Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napríklad krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

Transparency International Slovensko (TIS) a INEKO hodnotili formálnu nezávislosť inštitúcií vo verejnom sektore a na základe toho vytvorili <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/rebricek-nezavislosti-verejnych-institucii-kto-je-vitaz-ako-dopadla-stvr-tento-urad-pohorel" target="_blank">rebríček</a>. Z neho vyplýva, že najväčšiu nezávislosť má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na čele s Jánom Tóthom, naopak najhoršie dopadol Úrad inšpekčnej služby, ktorý od konca minulého roka riadi Branislav Zurian. Hodnotilo sa na základe viacerých kritérií, ako napríklad suverenita, platy či výberové konanie.

Pri každej jednej inštitúcii hodnotitelia identifikovali problémové oblasti a vydali odporúčania. Napríklad pri Súdnej rade SR vnímajú negatívne to, že „v nej dlhodobo prevažuje počet sudcov nad nesudcami, čím sa znemožňuje dostatočná verejná kontrola súdnictva". Podľa zákona poslanci NR SR, prezident a vláda menujú za členov súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. TIS a INEKO si však myslia, že menovať nesudcov do súdnej rady by malo byť povinnosťou, nielen odporúčaním, aby sa posilnila jej nezávislosť a obmedzila uzavretosť súdnictva. Taktiež uvádzajú, že „v súčasnosti je počet nesudcov šesť z deväť možných".

A tu nastáva kameň úrazu. Voči tomuto tvrdeniu sa totiž ohradila predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová, podľa ktorej je počet sudcov a nesudcov vyrovnaný. „Podľa Ústavy SR parlament, vláda a prezident volia či menujú za člena súdnej rady spolu deväť členov z osemnástich, pričom môže ísť len o osoby, ktoré nie sú sudcom. Ide o zmenu ústavy ústavným zákon číslo 422/2020 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2021," pripomína.

Okrem toho nie je pravdou ani to, že politická príslušnosť člena súdnej rady nie je obmedzená, ako je to konštatované v hodnotení. Žiadny člen rady, sudca aj nesudca, totiž nesmie byť politicky aktívny, a to ako priamo počas vykonávania tejto funkcie, tak aj primeraný čas pred a po skončení svojho členstva v súdnej rade.

Kosová uvádza, že autori správy nepravdivo informujú aj o rozpočte súdnej rady. Napísali totiž, že tvorí samostatnú rozpočtovú kapitolu, ale nie je to tak a členovia súdnej rady takýmito prostriedkami nedisponujú. Predsedníčka vyjadrila poľutovanie nad tým, že zverejnené hodnotenie, ktoré vychádzalo z nepravdivých údajov, negatívne skresľuje obraz súdnej rady u verejnosti. 

Súdna rada Slovenskej republiky vznikla v roku 2002. Medzi jej úlohy patria verejná kontrola súdnictva, predkladanie prezidentovi návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy odvolanie sudcov, predkladanie stanoviska o návrhu rozpočtu súdov SR pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu, vykonávanie dohľadu vo veciach majetkových pomerov sudcu, rozhodovanie o pridelení a preložení sudcov a mnohé ďalšie. Rada má osemnásť členov vrátane predsedu a podpredsedu. Sú volení na päť rokov, najviac na dve funkčné obdobia po sebe. Rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou členov. Súdna rada sídli v Miestodržiteľskom paláci na Hlavnom námestí v Bratislave. 

Marcela Kosová je na čele súdnej rady od polovice mája. Stalo sa tak po tom, ako bol z tejto funkcie odvolaný jej predchodca Ján Mazák. Členovia rady ako dôvod vtedy uviedli hrubé zneužitie funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Následne Mazáka odvolal aj parlament z funkcie člena rady. Podal voči tomu ústavnú sťažnosť, no súd ju zamietol ako neopodstatnenú.

FOTO Kosovej štvorizbového bytu na sídlisku v Bratislave v GALÉRII

Kosová zo súdnej rady o hodnotení Transparency a INEKO: V tomto nehovoria pravdu

Autor článku

Natália Podhorná

Výber pre vás

Kosová zo súdnej rady o hodnotení Transparency a INEKO: V tomto nehovoria pravdu

Autor článku

Natália Podhorná

Súvisiace články

Mazák či Javorčíková boli dotknutí odvolaním zo Súdnej rady. Na Ústavnom súde nepochodili

Po atentáte na Fica dostala policajnú ochranu predsedníčka Súdnej rady Kosová

Výber pre vás