Lívia Černická

Darčeky rozdané, dobrá nálada sa minula, rátame dni do výplaty… V roku 2005 britský psychológ Cliff Arnall dal všetko dohromady: krátke dni, skorá tma, zlé počasie, do dovolenky ďaleko, nič v peňaženke. Podľa Arnalla je tretí januárový pondelok modrý. 

Modrý a depresívny, dokonca najdepresívnejší. Je to totiž krátko po Vianociach, ktoré sú náročné nielen pre naše city, ale najmä peniaze. Podľa psychológov patria peniaze medzi najväčšie stresové faktory. Zadlženosť, nízke príjmy, vysoké náklady – to všetko môže nielen ťažiť, ale doslova spôsobiť pocity úzkosti. A ešte k tomu po dňoch voľna a vianočných prázdninách, keď sa v práci nahromadili úlohy, všetci hovoria o novoročných záväzkoch, či nových cieľoch.

Podľa prieskumu agentúry 2muse v decembri až tri pätiny Slovákov avizovali, že sviatkovať budú skromnejšie. Peniaze rátali a obracali nielen pri nákupe darčekov, ale aj potravín. Pre minulý rok bol príznačný rast cien, inflácia, zdražovanie služieb, ale výška reálnej mzdy sa nepohla. Dve pätiny dokonca priznali, že pri nákupe vianočných prekvapení museli siahnuť na úspory.

Linka Valko Gáliková z <a rel="noopener" href="http://365.bank">365.bank</a> hovorí, že už pred koncom roka bola finančná situácia Slovákov napätá. „V porovnaní s rokom 2022 až 60 percentám ľudí klesli úspory, tretina populácie nemá žiadnu finančnú rezervu,“ dodáva s tým, že prvé týždne nového roka môžu byť pre mnohých naozaj zložité.

Lekári odporúčajú dostatok spánku, vyváženú stravu a pohyb na čerstvom vzduchu. Aspoň načas sa vyhýbať negatívnym správam, dívať sa na pohár ako na poloplný a nie poloprázdny, nájsť si koníček a naučiť sa tešiť.

To však peňaženku nenaplní. Ale ani predsavzatie, že budeme viac sporiť. Práve začiatok roka je príležitosťou na to, aby sme si začali vytvárať finančnú rezervu. Valko Gáliková pripomína, že to si uvedomuje deväť z desiatich Slovákov. Ale v praxi má len približne desatina Slovákov odloženú sumu do päťtisíc eur. Rezervu do tritisíc eur, prípadne nič, má odložených 66 percent populácie.

Pritom optimálna suma, ktorú by sme mali mať pripravenú na nepredvídateľné situácie, je šesťnásobok mesačného platu. Pri priemernom zárobku 1 450 eur v hrubom, by „v šuplíku na zlé časy“ malo byť aspoň šesťtisíc eur.

„Začiatok nového roka môže byť vhodným momentom podrobnejšie sa pozrieť na svoju finančnú situáciu, premyslieť si, aké výraznejšie výdavky nás čakajú, na čo si treba našetriť, aká je rezerva a či myslíme aj na budúcnosť v podobe dlhodobého investovania,“ pokračuje Valko Gáliková.

Bežná spotreba by sa pritom mala vojsť do 40 percent mesačného platu, záväzky voči bankám by nemali prekročiť tretinu príjmu. Lebo čím menší finančný stres, tým väčší pocit nielen istoty, ale aj psychickej pohody.

Januárová depresia? Môže za ňu aj prázdna peňaženka

Výber pre vás

Januárová depresia? Môže za ňu aj prázdna peňaženka

Súvisiace články

Šetrenie alebo úlet? Neuveríte, čo podávali hosťom na svadbe miliardára Chlada

Chystáte sa k lekárovi? Pripravte sa, že môžete platiť aj za kúrenie či elektrinu

Gábor Grendel so svojou herečkou: Na vianočných trhoch by ich nikto nespoznal

Riaditeľka školy, ktorá príjmami strčila do vrecka ministrov, dopriala štedré odmeny aj synovi

Prioritou by mala byť stabilizácia zdravotníckych pracovníkov

Výber pre vás