklad znásilnené ženy, môžu ako odškodné súdnou cestou vymôcť najviac päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje sumu 24-tisíc eur.

V tejto súvislosti sme oslovili aj samotného Štefana Harabina, ktorému sme položili niekoľko otázok. Napríklad, akým spôsobom si on osobne vyčíslil odškodné, ktoré žiada od Generálnej prokuratúry, či je správne, keď verejne činné osoby dokážu vysúdiť na odškodnom viac ako obete trestných činov, ale pýtali sme sa aj na to, či považuje za spravodlivé, že jeho od súdnych poplatkov oslobodili, pričom matka dvoch detí, ktorá prišla o manžela pri páde mosta v Kurimanoch, ich platiť musí. Zaujímalo nás aj to, ako by jej to vysvetlil. Odpoveď sudcu Najvyššieho súdu a zároveň možného prezidentského kandidáta zverejňujeme v plnom znení. Inak sa to totiž nedá: „Vážená pani redaktorka, zámerne spájate konšpiračne dva nespojiteľné a diametrálne odlišné právne prípady iba s úmyslom ma mediálne v očiach verejnosti zobraziť ako človeka, ktorý je vinný za nešťastie a tragédiu v Kurimanoch, iba preto, že sa na súde bránim proti svojvôli a šikane štátu preventívne aj za iných občanov, ktorých by štát chcel v budúcnosti nezákonne poškodzovať. Je mi ľúto toho, čo sa stalo matke dvoch maloletých detí i pokiaľ ide o otázky odškodného a súdneho poplatku, ale toto sú právne úpravy, ktoré do terajšej legislatívnej podoby zaviedli poslanci slovenského parlamentu, ktorých ste ako volič zrejme aj vy volili. Bolo by preto na mieste, aby ste práve im adresovali otázky v tom smere, že prečo takto postupovali. Vzhľadom na váš konšpiračný cieľ a nedôveru vo vašu novinársku česť a objektivitu v kópii zasielam vaše otázky a moju odpoveď aj objektívnym médiám a generálnemu prokurátorovi pre prípad spáchania trestného činu ohovárania.“ Len dodajme, že tými objektívnymi novinármi myslí napríklad bývalú poslankyňu parlamentu za HZDS Evu Zelenayovú či Tibora Eliota Rostasa z časopisu Zem a vek.

Harabin platiť nemusel: Vdova a dve malé deti musia uhradiť vysoké súdne poplatky

Výber pre vás