Ingrid Drozdíková

Spor hlavy štátu a generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa preniesol na Ústavný súd. Ten včera prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky Zuzany Čaputovej, v ktorom žiada vyjasniť Žilinkove kompetencie. Ústavný súd mohol jej návrh odmietnuť, no neurobil to. 

Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd minulý týždeň. Podľa nej má generálny prokurátor povinnosť bez zbytočného odkladu poskytnúť súčinnosť. V praxi to neurobil, pretože jej nedodal rozhodnutia týkajúce sa paragrafu 363 Trestného poriadku. 

Maroš Žilinka uviedol, že podľa Ústavy prezidentka nemá oprávnenie kontrolovať to, ako v konkrétnych veciach rozhoduje generálny prokurátor. Prezident totiž nie je jeho nadriadeným. ,,Prezidentka nie je ani orgánom činným v trestnom konaní a generálny prokurátor sa zodpovedá Národnej rade. V&nbsp;rámci primeranosti som vždy bol aj som pripravený poskytnúť prezidentke informácie, ktoré sú potrebné na výkon jej funkcie, avšak len v rozsahu, ktorý vymedzuje Ústava," reagoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Čaputovej návrh považuje za účelový a spor o kompetencie za umelo vytvorený. Podľa neho zo strany prezidentky nebola úprimná snaha spor riešiť a ani vyriešiť.

Prezidentka generálneho prokurátora v marci požiadala, aby jej doručil všetky rozhodnutia podľa paragrafu 363, ktorými Generálna prokuratúra zrušila obvinenia v prípravnom konaní. Maroš Žilinka tvrdí, že hlava štátu chcela mať dokumenty aj od takých prípadov, ktorým prokuratúra nevyhovela. Tie stále patria medzi ,,živé veci". ,,To, čo chce, je plošná kontrola rozhodovacej činnosti generálnej prokuratúry v jednom druhu agendy," dodal Žilinka.

Generálny prokurátor ešte na jar navrhol prezidentke stretnutie, z paláca však odpoveď neprišla. Neskôr ju pozval na návštevu na Generálnu prokuratúru, ani na to nereagovala. Tvrdí, že jej chcel vysvetliť, ako funguje systém opravných prostriedkov. 

Čaputovej hovorca Martin Strižinec uviedol, že prezidentke ide o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora alebo osobu prezidentky, a teda o výklad ústavy, ktorý bude platný voči všetkým. Odmietol, že by sa zaujímala o živé prípady. 

Paragraf 363 Trestného poriadku slúži na to, aby generálny prokurátor mohol v prípade procesných pochybení zrušiť rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov. Generálna prokuratúra ho využila aj v niekoľkých prípadoch, v ktorých figurovali mená známych politikov a podnikateľov.

Kto má pravdu? Žilinka alebo Čaputová? Rozhodne Ústavný súd

Výber pre vás