Ján Dzúr

Štefan a&nbsp;Klaudia sú vášniví hubári z&nbsp;Liptovského Mikuláša. V&nbsp;čase, keď medveď nad Liptovskou Kokavou smrteľne zranil výletníka z&nbsp;Ilavy, sa kvôli svojej záľube pohybovali neďaleko miesta tragédie. Na jednom zo salašov prehodili pár slov s&nbsp;miestnym bačom, no hneď na to uvideli prilietať vrtuľník. „Ešte ten chlap hovorí: hádam sa nič zlé nestalo. No čoskoro sme zbadali, že helikoptéra&nbsp; odlieta bez pacienta. Bača medzitým komusi zavolal a&nbsp;ten mu povedal, aké nešťastie sa prihodilo. Za chvíľu už útok medveďa zaplnil sociálne siete,“ opisuje nie tak dávne chvíle Štefan.

Na huby chodia s&nbsp;Klaudiou roky, nevyhýbajú sa ani okoliu Liptovskej Kokavy, či<a rel="noopener" href="https://www.pribylina.sk/sk/podbanske" target="_blank"> Podbanského</a>. Nie je to žiadna kanadská divočina, stoja tu hotely, chatové osady a&nbsp;desiatky, možno stovky chát či prázdninových domov. Medvede boli v&nbsp;podhorí tejto časti Tatier odjakživa, no nikdy sa útočne nechovali. „Držíme sa zásady, že pred deviatou ráno do lesa nejdeme a&nbsp;po piatej v&nbsp;ňom už nie sme. Rozprávame sa, kričíme, sme hluční. Raz za čas dokonca vystrelím z&nbsp;plynovej pištole, ktorú nosím do lesa. No aj tak nám medveď pri Kokavskom moste pred pár dňami skrížil cestu. Našťastie pre nás utiekol,“ dodáva hubár. Ďalší hubári nosia zvončeky, hrnčeky na ktoré búchajú, či spreje voči medveďom.

Okamžite po tragédii zaplavili sociálne siete komentáre o&nbsp;tom, že človek vstupuje do medvedieho teritória, kde nemá čo hľadať. &nbsp;Domáci to však vidia úplne inak. Aj preto, že s&nbsp;nimi žijú. „Odhadom máme v&nbsp;našom urbári štyridsať medveďov, pred rokom 1989 tu žili tri. Ak sa ráno prejdete okolo dediny, nájdete na dvoch kilometroch najmenej tri čerstvé kôpky trusu. Populačná hustota medveďa hnedého u&nbsp;nás je šialená, už sú v&nbsp;jarkoch a&nbsp;dolinkách tristo metrov od dediny,“ rozhorčil sa v&nbsp;komentári pod jedným z&nbsp;článkov člen miestneho pozemkového spoločenstva z&nbsp;Hýb, obce v&nbsp;katastrálnom území ktorej sa tragédia stala.

„Väčšinou sa snažím byť vtipný a&nbsp;dobre&nbsp; naladený. V&nbsp;čase medvedieho útoku to však nešlo. Nešťastie sa stalo neďaleko nás a&nbsp;nebol to príjemný pocit. V&nbsp;ten deň sme prerušili sme hubárčenie. Jednak zo strachu a&nbsp;tiež z&nbsp;úcty nebohému,“ uzatvára Štefan. Mimochodom, deň na to ako medveď smrteľne zranil hubára nad Liptovskou Kokavou, sa na sociálnej sieti objavili zábery viacerých macov. O&nbsp;deviatej večer sa dobýjali do jednej zo záhrad v<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/bezvladne-deti-lezali-vedla-chodnika-tajuplna-drama-tatier-vratila-skoro-stvrtstoroci" target="_blank">&nbsp;Iľanove. </a>Najskôr ich odohnal pes, no po chvíli sa na jablká vrátili. Ak si už nespomínate, ide o&nbsp;mestskú časť Liptovského Mikuláša, kam utiekol medveď, ktorý behal po meste. Ďalšie medvede sa potulovali okolo Laziska, či blízko hotela pri Demänovskej ľadovej jaskyni.

Bojíte sa chodiť na huby?

HUBÁRČENIE JE VÁŠEŇ, DNES SA VŠAK BOJÍME CHODIŤ DO LESA. POZRITE SI OBRÁZKY Z MIESTA TRAGÉDIE

Kričia a strieľajú do vzduchu: Fatálny útok medveďa má dohru, hubári chodia po lese s pištoľami

Výber pre vás

Kričia a strieľajú do vzduchu: Fatálny útok medveďa má dohru, hubári chodia po lese s pištoľami

Súvisiace články

VIDEO Tridsať medveďov za život hubára (†63)! Prestaneme chodiť do našich lesov?

Na Dukle bojoval aj otec slávneho speváka: V tanku prišiel o oko, no doma sa správal ako cár

Baterkárne sú nevyhnutné zlo: Prečo však musia stáť v blízkosti miest a proti vôli ich občanov?

Mrazivé príbehy z Roháčov: Dcéru ministra záchranári hľadali mesiac, žena do skaly vyryla kríž

Hrozívé spomienky súdneho lekára: "Nadránom sa z hory ozvala rana, otec školáčok sa zastrelil"

Výber pre vás