Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Vyzerajú zapálene, rozprávajú neformálne. Debatujú o tom, aký spôsob zvoliť, aby posunuli správu čo najväčšiemu počtu ľudí. Reč nie je o štarte politických strán. Takých, ktoré sa berú vážne, a hoci v prieskumoch majú zatiaľ do dvoch percent, trúfajú si na parlament.

V neveľkej miestnosti, ktorú si za svoju vzali nezaradení poslanci parlamentu, sa zišla takzvaná skupina okolo poslanca Miroslava Beblavého. Odídenci zo Siete, ku ktorým sa pripojili odídenci z OĽaNO, vytvorili začiatkom roka novú stranu, SPOLU. Podpisy na ministerstvo vnútra odovzdali začiatkom roka. Už pred Vianocami to stihol aj ďalší nováčik rozbitej slovenskej politickej scény Progresívne Slovensko (PS). Dnes obaja „liliputáni“ číhajú na nové voľby.

„To, čo vidíte, je len taký core team,“ vysvetľuje bývalý podpredseda Siete a exčlen SDKÚ Miroslav Beblavý anglicizmom, že na malej porade je prítomné len úzke jadro jeho zoskupenia. Beblavý po krachu jednej i druhej strany, kde pôsobil, založil vlastnú. A hoci by tohto nie práve najcharizmatickejšieho politika málokto pred pár rokmi tipoval na lídra, v roku 2018 sa ním stal. A to vraj bez debaty.

Spoluzakladateľka strany SPOLU - občianska demokracia Simona Petrík vraví, že nikdy nezvažovali v prípade šéfa iné meno. „Z môjho pohľadu je Miro Beblavý líder 21. storočia. Je to človek, ktorý vie veľmi dobre pracovať so svojím egom, a to je to, čo slovenská politika na svoje ozdravenie veľmi potrebuje. Nie je to líder typu mačo. Miro je najvyšší medzi rovnými,“ vychvaľuje štátneho tajomníka ministerstva práce za Radičovej vlády.

„Niekto vraví, že Slovensko nie je na taký typ lídra zvyknuté. Ja verím, že Slovensko by mohlo byť už pripravené aj na iný typ lídra. A o to sa snažíme,“ dodáva dynamická poslankyňa. Asi má pravdu. Naša krajina je zvyknutá na šéfov strán, ktorí vybudovali svoju „značku“. Meno, tvár lídra, strana. Rovnica, ktorú si vie dať dokopy každý.

Koho zvoliť na čelo strany, riešili aj v PS. Tento nováčik nemá na rozdiel od SPOLU vo svojich radoch dlhoročných politikov ani exministra. Jedinou viac-menej známou tvárou, ktorou sa môžu pochváliť, je odídenec z SaS Martin Poliačik. Mená, ktorými sa Progresívne chváli, bežnému voličovi veľa nepovedia. Irena Bihariová, Zuzana Čaputová, Zora Jaurová či podnikatelia Ivan Štefunko a Michal Truban sú známymi pojmami azda len v úzkych kruhoch.

Na prvom sneme strany si vybrali. Šéfom sa stal mládežnícky ľavičiar Štefunko. Členovia to vidia skôr ako formalitu a „líderstvo“ vraj veľmi neriešia. Koho by si však mala predstaviť babka z Turca, ak by sa jej pritrafilo začuť názov tejto strany? „Dúfam, že mňa,“ hovorí trochu s humorom a trochu vážne dobrovoľník strany 29-ročný Milan Ftorek. „Lebo ja s ňou najviac prichádzam do styku,“ vysvetľuje nám v sídle „progresívcov“ v centre Bratislavy.

Beblavého SPOLU na vlastných priestoroch šetrí. Ich dobrovoľníci či spolupracovníci si môžu zložiť svoje veci v parlamente, keďže sedem najviditeľnejších postáv je poslancami. Činnostiam strany sa venujú aj poslaneckí asistenti hlavných tvárí mladého hnutia.

Strana SPOLU je, čo sa týka parlamentnej práce, akýmsi protikladom Siete. Má sedem poslancov, hoci v čase volieb ani neexistovala: okrem Beblavého a Petrík získala primátorku Prievidze Katarínu Macháčkovú, náhradníčku za Radoslava Procházku Zuzanu Zimenovú, odídencov z klubu OĽaNO Ota Žarnaya, Vieru Dubačovú a bývalú dvojku SaS-ky exministra práce Jozefa Mihála. Sieť nemá ani jedného, a to voliči poslali do Národnej rady desať jej predstaviteľov.

Obe „mladice“ slovenskej politiky fungujú v akomsi start­upovom režime. Z tohto pro­stredia nepochádzajú len anglicizmy, ktoré jedni aj druhí hojne využívajú, ale i spôsob financovania. Peniaze by chceli zozbierať hlavne od podporovateľov z radov občanov. „Máme nejakých 300-tisíc eur,“ odhaduje Martin Dubéci z PS. Podobne funguje financovanie SPOLU. „Vyzbierať sa nám podarilo už okolo 30-tisíc eur. Momentálne je najväčším darcom Miroslav Beblavý, ktorý SPOLU venoval celý svoj poslanecký plat až do parlamentných volieb a prispel 4-tisíc eurami na online kampaň, ktorú chystáme,“ informovala nás Silvia Hudáčková, hovorkyňa strany a súčasne asistentka poslankyne Petrík. Rátajú tiež s členskými príspevkami.

„Treba ukázať ľuďom, že sme vo všetkých regiónoch,“ opakuje kolegom inštrukcie Miroslav Beblavý. Priznáva, že chce vybudovať to, čo Andrej Danko a Robert Fico nazývajú „štandardná strana“. „Je tu taká vzdialenosť medzi ľuďmi a politikmi aj preto, že väčšina politických strán na Slovensku s ľuďmi nežije,“ vraví. Pojem štandardná strana mu neprekáža, hoci Danko s Ficom týmto rozlišovaním narážajú na menejcennosť hnutia so štyrmi členmi, akým je OĽaNO, či zoskupenia Sme rodina, teda strany, ktorú Boris Kollár odkúpil a podpisy na jej založenie zbierať nemusel.

Rovnako vidí situáciu Martin Dubéci z PS. „Strany musia mať veľa členov, aby boli živé, veľké, široké organizácie, ktoré nie sú uzatvorené do seba,“ povedal. „V Európe sa darí politikom, ktorí si povedia svoj názor. Aj u nás, všimnite si Borisa Kollára či Kotlebu. V Česku Piráti či Jeremy Corbyn v Británii. To nie sú tí marketingovo vyšľahaní politici v bielej košeli, ktorým nejaká focus skupina povie, čo si myslieť o migrácii alebo o homosexuáloch tak, aby to nikomu nevadilo,“ povedal Dubéci a dodal, že progresívci nechcú robiť to isté, len chcú „špekulovať menej ako aktuálne štandardné strany“ a hovoriť, čo si myslia.

Obe strany sa teda chcú zamerať na regionálne štruktúry. „Nemáte skutočnú politickú silu, ak vašu politiku tvorí 5, 10, 15 ľudí z jedného alebo z dvoch miest. To je len napodobenina strany,“ vraví Beblavý. Jeho strana má 55 ľudí, ktorých volajú regionálni koordinátori, a 400 členov.

PS v marci 2018 uvádzalo 178 členov. „Týchto oficiálne schválilo predsedníctvo. Hlási sa k nám veľa ľudí, prechádzajú schvaľovacím procesom. Nie každý, kto si podá prihlášku, sa stane členom. Pri ďalšom stretnutí predsedníctva by malo byť schválených zhruba 40 členov,“ objasnil bývalý digitálny stratég Siete a teraz šéf komunikácie progresívcov Ľubomír Ondrejkovič.

SaS dokázala za dva roky existencie vybudovať parlamentnú stranu so skóre nad 10 percent preto, že našla dieru na trhu. To isté tvrdia odborníci o Sieti. Podľa prieskumov z marca 2018 by nešlo voliť skoro 22 percent Slovákov a 14,5 percenta by nevedelo, koho by za zástenou vybrali. Nuž, štatistiky hovoria jasne, trh po novej politickej sile silno túži.

Či však ľudia túžia po tom, čo ponúka Beblavý a Štefunko, je otázne. Politológ Michal Horský pred časom zhodnotil, že štart týchto politických subjektov bol „mrňavý, preto neúspešný“.

Pavel Haulík im vyčítal, že ako základný programový prvok používajú sľuby „nepôjdeme do vlády so Smerom a budeme bojovať s korupciou“. To je podľa neho príliš málo.

Nejasné rozdiely: Mínusom môže byť aj to, že politológovia aj sympatizanti zneistejú, keď majú jasne pomenovať, čo odlišuje SPOLU od PS. „Teraz si konkurujú, neskôr sa možno spoja,“ tipuje Haulík. Dubéci vraví, že SPOLU sú „pravicovejší a konzervatívnejší“ a PS je „liberálna proeurópska sila“. Blízkosť týchto strán sa dá vysvetliť aj ich vekom či tým, že obom neformálne radia spolupracovníci prezidenta Kisku.

Mätúce je tiež to, že viacerí členovia z jedného a druhého zoskupenia majú minulosť zviazanú s viacerými politickými partiami. Dubéci mal blízko k trom stranám. Bol členom Siete, ocitol sa na kandidátke Mostu, pôsobil u Ivana Mikloša.

V novej strane to skúša vraj preto, že „chcú robiť veci poriadne“. „SDKÚ ma mohla sklamať len ako voliča, lebo na jej chode som sa nepodieľal. Sieť ma mimoriadne sklamala, aj Most. A to bola vlastne aj trajektória, ktorá ma doviedla k Progresívnemu Slovensku,“ povedal.

Pavol Baboš z Univerzity Komenského si myslí, že stranám neprospeje ani to, že SPOLU a PS lovia v tých istých vodách: „Zatiaľ to vyzerá tak, že obe strany chcú zaujať proeurópskych a prodemokraticky naladených voličov, ktorí z inte­grácie Slovenska do Európskej únie skôr profitujú. Vnímam tiež pri oboch cielenú komunikáciu smerom k mladým rodinám. Prvá odlišnosť je dôraz PS na témy týkajúce sa práv menšín, čo môže byť témou, v ktorej sa od SPOLU budú odlišovať.“

„Odborníci sa môžu mýliť. Chceme osloviť aj voličov Smeru, sú to rôzne typy a skupiny ľudí. Samozrejme, nemyslíme si, že vieme osloviť národne zmýšľajúceho exvoliča HZDS, ale vieme, že medzi voličmi Smeru je množstvo zamestnancov štátu a o tých chceme bojovať,“ vraví Dubéci.

Mimochodom, vedeli ste, že na Slovensku máme registrovaných až 152 strán a hnutí? Aktívnych je 60 z nich, 92 sa nachádza v likvidácii. Vlani takto skončilo aj HZDS, Zelení či kedysi legendárne Združenie robotníkov Slovenska.

Zakrpatené strany: Zlákajú znechutených voličov alebo skončia ako gazda Procházka?

Výber pre vás