Lieči sa smiechom: Dianka ochorela na leukémiu a žije s nádorom v hlave, no stále pomáha iným

Dianka žije s nádorom v hlave, no pomáha onkologicky chorým deťom: Pripomínajú mi seba, tvrdí

Kvôli drahým liekom odišiel Diankin otec pracovať do cudziny: Keď pôžičku splatil, ochorel on

Ján Dzúr

Je ako víchor. Hoci osud jej na plecia naložil oveľa viac než väčšine jej vrstovníkov, neustále sa chichoce, živo gestikuluje a&nbsp;uťahuje si zo seba. „V&nbsp;ostatnom čase ma konečne netrápili žiadne zdravotné ťažkosti. No keď som v&nbsp;Bratislave vyšla zo sprchy, z&nbsp;ničoho nič sa mi podlomili kolená. Skolabovala som a&nbsp;spadla na tvár. Pozrela som sa do zrkadla a&nbsp;čo nevidím. Nemám predné zuby! Ale ja som asistentka generálneho riaditeľa. Ja nemôžem ostať bez zubov,“ opisuje s&nbsp;už širokým úsmevom nie tak dávnu príhodu Diana Kollárová&nbsp;(24). Život bezprostrednej východniarky však až taký veselý nie je, naopak, odmalička je plný nečakaných nástrah.

NAPRIEK NÁSTRAHÁM OSUDU SI MLADÁ ŽENA UŽÍVA KAŽDÚ HODINU ŽIVOTA. NA JEJ FOTKÁCH NEMÁ SMÚTOK MIESTO

„Po nepríjemnom zážitku som zašla ku kardiológovi. Ukázalo sa, že najnovšie mám už problémy aj so srdcom,“ dodá rodáčka z&nbsp;východu Slovenska, ktorá bola do troch rokov úplne zdravá. Potom prišiel šok. Diagnostikovali jej ojedinelý druh leukémie, ku ktorej sa pridala borelióza a&nbsp;pleseň na pľúcach. „Poisťovňa drahé lieky, o&nbsp;ktoré sme žiadali, nepreplácala. Rodičia si na ne vzali obrovitú hypotéku, pre ktorú odišiel otec pracovať do zahraničia. Aby to nebodaj nemal ľahké, dom, ktorý sme v&nbsp;tom čase stavali, nám dvakrát vykradli. Liečba zabrala, no pôžičku za lieky rodičia splácali až do mojej strednej školy,“ prekvapí nás slečna, ktorá vyrastala na košickej onkológii.

„Pamätám si z&nbsp;nej najmä vtipné okamihy. Sestričkám sme brali rúška, s&nbsp;rovnako starými pacientmi sme si z&nbsp;huncútstva vymieňali postele alebo chorobopisy. Občas sme sa po oddelení dokonca naháňali na invalidných vozíkoch,“ zaspomína si mladá žena, ktorej liečba vtedy trvala dva roky. Pre chemoterapiu jej úplne vypadali vlasy. Tie jej neskôr narástli, ale iba na polovici hlavy. Na základnej škole sa preto stala terčom posmeškov, nevedela si nájsť kamarátov. Navyše ako deväťročná prekonala mozgovú príhodu, ktorá sa po čase zopakovala a&nbsp;na pár týždňov ju opäť vyradila z&nbsp;kolektívu.

„Nemám v&nbsp;povahe vzdávať sa,“ povie na všetky tie príkoria dvadsiatnička, ktorá sa naš­la na gymnáziu v&nbsp;Prešove. Dozvedela sa tam o&nbsp;Medzinárodnej cene vojvodu z&nbsp;Edinburghu, ktorá dáva mládeži vo veku od štrnásť do 24 rokov príležitosť rozvinúť svoje schopnosti a&nbsp;charakter. „Súčasťou programu, ktorý má posilniť povahu mladých ľudí, je aj dobrovoľníctvo,“ vysvetľuje východniarka, ktorá sa vďaka projektu na šesť mesiacov vrátila do špitála. A&nbsp;hoci si myslela, že ju po všetkých tých peripetiách už nič neprekvapí, pri prvej návšteve detskej onkológie sa jej podlomili nohy.

„Štebotavé holohlavé dievčatká mi hladili vlasy a&nbsp;ja som sa v&nbsp;tej chvíli takmer zosypala. V&nbsp;mysli sa mi vyrojili spomienky na detstvo v&nbsp;nemocnici,“ pokračuje Diana. Potláčala slzy a&nbsp;opakovala si, čo pri liečbe leukémie pomohlo jej – milujúca rodina, popri nej dobrá nálada, pozitívne myšlienky a&nbsp;smiech. Cenu vojvodu z&nbsp;Edinburghu študentke napokon odovzdal anglický veľvyslanec na Slovensku, no cesta k&nbsp;bronzovej priečke bola v&nbsp;prípade východniarky zložitá. Jej súčasťou sú totiž nielen dobrovoľnícke aktivity, ale aj isté fyzické výkony a&nbsp;kus odvahy.

„Išli sme na expedíciu do pohoria Čergov, kde sme jednu noc prespali v&nbsp;stane. Zabezpečili sme ho celtou proti dažďu, nakládli sme oheň,“ opisuje malé dobrodružstvo Diana. Nestačíme sa čudovať. Gymnazistka s&nbsp;vyliečenou leukémiou, dvomi mozgovými príhodami a&nbsp;s&nbsp;astmou, ktorá sa nesmela zadýchať, niesla v&nbsp;lese na chrbte 50-kilový plecniak. Výpravu zvládla, no osud jej nachystal ďalšie nástrahy. Pár týždňov po výlete v&nbsp;Čergove, na konci druhého ročníka, išla ráno do školy. Necítila sa dobre, no myslela si, že ju len obchádza chrípka.

„Na autobusovej zastávke, kde som čakala na spoj, prišlo jednej panej nevoľno,“ vracia sa do minulosti Dianka. Zavolala sanitku, ktorá ženu odviezla, no potom skolabovala ona. Lekárska prehliadka ukázala, že v&nbsp;hlave má nádor. „Našťastie je stabilizovaný, takže síce nechodím na diskotéky a&nbsp;nepijem alkohol, ale inak sa nijako neobmedzujem,“ prekvapí nás sympatická slečna, ktorá si po strednej škole našla prácu v&nbsp;Bratislave. Koketovala s&nbsp;herectvom, dnes popri robote brigáduje v&nbsp;známom kníhkupectve. Stále má bezprostredný vzťah s&nbsp;rodinou v&nbsp;Širokom, kam sa rada vracia.

Dianka má silné puto aj s&nbsp;otcom. Ten pre úver na jej lieky chodil na Slovensko iba párkrát za rok. Robil v&nbsp;Belgicku, Holandsku, Rakúsku, napokon skončil vo Francúzsku. Odtiaľ na konci roka 2020 rodine oznámil zdrvujúcu správu – že má leukémiu. „Ako štyridsiatnik sa zrazu začal cítiť slabý a&nbsp;bolievala ho hlava. Vyšetrenie ukázalo diagnózu, ktorú predo mnou spočiatku tajili. Báli sa, aby sa zdravotný stav opäť neskomplikoval aj mne,“ krúti hlavou Dianka. Jej mama Stanislava odcestovala za otcom do mesta Montpellier, ona z&nbsp;Bratislavy k&nbsp;Prešovu, kde sa starala o&nbsp;dvoch mladších súrodencov, Denisa a&nbsp;Charlotte.

O&nbsp;pár mesiacov sa manželia Kollárovci vrátili z&nbsp;Francúzska domov. „Na liečbu tam sme nemali peniaze. Všetci sme sa zišli doma pri jednom stole a&nbsp;ja som zrazu nevedela, čo mám povedať. Tí, ktorí mi boli po celý život oporou, zrazu potrebovali moju pomoc,“ rozžiali sa Dianka. Jej otca začali uzdravovať na košickej onkológii, kde mu pomáhajú doteraz. Chodí však už aj do práce – robí stavbyvedúceho a&nbsp;dcéra mu kupuje slušné oblečenie. Vraj ako šéf už nemôže chodiť v&nbsp;montérkach. Okrem toho sa Dianka rozhodla, že bude ďalej pomáhať malým onkologickým pacientom v&nbsp;Bratislave, meste, ktoré jej prirástlo k&nbsp;srdcu.

Chodí v&nbsp;ňom strážiť deti, zájde na hokej, začala behať. Jej rekord bol spočiatku pár desiatok metrov, v&nbsp;jeseni však pokorila hranicu piatich kilometrov a&nbsp;svoje zdravie si zoceľuje ďalej. „Každú chorobu by som najradšej odohnala zázračnou paličkou. Snažím sa okolo seba šíriť dobrú náladu, ale niekedy mi je ťažko na duši. Poľutujem sa, a&nbsp;keď ma nikto nevidí, aj si poplačem. Ale inak sa snažím všetkých rozveseliť. Mne to pomohlo, verím, že je to liek aj pre ostatných,“ uzatvára s&nbsp;nádejou v&nbsp;hlase mladá žena, ktorá si myslí, že žiadny človek by sa nemal poddať osudu. Ak by ste sa s&nbsp;Diankou niekedy stretli, určite si poviete, že ona to ani v&nbsp;najťažšej chvíli neurobila...

Dôkaz, že dobrá nálada posilňuje naše zdravie, podľa vedcov chýba. Ilona Papousek a Günter Schulter z Univerzity v Grazi v knihe Psychická pohoda tvrdia, že to žiadny výskum nedokazuje. Súčasne však uznali, že terapia smiechom pomáha pri znižovaní krvného tlaku u pacientov, ktorí prežili infarkt. Ich závery potvrdili výskumníci z amerického Marylandu. Na experiment si vybrali tristo pacientov, z ktorých polovica mala choré srdce. Tí, ktorých trápili zdravotné problémy, sa podľa bádateľov pred ochorením mračili oveľa častejšie než zdraví ľudia.

Lieči sa smiechom: Dianka ochorela na leukémiu a žije s nádorom v hlave, no stále pomáha iným

Súvisiace články

Pažraví vlastníci, nulová kultúra: Slovensku zostalo 400 kaštieľov. Koľko z nich sa rozpadne?

Olympijský gazda. Bežec na lyžiach Ján Koristek sekol so športom, radšej chová kravy a kone

Tucet rokov neschopnosti. Pod hradom Krásna Hôrka už ministrom nikto neverí, ukazujú im Bojnice

Rocker zo SuperStar si trúfol na nevídanú vec. Pieseň Roba Šimka dotvoril známy Johna Lennona

Česi nám ukážu techniku. Na priaznivcov hokeja čaká v Ostrave Nautilus aj Satinského lietadlo

Výber pre vás