 Kotlebov vzostup a pád: Fakle a uniformy vymenil za mikiny, no sympatie k nacizmu ostali

Z učiteľa sa stal pupkatý odsúdenec. Kotlebova kariéra sa podobá zlému filmu

Kariéra Mariana Kotlebu ako zo zlého  filmu: Zo župana odsúdenec, ktorého vykopli z parlamentu

venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Meno Mariana Kotlebu bolo dlho známe len v&nbsp;subkultúrach neonacistov a&nbsp;antifašistov, ktorí sa im stavali na odpor. Roky sa nechával oslovovať vodca, čo je preklad nemeckého slova führer, teda oslovenia používaného pre Adolfa Hitlera. Ukazoval sa buď v&nbsp;dlhom koženom kabáte, alebo uniforme, ktorá akoby z&nbsp;oka vypadla rovnošate Hlinkovej gardy z&nbsp;obdobia nacistického slovenského štátu. 

„Verejne prejavoval sympatie k&nbsp;politickým režimom založeným na princípoch nacizmu a&nbsp;neonacizmu, ktoré sú zamerané na odmietanie rovnosti ľudí,“ zaznelo asi pred dvoma týždňami z&nbsp;úst predsedu senátu Najvyššieho súdu. Marian Kotleba dostal podmienečný trest a&nbsp;keďže spáchal úmyselný trestný čin, opúšťa parlamentné lavice ako prvý odsúdený predseda parlamentnej strany vo funkcii. Rozsudok si nevypočul a&nbsp;snažil sa obskúrne vzdorovať strate mandátu, napríklad tvrdeniami, že podmienečným trestom sa tomu môže vyhnúť. Ani jeden ústavný právnik však ústavu nečítal tak ako on, a&nbsp;tak sa bude musieť Kotleba pobaliť a&nbsp;prenechať miesto náhradníčke.

Kotleba začal svoju politickú púť ešte začiatkom tisícročia, keď sa stal predsedom Slovenskej pospolitosti. Tá fungovala už od 90. rokov ako občianske združenie. Zviditeľnil ju práve Kotleba, pod ktorého „velením“ sa jej členovia ukazovali na verejnosti v&nbsp;rovnošatách a&nbsp;s&nbsp;fakľami. Najradšej sa ukazovali na výročie vzniku slovenského vojnového štátu, teda 14. marca, vtedy si radi zapochodovali a&nbsp;ukazovali nažehlené puky. Samozrejme, nezabudli ani zanadávať si na všetko západné, židovské, iných rás či nebiele. Nosili uniformy, ktoré boli takmer - a&nbsp;tu treba zdôrazniť slovo takmer, ktoré ich zachránilo od trestných stíhaní - rovnaké ako rovnošaty Hlinkovej gardy. To bola polovojenská organizácia, ktorá sa počas druhej svetovej vojny podieľala na perzekúcii Židov, Rómov, Čechov či demokraticky zmýšľajúcich Slovákov. Pomáhala aj pri deportácii židovských občanov do koncentračných táborov. Navonok sa však Kotlebova Pospolitosť tvárila, že obvinenia z&nbsp;neonacizmu či rasizmu sú neférové.

V&nbsp;čase, keď sa už nechával Kotleba oslovovať vodca, bol učiteľom na strednej škole. Vyučovať študentov prestal až po tom, ako ho zadržala polícia na oslavách SNP v&nbsp;roku 2006 a&nbsp;obvinila ho z&nbsp;výtržníctva. O&nbsp;robotu však neprišiel. „Kotleba od septembra nevyučuje na našej škole, je technicko-hospodársky pracovník, má na starosti všetko, čo sa týka informatiky, ale z&nbsp;technickej stránky nebude mať styk so žiakmi. Urobili sme dohodu o&nbsp;zmene pracovnej zmluvy, je to dohoda nás obidvoch,“ povedal vtedy riaditeľ školy s&nbsp;tým, že na vyhodenie Kotlebu nemal zákonný dôvod. A&nbsp;dodal, že ho pokladá za dobrého učiteľa.

Kotleba sa vtedy pokúšal dostať aj so skupinou priaznivcov v&nbsp;tričkách Slovenskej pospolitosti s&nbsp;nápismi „Na stráž“ do areálu Múzea SNP v&nbsp;Banskej Bystrici, kde sa práve konali oslavy SNP. Nakoniec jeho stíhanie zrušila prokuratúra, lebo vraj nedošlo k&nbsp;naplneniu skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva.

Prečo bola prvá Kotlebova strana súdom rozpustená a kde zistil, že oveľa viac ako antisemitizmus funguje protirómska rétorika? Dočítate sa na ďalšej strane. 

Ešte predtým, v&nbsp;roku 2005, však podal vtedajší generálny prokurátor žalobu na rozpustenie Slovenskej pospolitosti. Podnet podala organizácia Ľudia proti rasizmu. „Podľa môjho názoru strana Slovenská pospolitosť - národná strana svojimi stanovami, svojím programom a&nbsp;svojou činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a&nbsp;medzinárodné zmluvy,“ povedal generálny prokurátor. Žalobu postavil na troch argumentoch. Stanovy strany hovorili o&nbsp;cieli nahradiť demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v&nbsp;rozpore s&nbsp;ústavou, a&nbsp;existovali paralely medzi programom a&nbsp;činnosťou Pospolitosti a&nbsp;fungovaním HSĽS počas slovenského štátu. Stavovský štát, o&nbsp;ktorom snívali, by znamenal zavedenie desiatich stavov. Voliť by mali právo len členovia stavov podľa zamestnaní. Najvyšší súd nakoniec 1. marca 2006 návrhu vyhovel a&nbsp;Pospolitosť ako politickú stranu rozpustil. Strana však pokračovala v&nbsp;činnosti ako občianske združenie. Medzitým pracovali ľudia okolo Kotlebu na získaní ďalšej strany, čo sa im podarilo, a&nbsp;v&nbsp;roku 2010 ovládli Stranu priateľov vína, ktorú neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Niekedy medzi rozpustením Pospolitosti a&nbsp;založením ĽSNS Kotleba pochopil, že na to, aby sa vyhol podobným konzekvenciám, musí sa zaradiť viac do main­streamu. Ako píše vo svojej knihe s&nbsp;názvom Kotleba novinár Daniel Vražda, inšpiráciu na budúce kroky mohol nájsť počas návštevy českého Litvínova, kde sa odohral konflikt polície s&nbsp;radikálmi, ktorí „prišli chrániť bielych pred Cigánmi“. Spolu s&nbsp;radikálmi z&nbsp;neskôr zakázanej Dělnickej strany však protestovalo päťsto až tisícpäťsto obyvateľov mesta. „Kotleba prvýkrát zažil, ako to vyzerá, keď stovky obyčajných ľudí podporujú extrémistov, a&nbsp;našiel tému, ktorej načúvajú bez ohľadu na to, kto o&nbsp;nej hovorí. Počul aj to, akým jazykom hovoriť. „Už bolo dosť zvýhodňovania parazitov. Už bolo dosť zvýhodňovania neprispôsobivých pijavíc, ktoré majú navyše tú drzosť hovoriť o&nbsp;rasovej diskriminácii a&nbsp;útlaku. Štát zlyhal,“ tak rozprával Vandas v&nbsp;roku 2009,“ píše Vražda v&nbsp;knihe (Tomáš Vandas je líder českej Dělnickej strany - pozn. red.).&nbsp; Antisemitské výroky si potom nechával na podujatia ako oslavy vzniku slovenského štátu, kde v&nbsp;roku 2009 zahlásil napríklad: „Na výčitky o&nbsp;prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A&nbsp;preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma.“

Postupne na stretnutiach s&nbsp;ľuďmi Kotleba menil nielen slovník, ale aj vzhľad. Vyholená hlava, takmer gardistická uniforma, kanady a&nbsp;dlhý kožený kabát totiž na bežných občanov nepôsobili prívetivo. Vlasy si nechal narásť a&nbsp;rovnošatu vymenil za civilný odev.

Podľa Vraždu došlo k&nbsp;prelomu deväť mesiacov po Kotlebovej návšteve Litvínova. Dvaja Rómovia zbili dôchodcu v&nbsp;Šarišských Michaľanoch. Ten prišiel o&nbsp;oko, mal zlomeninu lebky a&nbsp;museli ho operovať. Predtým v&nbsp;marci tam mladík zavraždil majiteľku večierky. Pospolitosť mobilizovala na protest, inšpirujúc sa Dělnickou stranou, používajúc podobnú rétoriku o&nbsp;„cigánskom terore“.

Vyše dvesto extrémistov sa potom zišlo v&nbsp;Šarišských Michaľanoch na nepovolenom proteste, proti ktorému nakoniec zasiahla polícia. No stalo sa to, v&nbsp;čo Kotleba dúfal. Obyvatelia obce videli zásah proti demonštrantom, ale nie proti tým, ktorí boli podľa nich pôvodcom problému. Vražda cituje obyvateľku, ktorá pre Pravdu povedala:

„Nikdy som si nemyslela, že sa niečo také stane. Namiesto toho, aby zasiahli proti Cigánom v&nbsp;Ostrovanoch, rozháňajú pokojnú demonštráciu.“ A&nbsp;podobné vyjadrenia mali aj ďalší miestni: „Nech sem príde Kaliňák, Fico alebo Packa a&nbsp;vysvetlia nám, ako sa máme proti Cigánom brániť. Lebo oni sú v&nbsp;Bratislave, ale my tu musíme žiť. Nech je Pospolitosť, aká je, ale aspoň mali odvahu poukázať na problém, ktorý sa roky nerieši.“

Kotleba potom tento úspešný marketing, kde ústredným zlom boli Rómovia, použil aj v&nbsp;ďalších obciach.

Azda najviac sa v&nbsp;médiách zviditeľnil v&nbsp;roku 2012. Pol roka po požiari miestneho hradu, ktorý údajne spôsobili dvaja malí Rómovia, daroval mu jeden z&nbsp;občanov pozemok, na ktorom stojí časť nelegálnej osady. Kotleba tam prišiel so svojou suitou v&nbsp;zelenej mikine so zelenou prilbou s&nbsp;nálepkami ĽSNS, aby pozemok zameral. Mal silné reči o&nbsp;búraní chatrčí, keďže pozemky sú v&nbsp;katastri zapísané ako trávnatý porast. V&nbsp;roku 2015 dokonca zorganizoval aj zbierku na bager, ktorý mal podľa neho zrovnať chatrče so zemou. Osada stále stojí a&nbsp;zbierku preverovala aj polícia, ktorá nezistila žiaden problém. Naposledy sa miestni Rómovia zviditeľnili v&nbsp;roku 2021, keď sa až 309 z&nbsp;nich dostalo pre koronavírus do karantény.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka kotlebovci presunuli v&nbsp;čase, keď vyhorela Krásna Hôrka, antisemitizmus či antiamerikanizmus do úzadia a&nbsp;nasadli na vlnu pritirómskych emócií.

Kotlebovmu prvému veľkému úspechu predchádzali veľkohubé vyjadrenia Roberta Fica. Čo si zaprial počas svojej inaugurácie zistíte na ďalšej strane. 

Aj tieto „stretávky“ s&nbsp;voličmi Kotlebu vyniesli k&nbsp;politickému úspechu. V&nbsp;roku 2013 sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, keď porazil kandidáta Smeru Vladimíra Maňku. Predchádzali tomu veľkohubé vyjadrenia Roberta Fica o&nbsp;tom, ako Kotlebu porazí aj vrece zemiakov. Pri inaugurácii za župana poprial požehnané a&nbsp;biele Vianoce a&nbsp;vzápätí dodal, nech je veľa snehu, čo vyvolalo smiech prítomných. Tých, mimochodom, vyberali dvaja muži v&nbsp;zelených mikinách ĽSNS, ktorí strážili vstup do sály. „Ľudia ho vtedy nevolili preto, že by sympatizovali s&nbsp;jeho antisemitizmom, antiamerikanizmom či protirómskou rétorikou, ale preto, lebo nesúhlasili s&nbsp;tým, koho tam nominoval Smer. Kotleba bol protestná voľba,“ myslí si Štefančík.

V&nbsp;zastupiteľstve síce nemal žiadnych spolustraníkov, no aj tak sa snažil presadzovať svoj volebný program, ktorý spočíval napríklad v&nbsp;tom, že nepridelil už schválené dotácie na kultúrne projekty. Vystupoval aj proti členstvu Slovenska v&nbsp;NATO. V&nbsp;deň osláv SNP v&nbsp;roku 2014 vyvesil na sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja transparent s&nbsp;textom: „Yankees go home. Stop NATO!“

O&nbsp;rok neskôr zas na výročie SNP viala na úrade kraja čierna vlajka. Kotleba pritom už v&nbsp;minulosti označil SNP za puč a&nbsp;partizánov za banditov.

Ako župan sa však pod paľbu kritiky dostal najviac za podivné rodinkárstvo v&nbsp;správe kraja. Jeho manželka Frederika nastúpila do regionálnej správy ciest, jeho brat Martin bol zase finančným riaditeľom organizácie vo vlastníctve kraja. Pred župnými voľbami v&nbsp;roku 2017 sa objavila aj kauza s&nbsp;eurofondmi. Kotlebovci síce voličov presviedčali, že európske zdroje odmietajú, no neskôr chceli získať asi 20 miliónov na opravy krajských ciest. To sa im však nepodarilo pre problémy s&nbsp;nelegálnym zamestnávaním priamo na úrade.

Už v&nbsp;roku 2016 sa ĽSNS vedená Kotlebom dostala aj do parlamentu s&nbsp;8,04 percenta hlasov. „Začali zvýrazňovať, že sú proti Rómom, neskôr proti migrantom a&nbsp;takýmto spôsobom sa dostali až do národnej rady,“ hovorí Štefančík. Do nasledujúcich regionálnych volieb tak sedel na dvoch stoličkách. Tie prehral po masívnej antifašistickej kampani. V&nbsp;parlamente toho veľa neukázal, keďže ostatné politické strany sa spolupráce s&nbsp;ĽSNS stránili. Pokúsili sa niekoľkokrát o&nbsp;zákaz interrupcií, ktorý im nevyšiel. Napriek tomu sa dostali do parlamentu aj v&nbsp;ostatných voľbách, keď získali 7,97 percenta hlasov. Medzitým sa Kotleba pokúsil kandidovať za prezidenta. V&nbsp;prvom kole skončil na štvrtom mieste - aj za bývalým sudcom Štefanom Harabinom.

Rok pred ostatnými parlamentnými voľbami podal vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár podnet na zrušenie ĽSNS. Najvyšší súd ho nakoniec zamietol a&nbsp;Čižnár bol kritizovaný za to, že podnet nebol dobrý.

O tom, že šek na sumu 1488 nebol jediným, ktorý niesol symbolickú číselnú kombináciu. A o tom, aký mala politika vplyv na Kotlebov súkromný život sa dočítate na ďalšej strane.

Ešte v&nbsp;čase, keď bol Kotleba županom, zarobil si na problém so šekmi na 1&nbsp;488 eur. To pred pár týždňami súd vyhodnotil ako neonacistickú symboliku pozostávajúcu zo 14 slov amerického rasistu Davida Lana a&nbsp;z&nbsp;čísla 8, ktoré značí poradie písmena H v&nbsp;abecede. HH potom znamená známy nacistický pozdrav Heil Hitler. Nebola to však jediná podozrivá číselná kombinácia. Ako upozornil poslanec Ján Benčík, kotlebovci odovzdávali aj šeky na 777 či 2&nbsp;028 eur. Tri sedmičky pritom v&nbsp;neonazi subkultúre odkazujú na ďalší nacistický symbol - triskele - a&nbsp;28 zas na hnutie Blood and Honour.

A&nbsp;hoci bol Kotleba obvinený z&nbsp;podpory hnutí potláčajúcich práva a&nbsp;slobody už v&nbsp;minulosti, za použitie pozdravu Na stráž, definitívne mu súd tento para­graf uložil až tento rok.

Marian Kotleba sa momentálne prezentuje ako otecko, ktorý sa sám stará o&nbsp;syna. Ešte počas súdneho procesu sa totiž rozviedol so svojou mladučkou ženou Frederikou. Tá sa presťahovala do Egypta, kde si našla partnera. Odišla tam pôvodne aj so synom, no pred rokom si ho naspäť na Slovensko doviezol Kotleba.

Manželstvo šéfa ĽSNS s&nbsp;Frederikou mladšou o&nbsp;18 rokov pôsobilo zo začiatku skoro ako romantická rozprávka. Zoznámili sa po tom, čo sa stala vtedy len 16-ročná Frederika obeťou trestného činu. Robila servírku v&nbsp;penzióne svojho otca. Pred hlavným vchodom prevádzky sa hádala a&nbsp;kričala partia Rómov. Frederika ich upozornila, aby odišli, pretože je po záverečnej, a&nbsp;aby nerušili nočný pokoj. Nato ju štyria muži napadli, sotili na zem a&nbsp;kopali do bezvedomia.

Kotleba mal podľa politológa Radoslava Štefančíka šťastie, že sa nedostal do väzenia. „Predpokladám, že odtiaľ by s&nbsp;voličmi nekomunikoval. Momentálne má šancu, lebo môže vystupovať na verejnosti. A&nbsp;to je dôležité, lebo táto strana si zakladá na bezprostredných stretnutiach s&nbsp;ľuďmi,“ myslí si politológ. A&nbsp;dodáva, že oveľa väčší vplyv na budúcnosť ĽSNS ako odsúdenie Kotlebu bude mať politika odídencov z&nbsp;Republiky.

Z učiteľa sa stal pupkatý odsúdenec. Kotlebova kariéra sa podobá zlému filmu

Súvisiace články

Kotleba ani po rozsudku súdu nemieni odísť z parlamentu: Odvoláva sa na ústavu

Kotleba sa napriek strate mandátu dobýjal do parlamentu, jeho nástupníčka zložila sľub

Výber pre vás