Kreolkino hniezdočko. V krásnom zámočku vo Dvorci sa usadila Haiťanka zo škandalóznej rodiny

V kaštieli Dvorec žila Haiťanka z urodzenej rodiny.  Dnes sa jej krásny letohrádok rozpadáva 

Kreolkin zámoček. Krásny letohrádok v Dvorci kúpil pre svoju manželku chýrny slovenský maliar

Ján Dzúr

Po druhej svetovej vojne, keď sa menila mapa Európy, ostalo na Slovensku asi tritisíc kaštieľov, kúrií a&nbsp;zemianskych sídel. Pôvodní majitelia odtiaľ odišli a&nbsp;ich pyšné budovy sa v&nbsp;lepšom prípade zmenili na múzeá, škôlky a&nbsp;knižnice, v&nbsp;horšom na sýpky, družstevné sklady a&nbsp;maštale. Po zmene režimu v&nbsp;roku 1989 sme dúfali v&nbsp;nápravu, no zo štyristo našich najcennejších zámočkov, ktoré sú zapísané v&nbsp;zoz­name pamiatkového fondu, je približne tretina v&nbsp;dezolátnom alebo v&nbsp;narušenom stave. Jedným z&nbsp;nich je aj kaštielik v&nbsp;dedine Dvorec pri Bánovciach nad Bebravou, ktorý nie je ojedinelý len svojím výzorom, ale aj príbehom.

Dnes to tak možno nevyzerá, ale malá obec v&nbsp;trenčianskej župe patrí k&nbsp;starým sídlam a&nbsp;jej minulosť oddávna lákala bádateľov. Šperky zo slovanského pohrebiska, ktoré tam našli, od nich v&nbsp;roku 1906 získalo Maďarské národné múzeum v&nbsp;Budapešti. Predmety z&nbsp;hrobky, ktorú odkryli o&nbsp;30&nbsp;rokov neskôr, skončili v&nbsp;Slovenskom národnom múzeu v&nbsp;Martine. No najväčším pokladom Dvorca doteraz ostáva neveľký letohrádok, ktorý od polovice 19. storočia patril Csaradovcom. Rodu, ktorý za udatnosť v&nbsp;boji proti Turkom získal šľachtické výsady a&nbsp;skončil na viedenskom cisárskom dvore.

Je národnou kultúrnou pamiatkou. Stojí na miernej vyvýšenine, má tvar písmena L a&nbsp;skrýva sa za masívnou železnou bránou, na ktorej je zámka. Pár metrov od vrát sa však plot končí. Kto chce, bez problémov vkĺzne nielen do parku s&nbsp;fontánou, ale prejde sa aj vnútrom kaštieľa. Jeho návšteva nie je žiadnym veľkým zážitkom. Stavbu, ktorá by všade v&nbsp;zahraničí bola pýchou kraja, pomaly nahlodáva zub času a&nbsp;vandali. Všade na podlahe je rozbité sklo, v&nbsp;niektorých izbách sú ešte zvyšky nábytku a&nbsp;v&nbsp;najväčšej miestnosti ostal na dlážke zničený klavír. Z&nbsp;poschodia vidno na park, v&nbsp;podzemí sú zdevastované toalety.

Zámoček si ako letné sídlo postavil úradník z&nbsp;Viedne Juraj Csarada, ktorý mal osem detí. Najznámejší z&nbsp;nich bol Artúr. Ten v&nbsp;roku 1888, ako 28-ročný, vyplatil svojich súrodencov a&nbsp;stal sa jediným vlastníkom kaštieľa. Predtým však vo vtedajšej metropole umeleckého sveta Paríži študoval maliarstvo. V&nbsp;meste na Seine sa stretol nielen s&nbsp;bohémskou smotánkou, ale aj s&nbsp;dcérou bohatého nemeckého továrnika a&nbsp;štátneho úradníka Christiana Ludersa, ktorý bol istý čas guvernérom na Haiti, kde sa oženil. Artúr si vzal za manželku jeho dcéru, krásnu kreolku, ktorú krátko po svadbe priviedol na Slovensko do Dvorca.

„Marie Elisabeth sa narodila na Haiti. Bola od Artúra o&nbsp;osem rokov mladšia. Kroniky uvádzajú, že jej brat Emile, ktorý na svet prišiel tiež na Haiti, sa tam zaplietol do bitky a&nbsp;spôsobil jeden z&nbsp;najväčších diplomatických škandálov v&nbsp;dejinách ostrova. Ak by nezakročila nemecká diplomacia, skončil by na rok vo väzení. Takto ho odtiaľ vyhostili, no Berlín žiadal, aby sa na Haiti mohol vrátiť. Keď miestni nechceli ustúpiť, pohrozili im delostreleckým ostreľovaním hlavného mesta,“ hovorí znalkyňa príbehu Csaradovcov Zita Perleczká.

Letopisy obce Dvorec tvrdia, že Artúr sa obliekal ako Angličan, no u&nbsp;nich hovoril čistou slovenčinou. V&nbsp;rokoch 1902 až 1904&nbsp;kaštieľ aj kvôli svojej láske nákladne zrekonštruoval. Celú rezidenciu vyhrievalo teplovzdušné vykurovanie a&nbsp;skrášľoval nábytok z&nbsp;Talianska, Anglicka a&nbsp;z&nbsp;Francúzska. Nechýbali salónne zostavy, pozlátené drevo, vázy z&nbsp;bieleho mramoru, vyšívaný paraván, stolíky z&nbsp;mosadze či viedenský porcelán. Na stenách viseli obrazy vrátane tvorby domáceho pána. Ten zveľadil aj park, kde pribudla gaštanová aleja, jazierko i&nbsp;kvetinová záhrada so studňou.

Obrovskú cenu mala rozsiahla knižnica, ktorú v&nbsp;čase rozkvetu dvoreckého kaštieľa umiestnili do bočnej vysunutej miestnosti oproti zimnej záhrade. Množstvo brožúr v&nbsp;nej pochádzalo zo sicílskeho mesta Messina, ktoré v&nbsp;roku 1908 zničilo zemetrasenie. Prírodná katastrofa vtedy poškodila aj cirkevné budovy, odkiaľ Csarada vykúpil množstvo zväzkov a&nbsp;dal ich previezť na Slovensko. Dlho sa z&nbsp;nich netešil. O&nbsp;desať rokov neskôr sa skončila prvá svetová vojna, ktorej záver poznačila nielen radosť z&nbsp;mieru, ale aj rabovanie. Artúr tušil, že svoje letné sídlo neubráni.

Rodine napokon pomohol štátny úradník a&nbsp;rodák z&nbsp;Kysúc Jozef Bellai, ktorý vymenil svoj majetok na dolnej zemi za ich panstvo v&nbsp;Dvorci. Artúr s&nbsp;rodinou sa tam neudomácnili. Maliar so synom sa presťahovali do Rijeky, kreolka Marie Elisabeth sa vrátila do Paríža, kde sa jej stopa stráca. Bellai sa neskôr stal vládnym radcom. Odišiel do Bratislavy a&nbsp;svoj majetok pri Bánovciach nad Bebravou predal. Vzácnu knižnicu, ktorá mala vyše osemtisíc zväzkov a&nbsp;jej väčšinu tvorila náboženská literatúra, však ešte predtým, presne pred sto rokmi, venoval Univerzitnej knižnici v&nbsp;Bratislave.

„Jej hodnotu v&nbsp;tom čase odhadovali na stovky tisíc korún. Z&nbsp;Dvorca bibliotéku odviezli v&nbsp;46&nbsp;drevených debnách,“ prezradí pani Perleczká. V&nbsp;roku 1945 majetok a&nbsp;kaštieľ prevzali štátne majetky, neskôr ho spravoval miestny národný výbor a&nbsp;obecný úrad. Bola v&nbsp;ňom škola, škôlka, klubovňa mládeže. V&nbsp;70.&nbsp;rokoch domáci obyvatelia vysadili v&nbsp;parku okrasné dreviny, tuje a&nbsp;strieborné jedličky, zhotovili doň lavičky. Po Nežnej revolúcii letohrádok v&nbsp;reštitúcii vrátili dedičom, tí ho ale predali.

V&nbsp;rokoch 1999 až 2002 sa uskutočnila veľká oprava kaštielika. „Po nej ožil. Bývali pri ňom zrazy veteránov, pribudli plány na golfové ihrisko v&nbsp;jeho okolí, nový vlastník naň už skupoval pozemky. Všetko však ostalo iba na papieri. Letohrádok prešiel rukami viacerých vlastníkov a&nbsp;odvtedy, žiaľ, pustne,“&nbsp;uzatvára starostka Dvorca Janka Polušinová, ktorá by v&nbsp;ojedinelej stavbe najradšej mala kultúrne centrum. Pravda, ak sa zámoček, ktorý Artúr Csarada vyčaroval pre svoju kreolskú manželku, dovtedy nerozpadne.

Rozprávali sme sa s&nbsp;historikom umenia Jozefom Lenhartom.
Poznáte zámoček vo Dvorci pri Bánovciach nad Bebravou?
Či poznám? Ja som ho v&nbsp;90.&nbsp;rokoch chcel kúpiť! Stál vtedy dnes smiešnych päťstotisíc korún, investormi mali byť moji príbuzní, ktorí žili v&nbsp;Rakúsku. Naše plány stroskotali na tom, že sme pre letohrádok nevedeli nájsť využitie. Všetci sme boli pracovne vyťažení a&nbsp;žili sme ďaleko od Dvorca. Zistil som však, že päť Csaradových obrazov skončilo v&nbsp;súkromných zbierkach na Slovensku.
V&nbsp;oblasti ochrany pamiatok sa pohybujete desiatky rokov. V&nbsp;akom sú stave?
Za ostatné štvrťstoročie sa viac ako tretina nehnuteľných pamiatok na Slovensku rozpadla a&nbsp;mnohé nenávratne zanikli. Vlastníci, ktorým majetok v&nbsp;reštitúcii vrátili, spravidla nemali peniaze na ich opravu, ale mali jasnú predstavu zisku. Podedené, už ani nie rodinné sídla speňažovali. Išli z&nbsp;rúk do rúk, až z&nbsp;nich ostali ruiny, ďalšie pochovalo nejasné právne pozadie. Naše kaštiele, ktoré popri kostoloch predstavovali v&nbsp;každej dedine architektonicky najhodnotnejší objekt, doplatili na pažravosť vlastníkov a&nbsp;naše nulové kultúrne povedomie.
Máme ešte u&nbsp;nás čo chrániť?
Minulosť i&nbsp;prítomnosť pamiatok na Slovensku je určite dramatickejšia ako v&nbsp;iných štátoch. Okrem vojnových konfliktov, ktoré v&nbsp;zahraničí aj u&nbsp;nás zničili pamiatkový fond, sme si niektoré zdevastovali v&nbsp;čase mieru sami. A&nbsp;hneď v&nbsp;niekoľkých etapách. Pre mňa je nepochopiteľná tolerantnosť úradov k&nbsp;nekonečne sa vlečúcej obnove vyhoreného hradu Krásna Hôrka a&nbsp;stotožnenie sa s&nbsp;megalomanským projektom prestavby hradu, ktorý nerieši jeho obnovu, ale doslova ho ničí. A&nbsp;potom sú tu Rusovce. Kaštieľ s&nbsp;úžasnou minulosťou, ktorý nechal štát po ukončení jeho kompletnej obnovy nanovo schátrať a&nbsp;25 rokov platí súkromnú SBS, ktorá dozerá na jeho postupný zánik.

Zničila ich chamtivosť

HISTÓRIU SI NEVÁŽIME. POZRITE SA NA ZNIČENÝ LETOHRÁDOK, AKÝ BY INDE BOL PÝCHOU KRAJA

Kreolkino hniezdočko. V krásnom zámočku vo Dvorci sa usadila Haiťanka zo škandalóznej rodiny

Súvisiace články

Spisovateľ Mark Twain si energiu dopĺňal najvzácnejším ovocím sveta. Ani to ale nemá na jablko

Spravodlivosť ostala v troskách. Ani tucet rokov po páde mosta v Kurimanoch nie je známy vinník

Čerešne v Brdárke ešte nikdy nerozkvitli tak zavčasu. Ak ich chcete vidieť, máte už len pár dní

Zomreli na mieste viery. Študentkám, ktoré tragicky zahynuli na Spiši, nosili biele ruže

Opilcov neľutuje. Spisovateľ Ondrej Kalamár prestal piť, až keď si jeho kamarát podrezal žily

Výber pre vás