Anka Žitná Lučaiová

Podľa prvotných informácií, ktoré priniesol denník Pravda, išlo o líbyjského vojenského pridelenca a muž bol vysokopostavený bojovník militantnej skupiny z mesta Mis­ráta v Líbyi.

Líbyjský diplomat Ibrahim al Emgalefta priletel do Viedne a odtiaľ pricestoval do Bratislavy v novembri minulého roka. „Na Slovensku sa nachádzal dva týždne. Ešte tu stihol 24. novembra osláviť päťdesiate šieste narodeniny, 25. novembra ho zadržala polícia v jednom luxusnom hoteli, kde bol ubytovaný. Následne ho slovenské úrady vyhostili,“ napísal denník Pravda.

Podľa tohto zdroja v prípade al Emgaleftu išlo o človeka s krvavou minulosťou. Skupina bojovníkov, v ktorej pôsobil, bola podozrivá z útokov na civilné obyvateľstvo a z terorizmu.

Slovenské oficiálne miesta reagovali na chúlostivú situáciu zdržanlivo. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR nemá kompetencie v oblasti vyhodnocovania bezpečnostných rizík súvisiacich s pohybom a pobytom cudzích štátnych príslušníkov na území SR. Na vyžiadanie však poskytujeme súčinnosť príslušným orgánom SR. Zaužívanou zvyklosťou je, že podrobnosti k jednotlivým prípadom nezverejňujeme a nekomentujeme,“ konštatoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko. K tomu, či Líbya zatajila informácie o svojom diplomatovi, ani k poznatkom, na základe ktorých sme diplomata vyhostili, sa rezort diplomacie nevyjadril.

„Slovenská strana postupovala, nazvime to, nie úplne štandardne. Takéto veci sa riešia rutinne verbálnou nótou persona non grata s dátumom, dokedy musí osoba označená za nežiaducu opustiť územie Slovenskej republiky,“ povedal týždenníku PLUS 7 DNÍ zdroj z prostredia bezpečnostných služieb. „Podľa zverejnených informácií o zásahu policajtov to svedčí skôr o pasci, aká sa napríklad použila v prípade dôstojníkov z Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory, aby ich dostali na medzinárodný súd. Viacerí sa nechali nalákať na rôzne vojenské semináre v zahraničí v neutrálnych krajinách, vycestovali napríklad do Viedne, tam ich zatkli a dopravili do Haagu,“ dodáva náš zdroj.

V októbri minulého roku zadržali americké ozbrojené zložky militanta, ktorý bol podozrivý z účasti na atentáte na americký konzulát vo východolíbyjskom meste Bengázi v septembri 2012. Pri tomto teroristickom útoku brutálne zavraždili amerického veľvyslanca Christophera Stevensa a troch amerických občanov.

Stevens sa stal veľvyslancom USA v Líbyi v júli 2012, 11. septembra toho istého roku napadli budovu konzulátu v Bengázi militanti napojení na teroristov z al-Káidy. Večer pred dvadsiatou druhou hodinou sa pred budovou konzulátu zhromaždil agresívny protestujúci dav, neskôr začali strieľať na budovu a monitorovali dianie v nej pomocou dronu. Vzápätí zaútočili raketometmi a pokúsili sa konzulát obsadiť. Už po prvej vlne útokov zamestnancov konzulátu evakuovali do inej, bezpečnejšej budovy.

Veľvyslanec Stevens však prišiel o život. Podľa jednej verzie ho našli uduseného v priestoroch konzulátu. Podľa inej verzie ho zajal a zlynčoval dav, ktorý vraj neskôr jeho telo vláčil po uliciach mesta.

Počas druhého útoku na budovu, v ktorej sa ukrývali zamestnanci misie, prišli o život dvaja príslušníci jednotky Navy Seals Tyrone Woods a Glen Doherty a ďalší americký diplomat Sean Smith.

„Atentát v Bengázi mal priamy a negatívny dosah na prezidentskú kandidatúru Hillary Clintonovej, pretože State Department sa snažil zatajiť okolnosti incidentu. Išlo o prepadnutie, kde zlyhali bezpečnostné opatrenia,“ doplnil informáciu bývalý spravodajský dôstojník Igor Cibula. Podľa zdroja týždenníka PLUS 7 DNÍ je pravdepodobné, že práve do vraždenia v Bengázi mohol byť zapletený aj zadržaný líbyjský diplomat al Emgalefta.

„Vražda diplomata a vojakov sa neodpúšťa, americké bezpečnostné zložky idú po všetkých páchateľoch. Pri masak­re ich boli desiatky a sami sa pri tom nafilmovali. Aj keď označeného hlavného vinníka, štyridsaťsedemročného Ahmeda Abu Khatallu, zadržali už v roku 2014, postupne chytajú aj iných. Minulý rok v októbri chytili Mustafu al Imama,“ vysvetľuje náš zdroj.

Mustafu al Imama zadržali v Mis­ráte a deportovali ho do Spojených štátov amerických. Vojenskú operáciu schválil osobne americký prezident Donald Trump. Americký generálny prokurátor Jeff Sessions po zadržaní al Imama potvrdil, že vyšetrovanie bude pokračovať a americké úrady identifikujú ďalších páchateľov.

„Takýchto páchateľov zásadne nedávajú na konzulárne zoznamy nežiaducich osôb. Sú na tajných zoznamoch osôb, ktorým sa musí udeliť vízum z dôvodu, že ak centrálny vízový orgán Ministerstva vnútra SR dá konzulovi kladné stanovisko k udeleniu víza, ten sa ešte môže rozhodnúť, či vízum vydá, alebo zamietne. Ak mu však centrálny vízový orgán pošle stanovisko s pokynom vydať doklady, musí ich vydať. Toto bol zrejme podobný prípad,“ vysvetlil náš zdroj.

S otázkou, či mal Ibrahim al Emgalefta súvis s teroristickými činmi proti občanom USA, sme sa obrátili na veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Bratislave. „V tejto chvíli nemá americká ambasáda k osobe pána al Emgaleftu žiadne informácie, ktoré by mohla poskytnúť,“ informovala Jana Illešová z veľvyslanectva USA v Bratislave.

Líbya má v súčasnosti dve vlády. Jedna sídli v Tripolise, tú uznáva aj OSN. Na čele druhej vlády so sídlom v Bengázi je maršal Chalíf Belkvasim Haftar, ktorý mal v minulosti dobré vzťahy s USA, kde žil a získal občianstvo. Podieľal sa na zvrhnutí Muammara Kaddáfího. V súčasnosti má však Haftar bližšie k Egyptu a Rusku než k USA. Krajina je v podstate rozdelená na dve časti - na časť pri pobreží, takzvanú arabskú, ktorú spravuje vláda v Tripolise. Kontroluje ropné polia a prístavy na stredomorskom pobreží, kde sa prečerpáva ropa. Na juhu je saharská Líbya. Tá je ešte rozdelená medzi jednotlivé kočovnícke kmene.

„V decembri 2017 uplynuli dva roky od podpísania líbyjskej politickej dohody zo Schiratu, ktorou bola vytvorená Vláda národnej dohody. Dohoda zo Schiratu ostáva jediným rámcom pre ďalší politický proces, hoci maršal Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády, ktorá kontroluje východ a časť juhu krajiny, ju odmieta. Pozícia predsedu vlády Serraja je relatívne silná len v Tripolise. V krajine pokračujú izolované ozbrojené konflikty a pretrváva prítomnosť teroristických elementov. Pomerne veľké nádeje vkladá medzinárodné spoločenstvo do pripravovaných prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sú plánované na jeseň 2018,“ vysvetlil hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.

Bezpečnostná situácia v Líbyi je naďalej komplikovaná, čo dokazujú nedávne únosy pracovníkov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na juhu z 13. januára a útok na letisko a väznicu v Tripolise 15. januára. V súvislosti s teroristickou hrozbou sa konštatuje pokračujúca prítomnosť bojovníkov Daeš v krajine. V oblasti migrácie, paradoxne, dochádza k poklesu počtu migrantov na centrálnej stredomorskej trase. „Pokračujúce zrážky medzi rôznymi ozbrojenými skupinami nepriamo spôsobili narušenie činnosti pašeráckych skupín. Podľa údajov IOM sa v Líbyi nachádza 621 706 migrantov a 180 937 utečencov, ktorí sa môžu snažiť dostať do EÚ,“ dodáva Susko.

Krvavý diplomat: Podieľal sa terorista zadržaný v Bratislave na útoku v Bengázi?

Výber pre vás