Lenka Dale

„No tak keď nor­mál­ny člo­vek ochorie, dos­ta­ne 55 % svo­jej hru­bej mzdy. To ur­či­te vie­te, le­bo pos­lan­ci sú v tom is­tom re­ži­me, ale nie sud­co­via. Sud­co­via dos­ta­nú ta­ký príp­la­tok, že ma­jú ta­kú is­tú mzdu, ako keď chodia do ro­bo­ty. Po­va­žu­je­te to­to za spra­vod­li­vé? Za správ­ne? Že, skrát­ka, keď či ro­bí, ne­ro­bí, furt má rov­na­ko? Ja som pres­ved­če­ný, že sud­co­via ma­jú naj­väč­šiu cho­rob­nosť na Slo­ven­sku,“ obhajoval Kolíkovej návrh Richard Sulík.&nbsp; Sudcovia sa cítili dotknutí. Okamžite urobili podpisovú akciu na protest proti tomuto návrhu, o ktorom sa dozvedeli z médií a ktorý mal pre covid 19 prejsť zrýchleným schvaľovacím procesom, ako vtedy všetky zákony. Za podpisovou akciou sudcov stála bratislavská sudkyňa Marcela Kosová. “Ne­bu­dem sa v tej­to reak­cii za­obe­rať de­fi­ní­ciou „nor­mál­ne­ho člo­ve­ka“, ani vy­svet­ľo­vať, že sud­ca, aj keď je prá­ce­nes­chop­ný, v sku­toč­nos­ti je prá­ce schop­ný, le­bo ne­má po do­bu šies­tich týž­dňov PN za­sta­ve­ný prí­sun spi­sov a niek­to­ré vy­ba­vu­je aj po­čas PN, ale­bo na ne­ho poč­ka­jú. Rov­na­ko opo­me­niem, že aj „nor­mál­ny člo­vek“ na zá­kla­de ko­lek­tív­nej zmlu­vy mô­že mať v prá­ce­nes­chop­nos­ti pod­stat­ne viac ako 55 % hru­bej mzdy. A už vô­bec sa ne­za­me­riam na sku­toč­nosť, či a pre­čo pos­lan­ci parla­men­tu ma­jú pau­šál­ne náh­ra­dy zhru­ba 1700,-&nbsp; eur me­sač­ne „v zdra­ví aj v cho­ro­be“, reagovala Kosová a predložila štatistiky ochorení sudcov. Sulíkove slová o najvyššej chorobnosti sudcov nepotvrdzovali.&nbsp;

Chorobnosť ľudí v talároch, napríklad&nbsp; za ročné obdobie od septembra 2019 do konca septembra 2020 sa v priemere pohybovala od 7,6 dňa (obvod Krajského súdu v Nitre) po 11,9 dňa (obvod Krajského súdu v Bratislave). Tieto čísla sa viac menej opakujú aj v ostatných obvodoch krajských súdov (napríklad v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 8,3 dňa).&nbsp; Sudcovia sa obrátili otvoreným listom na ministerku spravodlivosti Kolíkovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára, aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. “Sudcovia Slovenska dôrazne upozorňujú, že takýto zásah vládnej moci do sociálnych istôt sudcov, navyše bez predchádzajúcej odbornej diskusie v rámci riadneho legislatívneho procesu pod „rúškom“ COVID-19, je potrebné považovať za nesystémový a účelový,” písali, ale nepochodili.&nbsp; Vtedajšia ministerka Mária Kolíková im však napísala mail, že to nie je jej práca (bola vtedy členkou Za ľudí), ale práca Sulíka (SaS) a ona o tom nevedela. Ako členka vládnej strany však nepodnikla nič, aby bol návrh stiahnutý.&nbsp;

Ukázalo sa, že pravdu mali sudcovia. Rozhodol o tom Ústavný súd SR na zasadnutí pléna 20. decembra. “Ona s nami o tom vtedy vôbec nediskutovala. Dozvedeli sme sa to z médií, takú&nbsp; zásadnú zmenu. Viete, ak je nebodaj sudca na PN rok, tak to musí byť skutočne vážne. Tento návrh bol obyčajný bič od bývalej ministerky na sudcov,” komentovala&nbsp; aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR sudkyňa Marcela Kosová.&nbsp;

Kosová o siahnutí na príplatky: Bol to bič na sudcov od Kolíkovej

Výber pre vás

Kosová o siahnutí na príplatky: Bol to bič na sudcov od Kolíkovej

Súvisiace články

Dráma v Leopoldove: Černák a Kočner sa v base pohádali! Neuveríte prečo

Minister Taraba má plný dom. Čo od neho žiada päť jeho detí?

Šefčovič je 6. najvýkonnejší politik Európy! Ktorú slovenskú tradíciu denne dodržiava?

Výber pre vás