Lenka Dale

V&nbsp;mediálnom priestore sa skloňuje štrajk v&nbsp;TV Markíza. Vedenie televízie totiž nevyhovelo ultimátu zamestnancov, ktorí žiadajú vrátiť na obrazovky diskusnú reláciu Na telo. Čo si o&nbsp;tom myslíte? Akokoľvek sa snažím porozumieť, nerozumiem jednej veci. Načasovaniu v&nbsp;rámci predvolebnej kampane. Skúsení a&nbsp;zodpovední novinári by sa predsa nikdy nechceli stať súčasťou politiky. Obávam sa, že táto „revolúcia“ pomôže vládnym stranám. Práve ich voličov budú títo novinári aktivizovať. Možno sa im podarí urobiť napokon aj rekordné čísla v&nbsp;účasti na európskych voľbách, ktoré sa tradične stretávajú skôr s&nbsp;nezáujmom verejnosti. Nie som si istý, či to náhodou nebude jediný výrazný efekt celej akcie.

Žijeme atypické obdobie, keď najväčšie súkromné televízie rušia vysielanie politických diskusií. TV JOJ zrušila reláciu Na hrane, TV Markíza zas Na telo. Dôvodom je, že vládni politici odmietali byť ich hosťami. Zdá sa vám v&nbsp;poriadku, že politici selektujú médiá? Nie je to v&nbsp;poriadku. Ale je to pochopiteľné. Médiá sa dlhodobo správali k&nbsp;politikom ako k&nbsp;svojim konkurentom, akoby oni boli ich alternatívou. A&nbsp;politici zobrali túto hru – dobre, ste naši&nbsp;súperi – a&nbsp;zachovali sa k&nbsp;nim ako k&nbsp;rivalom. Porazili ich svojou neúčasťou. Lenže novinári by nemali byť súperi, mali by mať nadhľad. Nehovorím, že s&nbsp;tými politikmi súhlasím, ale rozumiem, že ich prestalo baviť chodiť do relácií, kde im skákali do reči, nenechali ich dopovedať, nemohli vždy reagovať. Chýbal vzájomný rešpekt? Určite áno. Stotožňujem sa napríklad s&nbsp;českým mediálnym teoretikom a&nbsp;profesorom Janom Jirákom, ktorý tvrdí, že žurnalistika má čím ďalej, tým silnejšiu tendenciu byť buď skryte, alebo dokonca otvorene aktivistická a&nbsp;hlásiť sa k&nbsp;nejakému smeru alebo prinajmenšom s&nbsp;niekým nesúhlasiť a&nbsp;vyjadrovať ten nesúhlas najrôznejšími prostriedkami. Novinárčina sa čoraz viac potápa a&nbsp;stáva sa súčasťou niečoho, čomu hovoríme politický boj. Donekonečna táto situácia asi nepotrvá. Čo by sa malo stať, aby sa veci vrátili do normálu a&nbsp;ľudia mali možnosť pozerať politické diskusie? Médiá by mali zostúpiť z&nbsp;barikád. Mali by prestať byť jednou zo strán politického zápasu. Tento boj im nesvedčí. Mali by prestať hyperbolizovať a&nbsp;používať silné slová. Mali by sa vrátiť k&nbsp;odstupu a&nbsp;nadhľadu. Mali by byť nositeľmi faktov. Nie pravdy. Tú má dnes ktokoľvek. Je ako rohožka, do ktorej si utrie nohy každý, kto ide okolo. Ak sa im to podarí, prestanú byť terčom nielen politikov. Vo svojej práci sa stanú efektívnejšími a&nbsp;účinnejšími. Prestanú pôsobiť ako Jana z&nbsp;Arku, ktorá začína unavovať. Vystačia si politici so sociálnymi sieťami? Nevystačia. Svojho času to zistil aj Donald Trump, keď ho zablokovali. Preto je tiež v&nbsp;záujme politikov mať silné médiá. Jedným z&nbsp;ich cieľov je ísť „po krku“ tým, ktorí vládnu. No rovnako by mali dýchať na krk aj opozícii. Pretože ona nám môže vládnuť už zajtra. To je to, čo sa úplne nepodarilo a&nbsp;nedarí médiám na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku. Obsesia Zemanom, Babišom, Ficom, Dankom spôsobila, že sa k&nbsp;moci dostali nepripravení politici. Obsesia akéhokoľvek druhu nie je dobrá. Aj vďaka nej sme tam, kde sme. Politický moderátor Michal Kovačič z&nbsp;TV Markíza komunikoval počas živého vysielania kritiku proti vedeniu, ktoré sa vraj snaží ovplyvňovať redaktorov. Dostal výpoveď. Ako sa na to pozeráte? Nemám dôvod neveriť pánu Kovačičovi. TV Markíza je však súkromná televízia. A&nbsp;ak neporušuje všeobecne platné zákony, jej výstupy môžu mať formu, akú si majitelia vyberú. Zamestnanci sa s&nbsp;tým buď stotožnia, alebo skončia. Čas ukáže, kto mal v&nbsp;tomto spore pravdu. Či rebelujúci zamestnanci, alebo ich zamestnávateľ, ktorý stratil trpezlivosť s&nbsp;hyperbolizujúcim prístupom zamestnancov. V&nbsp;minulosti sme zažili niečo podobné vo verejnoprávnej RTVS. Kovačičova manželka Zuzana Kovačič Hanzelová sa s&nbsp;ďalšími redaktormi búrili proti vtedajšiemu vedeniu a&nbsp;jeho zásahom. Nakoniec odišla ona aj kritizovaný šéf. Je rozdiel medzi súkromnou televíziou a&nbsp;médiom verejnej služby. Pri ňom mám oprávnene vyššie nároky. Aj predkladaný zákon o&nbsp;STVR je len pokračovaním politizácie. Tí, ktorí s&nbsp;ním prichádzajú, budú po prehratých voľbách prví, ktorí budú kričať o&nbsp;spolitizovanej inštitúcii. Nového riaditeľa bude vyberať parlament a&nbsp;predstavitelia ministerstva kultúry. Je jasné, že v&nbsp;Národnej rade to bude parlamentná väčšina. Nakoniec jej patrí aj rezort kultúry. Zákon tak prispeje iba k&nbsp;ďalším budúcim „revolúciám“. Keď v&nbsp;roku 2011 účelovo vznikla súčasná RTVS, predstaviteľom rozhlasu sa stal Ľuboš Machaj. Je len symbolické, že aktuálne stojí pri jeho konci. Účelovo vzniká nový projekt. Účel strieda účel. Už 31 rokov. Diagnóza našej mladej republiky.

Kto určí, čo je názor a čo hejt? Ja keď poviem, že minister je hlúpy, je to názor či štvavý postoj?

Novinári majú v&nbsp;spoločnosti veľké slovo, ovplyvňujú názory ľudí. Máte pocit, že sme na Slovensku natoľko vyzretí, že informujeme skutočne nestranne? Nie. Slabá dôveryhodnosť médií je dôkazom, že ľuďom na ich práci niečo prekáža. Aj preto začali hľadať informácie inde než len v&nbsp;štandardných médiách. Nebude to iba ich chyba. Aj ja som sa pristihol pri tom, ako overujem štandardné médiá. Tie významové posuny v&nbsp;nich nie sú vždy v&nbsp;poriadku. Ak chcú zostať štandardom, mali by prestať používať formu a&nbsp;metódy alternatívy. Časom sa ňou totiž môžu stať. Podľa prieskumu SANEPU si až 61,6 percenta opýtaných myslí, že k&nbsp;atentátu na premiéra prispelo správanie a&nbsp;spôsob vyjadrovania opozičných predstaviteľov. Až 56&nbsp;percent ľudí označilo za dôvod protivládne demonštrácie, 55,4&nbsp;percenta mainstreamové médiá, 53,7 percenta sociálne siete. Len 37,6 percenta označilo za dôvod správanie a&nbsp;spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov. Alternatívne médiá považuje za „vinníka“ stavu 26,2 percenta opýtaných. Kto vie čítať s&nbsp;porozumením, pochopí, že u&nbsp;ľudí prehráva už nejaký čas časť štandardných politikov a&nbsp;štandardných médií. Nie je to pre nich dobrá vizitka. Atentát na premiéra Fica otvoril tému nenávisti v&nbsp;online priestore. Je dobre, že sa táto téma začala riešiť? Áno. Je to dobre. No treba pripomenúť, že hejt v&nbsp;on­line priestore sa netýka len politikov a&nbsp;novinárov. Týka sa celej spoločnosti. Politici a&nbsp;médiá sú pre nás za posledné roky akýmsi symbolom rozdeleného sveta. No zďaleka nie sú jediné. V&nbsp;minulosti bola silná kampaň, keď hejtovaní klopali na dvere hejterom, nech im to povedia do očí. Nezdá sa však, že by mala dlhodobý význam. V&nbsp;danej chvíli ho mala určite, hoci spätne to tak nevyzerá. Je to beh na dlhú trať a&nbsp;javí sa, že by sme mali byť aspoň nejaký čas v&nbsp;permanentnej kampani.

Aj politici, aj médiá sa zhodujú, že treba spoločnosť upokojiť. Tu bolo asi ukážkové gesto, keď spolu vystupovali novozvolený prezident Pellegrini a&nbsp;súčasná prezidentka Čaputová. Lenže názory na to, ako silnú polarizáciu, ktorá prechádza až do nenávisti, zastaviť, sa diametrálne rozchádzajú. Dôležité páky má v&nbsp;rukách celá spoločnosť – v&nbsp;prípade politikov sú to voľby a&nbsp;v&nbsp;prípade médií ich sledovanosť. Úloha spoločnosti je nezastupiteľná, každý z&nbsp;nás sa musí dostať do normálu a&nbsp;vidieť v&nbsp;sebe aj v&nbsp;druhých zasa človeka. To je nevyhnutný základ. Čo hovoríte na nápad SNS, aby diskutujúci museli odovzdávať svoje identifikačné údaje prevádzkovateľom portálov? Je to politický nápad a&nbsp;nápady politikov obyčajne veľa neriešia. Spomínam si, ako boli diskusie kedysi „dôkazom“ slobody. V&nbsp;skutočnosti nikdy neboli a&nbsp;nie sú. Tak ako vysoký počet politických strán nie je dôkazom „lepšej“ demokracie. Kultivovať online priestor je výzvou dneška. Médiá v&nbsp;tom môžu výrazne pomôcť. Ich úlohou je informovať, vzdelávať a&nbsp;zabávať. Za ostatný čas akoby len zabávali. Bulvarizácia a&nbsp;infantilizácia verejného priestoru sú prítomné v&nbsp;miere, ktorá je neúnosná. Emócie. Emócie. Samé emócie. Keď sa nám podarí samoreguláciou vyriešiť tento problém, nebudú ho musieť riešiť politici, čo je vždy nebezpečné. S&nbsp;normalizáciou v&nbsp;ich rukách už máme svoju skúsenosť.

Online priestor je zviera, ktoré sme roky spoločne kŕmili nie zrovna vhodnou potravou. Zdivelo. Odtrhlo sa z reťaze.

Médiá tak ako všetko ostatné prechádzajú vývojom. Nedá sa nevšimnúť si, že mnohé už fungujú skôr ako platformy aktivistov a&nbsp;nie ako nosiče objektívneho informovania o&nbsp;dianí. Je to v&nbsp;poriadku? Ukazuje sa, že na strane médií chýba funkčná stavovská organizácia. Niekto, kto by bol zárukou vnútornej regulácie. Je potrebná. Médiá by sa vo vlastnom záujme mali vrátiť k&nbsp;spomenutým trom poslaniam, aby sa stali pre ľudí opäť dôveryhodnými a&nbsp;užitočnými. Dôveryhodnosť médií na Slovensku je stabilne nízka. Pohybuje sa na úrovni 27 percent. Sledovanosť médií v&nbsp;online priestore sa meria cez počty klikov na článok a&nbsp;fakt je, že informácie o&nbsp;dianí neprinášajú toľko čitateľov ako zábava. Z&nbsp;hľadiska prežitia v&nbsp;online priestore sú klikania dôležité. Mám pocit, akoby médiá v&nbsp;online priestore nepochopili svoju komplexnú úlohu a&nbsp;za najväčšieho konkurenta si zvolili sociálne siete. Tie však zažívajú tiež nejaký boom a&nbsp;do budúcnosti, ak to takto pôjde ďalej, sa stanú akýmsi rezervoárom stratených existencií. Ak bude niekto rozumný, bude sa sociálnym sieťam vyhýbať. A&nbsp;to je šanca pre médiá&nbsp;–&nbsp;možno ich zodpovedné správanie teraz neprináša body, ale to neznamená, že ich neprinesie v&nbsp;budúcnosti. Dnes už fungujú aj takzvaní elfovia, ktorí redakciám odstraňujú nenávistné komentáre. Nie je to schodnejšie? Krátkodobo možno áno, dlhodobo podľa mňa nie. Akákoľvek forma cenzúry a&nbsp;represie je vždy menej efektívna a&nbsp;účinná ako inšpirácia. Stačí si spomenúť na obdobie nacizmu a&nbsp;komunizmu. Cenzúra a&nbsp;represia sú matkou disentu. Nemal ho len nacizmus a&nbsp;komunizmus. „Disidenti“ v&nbsp;demokracii sú jej najväčším ohrozením. A&nbsp;my tých „disidentov“ začíname mať habadej. Nevymazávajú sa názorové, ale nenávistné komentáre… A&nbsp;kto určí, čo je názor a&nbsp;čo hejt? Opäť sme pri tom, treba nejakú komisiu, ktorá by to zadefinovala. Ja keď poviem, že minister je hlúpy – je to názor či štvavý postoj? Je to veľmi tenký ľad, ktorý môže dávať základ budúcej cenzúre. Treba skôr robiť veci tak, aby sme k&nbsp;tomu nemuseli pristupovať. Šéf firmy, ktorá elfov zaviedla, Gabriel Tóth pre PLUS 7 DNÍ vyhlásil, že po štyroch hodinách práce elfa bola otrasená jeho dôvera v&nbsp;ľudstvo. Čím to je? Online priestor je ako aréna, v&nbsp;ktorej sa vedie zápas s&nbsp;človekom a&nbsp;o&nbsp;človeka. Vidíme, že povolené sú všetky zbrane a&nbsp;dôsledky zažívame denne. Online priestor je zviera, ktoré sme roky spoločne kŕmili nie zrovna vhodnou potravou. Zdivelo. Odtrhlo sa z&nbsp;reťaze. Je naším spoločným cieľom znovu ho domestikovať. Domestikovať online priestor znamená domestikovať seba. Poľudštiť sa. Nájsť v&nbsp;sebe a&nbsp;v&nbsp;druhom človeka a&nbsp;človečinu. Bez toho to nepôjde. To neznie ako rýchle riešenie. Rýchle riešenia nemusia byť dobré. Ponúkal ich nacizmus aj komunizmus. Demokracia by nemala byť len o&nbsp;rýchlych riešeniach Ale aj o&nbsp;tých dlhodobých.

Lovaš: Novinárčina sa stáva súčasťou politického boja. Overujem už i štandardné médiá

Výber pre vás

Lovaš: Novinárčina sa stáva súčasťou politického boja. Overujem už i štandardné médiá

Súvisiace články

Súd rozhodol: Prokurátor Chylo už nemá na krku disciplinárku za kauzu čurillovcov

Otrasné! Svetoznámy kúzelník David Copperfield mal sexuálne obťažovať viacero žien

Po atentáte na Fica dostala policajnú ochranu predsedníčka Súdnej rady Kosová

Výber pre vás