Vanda Felšöci Rusnáková

Problém je, že sa zdržujú v rozširujúcich sa kolóniách vo frekventovaných centrách miest. Tu im vyhovuje relatívny pokoj a dostatok potravy. Reč je o havranoch, ktoré sa za posledné roky z polí presťahovali do miest. A naspäť ich dostať nik nedokázal. To, že žijú pri ľuďoch už desiatky rokov svedčí aj fakt, že za socíku často dostávali pomenovanie Brežnevove sliepky. Považovali ich sa hlúpe a neužitočné tvory. Opak je však pravdou. Ich inteligencia je vysoká.

Napríklad v meste Michalovce s týmto problémom bojujú už roky. V minulosti si vybavili aj výnimky od ministerstva životného prostredia a na likvidáciu ich hniezd, ako aj na špeciálne rušenie. Výsledok? Havranov je v meste ešte viac. Jedna kolónia sa totiž rozdelila do viacerých a teraz operujú po celom meste ešte vo väčších počtoch a intenzívnejšie. Často sú ich plné trávnaté plchy medzi sídliskami či popri obchodných centrách. Sedávajú na vysokých stromoch v parkoch aj v blízkosti panelákov. Niektorým obyvateľom už praskli nervy a vzali boj do vlastných rúk. Nie je to tak dávno, čo v meste našli ochranári zastrelené jedince. Ani takýto agresívny postup však havrany z mesta nedostane. Navyše tieto jedince sú zákonom chránené.

V Poprade zas na boj s týmito vtákmi nasadili sokoliarov. Ich obrovské počty v okolí vlakovej stanice aj centra mesta je značný. Nepomohlo ani povolenie na odstrel týchto krkavcovitých vtákov v roku 2012. Aj keď ich zastrelili niekoľko desiatok, ich nárast v ďalších obdobiach bol markantný. "Sú známe výruby stromov, ktoré havrany využívali k hniezdeniu. V takýchto prípadoch havrany lokalitu opustia. Kde nie sú vzrastlé stromy, tam nehniezdia. Takéto riešenia ale považujeme za veľmi nevhodné. Stromy, obzvlášť v časoch zmeny klímy, plnia v mestách významnú úlohu," vysvetľuje nie najšťastnejší postup samospráv ornitológ Ján Gúgh z občianskeho združenia SOS/Birdlife Slovensko.

Havrany si po likvidácií svojich hniezdísk nové hniezda opäť vybudujú, na mechanické rušičky a ich zvuk, ktorý ich má odplašiť si jednoducho zvyknú. Takisto ako aj na množstvo potravy, ktoré v meste nachádza. Život v mestách je pre tieto vtáčie kolónie jednoducho komforný. Tento problém má takmer každé mesto na Slovensku nevynímajúc Bratislavu. Tu berú havrany za akúsi šedú eminenciu sídlisk. Takže ide o akýsi cyklický problém bez viditeľného riešenia.

Podľa Jána Gúgha z tento operenec je vysoko inteligentný. Dokáže si napríklad zapamätať tvár ľudí. Kvôli získaniu potravy je schopný riešiť určité rébusy, ktorými sa k cieľu dostane. A vedia sa prispôsobiť situácií aby nevyhynuli. Navyše havran si vytvára výraznú väzbu na miesto, kde úspešne zahniezdil, takže sa podľa odborníka bude vracať tam kde sa mu darí.

Ornitológ poukazuje na základný problém a to, že sa havrany presunuli medzi ľudí do miest si zapríčinili ľudia sami. Svojim správaním.

Problém je podľa Gúgha v tom, že havran, ktorý pôvodne žil v poľnohospodárskej krajine kde mohol bezpečne hniezdiť, sa už vrátiť nemôže. Aspoň zatiaľ mu to človek svojím celoplošným obrábaním polí nedovoľuje. "Kolónie havranov boli v minulosti terčom poľovníkov, celé desaťročia boli prenasledované a nakoľko ide o inteligentné vtáky, tak sa prispôsobili. Vedia, že v mestách na ne strieľať nebudú," vysvetľuje Ján Gúgh.

Riešenie je iba jedno: Naučiť sa spolunažívať so živočíchmi. A to nielen v domestifikácií psov a mačiek na bytové zvieratká. Ale aj so vtákmi. "Viaceré druhy sú už v súčasnosti závislé od tolerancie ľudí. V prírode stratili pôvodné hniezdiská a nedokážu hniezdiť nikde inde, len v urbanizovanom prostredí. Ich prežitie záleží často len od nás. Vtáky a aj iné zvieratá sa nachádzajú všade okolo nás. Nemôžeme očakávať, že všetky zvieratá uzavrieme v chránených územiach a tie neprekročia ich hranice," uzatvára J. Gúgh.

Havraní teror v mestách: Znepríjemňujú ľuďom život a nezničí ich ani likvidácia hniezd

Výber pre vás