Anka Žitná Lučaiová

V&nbsp;hlasovaní o&nbsp;Istanbulskom dohovore sa naplno prejavil slovenský konzervativizmus, nepripúšťajúci siahnuť mu na jeho výsady v&nbsp;duchu, ako ho už dávnejšie klasifikoval divadelník Stanislav Štepka v&nbsp;jednej zo svojich hier: „Prídeš večer z&nbsp;krčmy domov, zmlátiš ženu, deti, pekný deň je za nami.“ Národná rada SR prijala v&nbsp;piatok uznesenie, ktorým žiada vládu, aby Slovenská republika nepokračovala v&nbsp;ratifikácii Dohovoru Rady Európy o&nbsp;predchádzaní násiliu na ženách a&nbsp;domácemu násiliu a&nbsp;o&nbsp;boji proti nemu (takzvaný Istanbulský dohovor). Toto uznesenie podporilo 101 poslancov zo 133 prítomných. Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v&nbsp;roku 2011, je najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o&nbsp;boji proti násiliu páchanému na ženách.

Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, Európska únia ako organizácia ho podpísala v júni 2017. Podľa SNS, ktorá návrh uznesenia predložila, existujú problémy v terminológii dohovoru a Ústavy SR. „Tá nepripúšťa také definície partnerských vzťahov, aké sú zakotvené v dohovore,“ uviedol podpredseda SNS Jaroslav Paška a dodal, že slovenská ústava definuje manželstvo muža a ženy a nie partnerstvo pre rovnaké páry. Zásadne iný pohľad na Istanbulský dohovor má bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej dohovor nie je v žiadnom rozpore s ústavou. A keďže je Istanbulský dohovor prezidentská zmluva, vláda o ňom rokovala z poverenia prezidenta. Ak parlament žiada vládu oznámiť Rade Európy, že Slovensko neprijme dohovor do svojho právneho poriadku, podľa Žitňanskej konečné slovo bude mať prezident. Podľa exministerky dohovor bude preto žiť ďalej, rovnako ako téma násilia voči ženám bude rezonovať v politike. Dohovor zatiaľ podpísali všetky členské krajiny Rady Európy s&nbsp;výnimkou Ruskej federácie, Azerbajdžanu a&nbsp;Arménska, teda 44 zo 47 krajín. Doteraz ho ratifikovalo 27 členských krajín Rady Európy. Dohovor vychádza z&nbsp;toho, že príčinou násilia páchaného na ženách je pretrvávajúca nerovnosť a&nbsp;diskriminácia žien, preto je dôležité vedieť, ako nerovnosti vznikajú a&nbsp;ako sa na nich rôzne spoločenské systémy - rodina, školstvo, médiá, cirkev, politický systém - podieľajú.

Tu sa dostávame k&nbsp;príčinám odporu, ktorý slovenský parlament prejavil naprieč politickým spektrom, kde sa vzácne zhodli klerikáli, kotlebovci i&nbsp;sociálnodemokratickí populisti, že takýto zásah do svojich tradičných rodových práv určite nechcú. Prežíva nostalgia za poriadkom minulosti so stereotypným usporiadaním rodových vzťahov. Postoje proti rodovej rovnosti medzi mužom a&nbsp;ženou sú znakom antidemokratickosti, hlboko zakorenenej v&nbsp;spoločnosti a&nbsp;prispievajú k&nbsp;jej radikalizácii. Túto tému sa budú snažiť nedemokratické sily v&nbsp;krajine vytesniť na samý okraj a&nbsp;nepripustiť diskusiu o&nbsp;nej. I&nbsp;keď sme mali na ňu od roku 2017 viac než dostatok času, nikam sme sa nepohli. Konzervy nepustia, sú v&nbsp;prevahe, liberálny prezident sem, liberálna prezidentka tam. A&nbsp;tak ani nebudeme schopní dopracovať sa k&nbsp;prijatiu konkrétnych opatrení, ktoré majú potenciál riešiť problémy vzťahu žien a&nbsp;mužov. Aj keď poslanci za SaS a&nbsp;niekoľko nezávislých hlasovalo proti uzneseniu z&nbsp;dielne SNS, ukázala sa slabosť slovenskej demokracie. Za prijatie uznesenia hlasovalo dokonca štrnásť žien naprieč spektrom. Slovenským mužom ponížene slúžiaci „matrimrchát“ žije aj v&nbsp;21. storočí. Je zrejmé, že v&nbsp;hlasovaní o&nbsp;Istanbulskom dohovore bol najsilnejším motívom popri dominujúcom princípe tuzemského mačistického „patrichlastátu“ blížiaci sa termín (možno predčasných) parlamentných volieb. Najväčším rybníkom, v&nbsp;ktorom budú takmer všetky relevantné politické subjekty loviť voličov, je mláka s&nbsp;3,5 milióna hlasov, ktoré nepodporili kandidátku Zuzanu Čaputovú v&nbsp;prezidentských voľbách. Treba mať na zreteli, že ide o&nbsp;nezanedbateľné tri štvrtiny z&nbsp;celkového počtu voličov, potenciálne nevesty, o&nbsp;ktoré sa budú v&nbsp;predvolebných rituálnych tančekoch uchádzať všetky neliberálne politické subjekty. Tieto tri štvrtiny voličov predstavujú mocný elektorát. Nadpolovičná väčšina z&nbsp;celkového počtu oprávnených voličov ani nešla voliť, keďže už nemala v&nbsp;druhom kole svojho kandidáta, alebo nemala záujem o&nbsp;voľby vôbec. Obaja kandidáti v&nbsp;druhom kole boli pre nich nezaujímaví, liberálni, prozápadní, proeurópski, s&nbsp;nulovou príťažlivosťou.

Okolo tohto rybníka, plného znechutených či lenivých voličov, sa začali práve teraz rojiť rybári s&nbsp;návnadami a&nbsp;jednou z&nbsp;nich je odmietnutie Istanbulského dohovoru : Aha, rybičky, čo som vám priniesol, poďte na moju udičku... Tento lov má veľmi sľubný potenciál. Väčšina aktívnych rybárov bude úspešná, ak bude ponúkať aj iné maškrty. Príznačná veta predsedu Smeru Roberta Fica: „Liberáli dostali po papuli“ - je odkazom všetkým takým voličom v&nbsp;rybníku: „Dajte mi vaše hlasy, som predsa rovnaký grobian ako vy.“ Nadšenie liberálov doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí zo zvolenia ich kandidátky za hlavu štátu je predčasné a&nbsp;krátkozraké. Ani čerstvá správa, že dosluhujúci prezident Andrej Kiska založí v&nbsp;júni po odchode z&nbsp;úradu novú politickú stranu, ktorá by mala posilniť liberálne krídlo politického spektra, nepredstavuje silu, ktorá by bola schopná posunúť rozloženie síl v&nbsp;krajine. Kiskov potenciál je skôr želaním než výsledkom seriózneho prieskumu. Človek, ktorý má na krku nedoriešené daňové kauzy či čachre s&nbsp;cudzími pozemkami a&nbsp;zároveň má podľa istého prieskumu dôveryhodnosť nad päťdesiatimi percentami, je buď z&nbsp;ríše rozprávok, alebo z&nbsp;inej planéty. Vieme, že dôveryhodnosť prezidenta sa neviaže na osobu, ale na jeho úrad. Vo chvíli, keď ho opustí, bude Kiska čeliť nie rastúcej popularite, ale zrejme trestnému konaniu. Ako vklad do liberálneho morálne spôsobilého subjektu to bude menej než málo. Každý deň v&nbsp;novej nádejnej strane budú vedľa neho chrastiť kostlivci minulosti a&nbsp;konfrontovať skutočnosť s&nbsp;deklarovanými heslami o&nbsp;čistote a&nbsp;mravnosti. Takáto predstava o&nbsp;liberalizme bude iba nahrávať neliberálnym, konzervatívnym, protestným i&nbsp;antisystémovým subjektom. O&nbsp;to úspešnejšie sa im bude loviť v&nbsp;rybníku s&nbsp;3,5 milióna rybičiek. Vývoj nielen na Slovensku ukazuje už dlhší čas, že politická moc sa posúva od liberálnych ku konzervatívnym subjektom a&nbsp;žiadne oslavné články v&nbsp;tlači na tom nič nezmenia. Iba sa zúfalo snažia prehlušiť trend, ktorý si ide svojou cestou pod vplyvom a&nbsp;v&nbsp;dôsledku udalostí silnejších než akákoľvek oslavná óda. Je načase prebrať sa z&nbsp;ružového sna.

Komentár šéfredaktorky Anky Žitnej Lučaiovej: Matrimrchát a patrichlastát

Výber pre vás