Po viac ako 750 dňoch sme konečne zložili z&nbsp;tvárí rúška. Dali sme im definitívne zbohom? - Nie. Nechcem byť negativistický, mám pozitívne myslenie, ale nie je im koniec.

Predpokladám, že vírus sa vráti na jeseň. - Príde jeseň, prídu možno aj iné výzvy. Pozrite sa, v&nbsp;Ázii sa rúška nosia dlhé roky. To nie je vec, ktorá prišla s&nbsp;kovidom.

Ale v&nbsp;týchto krajinách už dávno vyčíňali smrtiace vírusy, napríklad SARS. - Oni s&nbsp;tým majú už skúsenosť. A&nbsp;teraz ju máme už aj my. Môže sa to kedykoľvek zopakovať. Možno v&nbsp;menšom meradle, v&nbsp;kratšom čase.

Nie je to aj našou mentalitou? V&nbsp;deň uvoľnenia opatrení som bola v&nbsp;obchodnom centre a&nbsp;re­spirátor nemal na tvári ni­kto. Z&nbsp;toho mi vyplynulo, že ľudia sa chránili len preto, lebo to bol príkaz, a&nbsp;nie preto, že sa chcú chrániť. V&nbsp;Ázii ich ľudia nosia stále a&nbsp;dobrovoľne, aby sa vyhli nákaze. - V&nbsp;médiách sa už spomenula veta, že pandémia sa skončí vtedy, keď nás prestane baviť. A&nbsp;už nás to prestalo baviť. Už je to natoľko únavné, že nás to prestalo baviť.

Ľudia už ignorujú pandémiu podľa vás? Prestali sa báť? - Už to ignorujú. Už tú vec nevidíme.

Je to našou mentalitou? - Našou slovenskou? Nie.

Tak chránime sa, len keď nám to štát prikáže. - Nemyslím si, že sme v&nbsp;tomto nejako špecifickí. Tá únava z&nbsp;pandémie je celosvetová.

V&nbsp;prípade chronicky chorých ľudí alebo s&nbsp;oslabenou imunitou rúško asi stále budeme vidieť. - Takýchto ľudí by sme mali re­špektovať a&nbsp;nemali by sme sa im vysmievať. Naopak, mali by sme na nich pozerať s&nbsp;pochopením.

Máme sa báť mutácií koronavírusu? Profesor Krčméry povedal, že keď vírus mutuje, oslabuje sa. - Je pravda, že tie mutácie viedli k&nbsp;postupnému oslabovaniu. V&nbsp;evolučnej biológii platí, že musíte nájsť nejakú stratégiu prežitia. A&nbsp;prežije nie najsilnejší, ale ten, kto sa vie najlepšie adaptovať. A&nbsp;keď vírus zabije svoju obeť a&nbsp;nestihne sa včas rozšíriť na ďalších, skončí aj on. Je v&nbsp;nezáujme toho vírusu zabíjať svojich hostiteľov, respektíve ich zabíjať rýchlo. Z&nbsp;tohto pohľadu je nádcha alebo chrípka lepšia, pretože ľudia na ne nezomrú a&nbsp;môžu sa šíriť ďalej. Čiže keď sa tie mutácie budú diať, prežijú práve také varianty, ktoré sa dokázali prispôsobiť a&nbsp;nie tie, ktoré budú zabíjať svojich hostiteľov.

Pfizer už ohlásil, že pracuje na novej vakcíne, kde už je zahrnutý aj variant omikron. Ľudia sa sťažujú, že nás čaká každoročné očkovanie. Takisto je to však aj pri chrípke. Každú sezónu sa vytvára nová vakcína, ktorá zohľadňuje najnovšie mutácie. - Očkovanie proti chrípke je veľmi dôležité a&nbsp;ľudia zomierajú, pretože nie sú očkovaní proti chrípke. Ale nezomierajú priamo na chrípku, ale na komplikácie po chrípke. A&nbsp;rovnako tento príbeh vidieť aj pri kovide. Kovid človek nejako rozchodí, no doslova si vymláti svoje baterky. Všetku svoju energiu dá do boja s&nbsp;kovidom alebo chrípkou. A&nbsp;potom telu nezostane dosť energie, aby riešilo svoj vlastný zdravotný stav. Takže napríklad ľudia, ktorí sú vo vyšších vekových skupinách a&nbsp;majú kardiovaskulárne problémy, môžu chrípku v&nbsp;pohode prekonať, ale do mesiaca môžu umrieť na infarkt alebo mozgovú príhodu.

Máte na to aj dáta? - Áno. Krajiny, kde sú ľudia očkovaní, dostanú chrípku s&nbsp;menšou pravdepodobnosťou, teda majú menšiu následnú úmrtnosť na komplikácie nie samotnej chrípky, ale iných ochorení po jej prekonaní.

Rovnako sa však hovorí aj postkovidovom syndróme. - Áno. A&nbsp;to ani ešte nevieme, čo nás s&nbsp;tým čaká. Čo s&nbsp;tým budeme robiť.

Nemáte ešte žiadne dáta alebo niečo, z&nbsp;čoho by ste mohli predpovedať alebo spraviť opatrenia? Je príliš skoro? - Nie je skoro. Ale nemáme proces na to, čo ideme robiť. Vieme, že je to problém. Že je to problém na rôznych frontoch. Začínajú sa na to zbierať dáta a&nbsp;robiť štúdie, no nemáme proces, čo s&nbsp;tým.

Myslím, že štát už zriadil nejaké centrum a&nbsp;kúpele na liečbu postkovidového syndrómu. To je pozitívne, nie? - Ja som v&nbsp;tomto skeptický. Ten proces nemáme vyriešený. Kam tých ľudí posielať. Nemáme pľúcnych lekárov. Treba povedať, že pneumológia je jedným z&nbsp;brutálnych problémov. Pľúcnych lekárov je málo, čakacie lehoty sú dlhé a&nbsp;neviete sa tam dostať. No a&nbsp;kovid postihoval najmä pľúca. Nevieme, čo s&nbsp;tým. V&nbsp;tejto chvíli sa tvárime, že sa to uprace a&nbsp;že sa s&nbsp;tým možno nebude musieť nič robiť.

Povedali ste, že sa začínajú zberať dáta. Vieme napríklad, koľkých ľudí sa to bude týkať? - Nie. Môžem len pozerať, čo píše západná literatúra. Z&nbsp;našich dát nemáme nič.

Koniec rúškam a respirátorom? Netešte sa, odborník Szalay predpovedá, čo nás čaká

Výber pre vás