Adam Valček

Článok pôvodne <a rel="noopener" href="https://www.trend.sk/pravo/takmer-tridsat-rozhodnuti-poruseni-ludskych-prav-ktore-spominaju-aj-pri-ruseni-usp" target="_blank">vyšiel na trend.sk</a>.

V&nbsp;každej z&nbsp;najsledovanejších trestných káuz súčasnosti v&nbsp;nejakom momente došlo k&nbsp;porušeniu ľudských práv –&nbsp;Búrka,&nbsp;Očistec,&nbsp;Dobytkár,&nbsp;Mýtnik&nbsp;či&nbsp;Gorila. Vo väčšine z&nbsp;nich ide o&nbsp;vyšetrovanie podozrení z&nbsp;korupcie a&nbsp;zneužívania právomoci v&nbsp;ére predchádzajúcich vlád Smeru.

Premiér Robert Fico zo Smeru aj „takmer tridsiatimi“ rozhodnutiami Ústavného súdu v&nbsp;stredu vysvetľoval urýchlenú zmenu v&nbsp;trestných predpisoch a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Práva tá dozoruje exponované prípady a&nbsp;má dohliadať na zákonnosť trestného stíhania.

Kým obsah novely trestných predpisov&nbsp;<a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/ovplyvnenie-vyvoja-kauz-klucove-budu-systemove-zmeny-nie-personalne/">sa dal očakávať</a>, návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry je náhly a&nbsp;vláda ho schválila bez predchádzajúcej debaty s&nbsp;Generálnou prokuratúrou a&nbsp;napriek kritike Rady prokurátorov.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa bránia, že argument o „takmer tridsiatich“ rozhodnutiach Ústavného súdu nie je poctivý, pretože podľa týchto rozhodnutí nepochybili oni, ale Špecializovaný trestný súd a&nbsp;Najvyšší súd, a&nbsp;napriek tomu nikto nenavrhuje tieto inštitúcie zrušiť.&nbsp;

Je to pravda, ale iba sčasti. V&nbsp;dvoch tretinách nájdených rozhodnutí Ústavného súdu z&nbsp;exponovaných káuz ide o&nbsp;pochybenia súdov. Väčšinou súvisia s&nbsp;vyšetrovacou väzbou. Prokurátor je aj pri nej kľúčovou postavou – obvineného do väzby berie súd na návrh prokurátora.&nbsp;

Tretina nájdených rozhodnutí ukazuje na priamu zodpovednosť špeciálnej prokuratúry.&nbsp;

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic&nbsp;<a rel="noopener" href="https://domov.sme.sk/c/23254045/vlada-smeru-robert-fico-specialna-prokuratura-daniel-lipsic.html">podľa SME</a>&nbsp;uviedol, že priamo proti nim rozhodol Ústavný súd iba trikrát. Skutočnosť je trochu vyššia. Nepriamo sa ich zodpovednosť spomína aj v&nbsp;ďalších rozhodnutiach.

V tomto článku nájdete sumár 26 rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ľudských práv v súvislosti s vyšetrovaním exponovaných prípadov, 25 z nich súvisí s prípadmi špeciálnej prokuratúry.
V rokoch 2020 a 2021 dominovalo porušovanie práva na osobnú slobodu – v tej dobe panovali obavy, či nedochádza k nadužívaniu vyšetrovacej väzby. Až vlani k tomu začali pribúdať aj tematicky iné rozhodnutia.
Nemusí ísť o všetky rozhodnutia Ústavného súdu. Spomenuté sú tu iba tie, ktoré sa dali identifikovať na základe verejne dostupných informácií o jednotlivých kauzách (napríklad spisová značka obvinenia a podobne).
Obvinení pritom nie vždy na Ústavnom súde uspeli, príklady sú uvedené na konci článku.
Spomenutých je aj niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a jedno odlišné stanovisko ústavného sudcu Petra Straku.
Na konci článku tiež nájdete údaje o vývoji počtu ústavných sťažností v súvislosti so špeciálnou prokuratúrou a inými prokuratúrami.

Obsah tohto článku

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;kritickými rozhodnutiami Ústavného súdu a&nbsp;tiež Európskeho súdu pre ľudské práva sa opakuje aj argument, že žiadne z&nbsp;nich vyslovene nespochybňuje podstatu obvinení a&nbsp;špeciálna prokuratúra dosahuje výsledky merané počtom odsúdených.

Najvyššie súdne autority sa iba výnimočne priamočiaro vyjadrujú k&nbsp;podstate obvinení alebo vine či nevine obžalovaných. Nie je to ich úloha. Ústavný súd a&nbsp;Európsky súd pre ľudské práva skúmajú najmä postup, akým sa orgány činné v&nbsp;trestnom konaní alebo súdy dopracovali k&nbsp;výsledku – obvineniu, zaisteniu majetku, väzbe či odsúdeniu.&nbsp;

Ak Ústavný súd rozhodol o&nbsp;protiprávnosti domových prehliadok, na prvý pohľad to súvisí iba s postupom vyšetrovania, ale v&nbsp;skutočnosti to môže viesť k&nbsp;oslabeniu podstaty obvinenia, pretože akékoľvek poznatky získané pri takej prehliadke sú nepoužiteľné.&nbsp;

Ak počas vyšetrovacej väzby došlo podľa Ústavného súdu k&nbsp;nezákonnému odopretiu návštev rodinou alebo notárom, opäť platí, že to nespochybňuje podstatu obvinení, ale podnecuje to k&nbsp;otázkam, či boli také zákazy nevyhnutné alebo išlo o&nbsp;snahu&nbsp;motivovať&nbsp;obvinených k&nbsp;spolupráci s&nbsp;orgánmi presadzovania práva.

Pri výsledkoch sa zas často argumentuje&nbsp;<a rel="noopener" href="https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/?cst=df5b433bd2fe3a0aa3a627e675f4d42878cc851f95a90f895eea06e68226fd29">virálnym sumárom</a>&nbsp;štyridsiatich odsúdených zločincov.&nbsp;<a rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/vyse-styridsat-odsudenych-korupcnikov-vacsinou-bez-dokazovania/">V&nbsp;dvoch tretinách prípadov</a>&nbsp;boli odsúdení na základe dohody o&nbsp;vine a&nbsp;treste alebo po vyhlásení o&nbsp;vine. Znamená to, že išlo o&nbsp;zrýchlený proces bez dôkazov o&nbsp;samotnej trestnej činnosti.

Vo zvyšnej tretine išlo o&nbsp;odsúdenie na základe dôkazov, ale v&nbsp;niektorých prípadoch sa to nezaobišlo bez pochybností. Napríklad bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku právoplatne odsúdil aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, hoci podľa Ústavného súdu v&nbsp;kauze tohto expolicajta nebol nestranný a&nbsp;už to skúma Európsky súd pre ľudské práva.

Rozhodnutia sú zoradené chronologicky od najnovšieho po najstaršie.

Nepovolenie návštevy notára vo vyšetrovacej väzbe

Niekdajšieho dlhoročného riaditeľa popradskej pobočky Slovenského pozemkového fondu Ivana Tudaja vzal do väzby Špecializovaný trestný súd v&nbsp;roku 2020, stíhaný je pre podozrenie z&nbsp;prijímania úplatku. Pre obavu z&nbsp;ovplyvňovania vyšetrovania bol v&nbsp;najprísnejšej kolúznej väzbe.&nbsp;

Počas nej žiadal, aby mu orgány činné v&nbsp;trestnom konaní umožnili zavolať si do väznice notára. Chcel si nechať overiť plnomocenstvo nevyhnutné pre správu vlastného majetku.

Špeciálna prokuratúra mu nevyhovela a&nbsp;ani mu neoznámila prečo. Ústavnému súdu vysvetlila, že takú povinnosť nemá.

Je to síce pravda, uviedol Ústavný súd, ale nepovolenie návštevy notára je podľa neho vážny zásah do práv obvineného a&nbsp;preto je nevyhnutné aspoň stručné zdôvodnenie zákazu.&nbsp;

„K zásahu do základného práva I. Tudaja došlo bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom aj stručné zhrnutie dôvodov by mohlo smerovať minimálne k tomu, že by jeho ďalšej žiadosti mohlo byť vyhovené (napríklad predloženie predmetného plnomocenstva spoločne so žiadosťou, bližšia konkretizácia zamýšľaných úkonov vo vzťahu k nehnuteľnostiam a úverom a podobne),“ vysvetlil Ústavný súd.

Vláda teraz nepriamo umožní, aby v takomto prípade obvinený podal opravný prostriedok podľa európskej smernice o&nbsp;práve zadržanej osoby na komunikáciu s&nbsp;tretími osobami. Rozhodoval by o&nbsp;nej sudca pre prípravné konanie, ktorý teraz rozhoduje o&nbsp;väzbe, odposluchoch a&nbsp;podobne.

Zaistenie majetku, ktorý nie je možné zaistiť

Špeciálna prokuratúra svojmu niekdajšiemu dlhoročnému vedúcemu Dušanovi Kováčikovi ešte v&nbsp;roku 2021 zaistila všetok majetok v&nbsp;kauze&nbsp;Očistec. Prípad je o&nbsp;podozreniach, že v&nbsp;ére predchádzajúcich vlád Smeru mala vplyv na políciu skupina okolo podnikateľa Norberta Bödöra.

D. Kováčik namietal, že prokuratúra mu zaistila majetok, ktorý sa nesmie zaistiť. Ide napríklad o&nbsp;výplatu, nemocenské alebo sociálne dávky či obnos peňazí nevyhnutný na zaistenie základných životných potrieb.&nbsp;

Sudca Špecializovaného trestného súdu Igor Králik jeho sťažnosť zamietol. Podľa Ústavného súdu sa však jeho námietkami poriadne nezaoberal. Po tomto rozhodnutí aj I. Králik konštatoval, že prokuratúra pochybila: „Uznesenie prokurátora nebolo dostatočne odôvodnené v&nbsp;súvislosti s&nbsp;majetkom, ktorý nepodlieha zaisteniu,“ uviedol sudca.

Najprv rozhodovali štyri dni, potom o&nbsp;tom istom 16 mesiacov

Tento prípad nemá politický kontext, preto je menej sledovaný, ale významný je počtom poškodených – 15-tisíc klientov si nárokuje od skrachovanej poisťovne Rapid Life 26 miliónov eur. 

Niekdajší manažéri poisťovne sú trestne stíhaní. Špeciálna prokuratúra pristúpila k&nbsp;zaisteniu majetku, ktorý pred bankrotom previedli z&nbsp;poisťovne na personálne previazanú spoločnosť AB Real. Ide napríklad o&nbsp;budovu v&nbsp;centre Košíc. 

Spoločnosť opakovane žiadala o&nbsp;jej odblokovanie. O&nbsp;prvej žiadosti rozhodol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry do siedmich dní, o&nbsp;druhej dokonca do štyroch dní. Ale o&nbsp;tretej žiadosti rozhodol po 16 mesiacoch. 

Podľa Ústavného súdu je to neprijateľné. Špeciálna prokuratúra sa bránila, že obvinení sa obrátili na Generálnu prokuratúru s&nbsp;návrhmi podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a bolo tam preto treba poslať spis. 

Ústavný súd s&nbsp;tým nesúhlasil, podľa neho mala špeciálna prokuratúra ešte pred predložením spisu Generálnej prokuratúre dostatok času, aby o&nbsp;žiadostiach o&nbsp;odblokovane majetku rozhodla: „Takáto dlhá doba rozhodovania nebola spôsobená právnou či skutkovou zložitosťou veci, ale neefektívnym postupom odporcu. Vzhľadom na uvedené dospel Ústavný súd k záveru, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie zaistenia nehnuteľností došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“&nbsp;

Ak je sudca vylúčený raz, platí to v&nbsp;každej fáze konania

V&nbsp;tomto prípade ide o&nbsp;trestné stíhanie bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za Smer Moniky Jankovskej v&nbsp;kauze sporov o&nbsp;trenčiansky bar Fatima. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry M. Jankovskú v&nbsp;tomto prípade ešte v&nbsp;roku 2021 obžaloval z&nbsp;vydierania.

Obžalobu podal na Okresný súd Trenčín, pretože v&nbsp;jeho obvode malo dôjsť k&nbsp;spáchaniu trestného činu. Vzápätí požiadal o&nbsp;odňatie prípadu tomuto súdu, pretože M. Jankovská bola kedysi v&nbsp;Trenčíne sudkyňou. Najvyšší súd špeciálnej prokuratúre vyhovel a&nbsp;prípad presunul Okresnému súdu Trnava. 

Ibaže na Najvyššom súde o&nbsp;tom rozhodovala aj sudkyňa Ivetta Macejková, ktorá podľa Ústavného súdu rozhodovať nemala – sama sa totiž namietla pre vzťahy s&nbsp;M. Jankovskou, keď sa v&nbsp;roku 2020 rozhodovalo o&nbsp;väzbe v&nbsp;sudcovskej afére&nbsp;Búrka. V&nbsp;kauze&nbsp;Fatima&nbsp;sa už I. Macejková nenamietla.

Podľa Ústavného súdu platí, že ak je raz sudca vylúčený napríklad pri rozhodovaní o&nbsp;väzbe, platí to aj pre akékoľvek neskoršie iné rozhodovanie v&nbsp;rovnakej kauze: „V prípade existencie dôvodov na vylúčenie sudcu z rozhodovania a konania vo veci právna úprava nerozlišuje, či sa daná vec týka rozhodovania v merite alebo ide o procesné rozhodnutie.“

V&nbsp;prípade išlo o&nbsp;sťažnosť trojice firiem zo skupiny Penta Investments v&nbsp;súvislosti s&nbsp;prehliadkou sídla spoločnosti v&nbsp;decembri 2020. Ide o&nbsp;známy zásah vyše šesťdesiatich kukláčov.

Prehliadku kancelárií schválil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Jeho pochybenie podľa Ústavného súdu spočíva v&nbsp;tom, že príkaz na prehliadku bol odôvodnený chabo až to vyzeralo tak, že policajti prišli do Penty loviť akékoľvek dôkazy, čo je neprijateľné.

„Najvšeobecnejšie vymedzenie je vyjadrené slovami ‚prípadne iné veci majúce súvis s označenou trestnou činnosťou‘ a neobsahuje ani len druhovú špecifikáciu vecí. Týmto vymedzením prokurátor a vyšetrovateľ vytvorili pre vykonávateľa príkazu podklad pre&nbsp;lovenie&nbsp;akýchkoľvek dôkazov (fishing expedition), pretože vykonávateľ príkazu môže hľadať a odňať akúkoľvek vec, ktorá sa mu hodí podľa jeho vlastného uváženia bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Vágne a príliš všeobecné vymedzenie vecí, ktoré mali byť zaistené, je znakom&nbsp;lovenia&nbsp;dôkazov a je vo vzťahu k právu na ochranu súkromia ústavne neudržateľné,“ uvádza Ústavný súd.

V&nbsp;inom konaní Európsky súd pre ľudské práva posudzuje opodstatnenosť nasadenia policajného Lynx Commanda v&nbsp;sídle Penty.

V novele Trestného poriadku vláda navrhuje, aby prehliadky kancelárií, skladov, iných nebytových priestorov či pozemkov schvaľoval súd rovnako ako domové prehliadky. Aj Európsky súd pre ľudské práva sa prikláňa k tomu, že o&nbsp;prehliadke pracoviska s&nbsp;osobnými vecami by mal rozhodovať súd, nielen prokurátor alebo policajt.

Lovecká prehliadka u&nbsp;Branislava Zuriana

Toto rozhodnutie ukazuje, že v&nbsp;exponovaných kauzách nechybuje iba špeciálna prokuratúra a&nbsp;Špecializovaný trestný súd. Ide o&nbsp;domovú prehliadku o&nbsp;niekdajšieho riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana, ktorú inicioval Úrad inšpekčnej služby a&nbsp;Krajská prokuratúra Bratislava v&nbsp;roku 2021 (B. Zurian je teraz riaditeľom inšpekcie, pozn.).

V&nbsp;tomto prípade Ústavný súd tiež kritizoval, že príkaz na domovú prehliadku je chabo odôvodnený a&nbsp;išlo lovenie dôkazov.

Lovecká prehliadka v právnickom jazyku označuje raziu, pri ktorej orgány presadzovania práva vopred poriadne nevedia, čo hľadajú, no berú takmer všetko. Vďaka tomu sa zvyčajne stáva, že nájdu niečo zaujímavé pre ďalšie vyšetrovanie a potom sa práve tým snažia prehliadku spätne ospravedlniť.

Ale správne to má byť tak, že keď chce polícia niekomu prehľadať domov alebo kanceláriu, najprv musí prokuratúre a súdu vysvetliť, čo konkrétne tam bude hľadať, prečo si myslí, že sa také čosi bude v nehnuteľnosti nachádzať, a prečo je to dôležité pre vyšetrovanie.

Je Gorila od Mariana Kočnera Gorilou od SIS?&nbsp;

Národná kriminálna agentúra podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu porušila právo spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov.&nbsp;

Od zaistenia nahrávok podobných internetovému spisu Gorila v&nbsp;dome Mariana Kočnera v&nbsp;roku 2018 otáľa s&nbsp;určením toho, či ide o&nbsp;nahrávku skutočnej spravodajskej operácie Gorila z&nbsp;rokov 2005 a&nbsp;2006. Ak áno, nahrávky musia byť podľa iných rozhodnutí Ústavného súdu a&nbsp;Európskeho súdu pre ľudské práva zničené, pretože odpočúvanie bolo protiprávne.&nbsp;

Vyšetrovanie Gorily dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa k&nbsp;sťažnosti J. Haščáka rozsiahlo vyjadroval.

Zadržiavanie korešpondencie po skončení väzby

Aj v&nbsp;tomto prípade Ústavný súd konštatoval porušenie práv J. Haščáka v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jeho vyšetrovacou väzbou v&nbsp;decembri 2020. Vyšetrovateľka NAKA podľa súdu desiatky dní bezdôvodne zadržiavala jeho korešpondenciu s&nbsp;rodinou a&nbsp;kolegami, a&nbsp;to dokonca aj po prepustení z&nbsp;väzby začiatkom roka 2021. Právni zástupcovia J. Haščáka vypočítali, že pri jednom z&nbsp;listov bolo zdržanie 74 dní. 

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa tým odmietol zaoberať, pretože obvinenie J. Haščáka bolo medzičasom zrušené Generálnou prokuratúrou. Ústavný súd to síce nespochybnil, no nezákonnosť postupu špeciálnej prokuratúry videl v&nbsp;tom, že zadržiavaním korešpondencie sa nezaoberala v&nbsp;čase, keď obvineným bol: „Ústavne neudržateľný je v tejto súvislosti postup špeciálnej prokuratúry poznačený nedostatkom včasnosti jej rozhodovania už v období, keď J. Haščák obvineným bol.“ 

Ústavný súd skritizoval aj NAKA za to, že si dovolila zdržiavať a&nbsp;kontrolovať jeho listy aj po skončení jeho väzby.

Zaistenie majetku bývalému špeciálnemu prokurátorovi D. Kováčikovi posudzoval Ústavný súd dvakrát. Aj v&nbsp;tomto prvom prípade namietal, že špeciálna prokuratúra mu zaistila majetok, ktorý zaistiť nesmie. 

Na Ústavnom súde sa sťažoval aj na to, že Špecializovaný trestný súd sa v súvislosti so zaistením neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Argumentoval, že nie je v&nbsp;súlade s&nbsp;európskou smernicou o&nbsp;konfiškácii, ak sa podozrivým osobám zmrazia aj finančné prostriedky, ktorých legálny pôvod je nepochybný (napríklad výplata).

Ústavný súd rozhodol, že Špecializovaný trestný súd porušil právo D. Kováčika na súdnu ochranu – v&nbsp;tomto prípade nebol dôvod neobrátiť sa na Súdny dvor EÚ.

V&nbsp;úplatkárskej afére na Slovenskom pozemkovom fonde vzala sudkyňa Špecializovaného trestnéh súdu 22. mája 2021 do najprísnejšej kolúznej väzby R. K. (jeho meno je v&nbsp;rozhodnutiach anonymizované, pozn.). Najvyšší súd rozhodnutie potvrdil. 

Z&nbsp;rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že odôvodnenie kolúznej väzby je „neurčité, vágne“:

„Nemožno rozumne prisvedčiť úvahám všeobecných súdov, že dôvod kolúznej väzby by mohol spočívať iba v samotnom charaktere trestnej činnosti. (...) 

Z totožných dôvodov, a teda z dôvodu vysokej miery abstrakcie a zovšeobecnenia, je možné odmietnuť aj argument všeobecných súdov o prokurátorom tvrdených, avšak bližšie nepreukázaných kontaktoch sťažovateľa s ostatnými spoluobvinenými. (...) 

Ak by Ústavný súd pripustil záver, že akýkoľvek potenciálny kontakt obvineného so spoluobvinenými alebo svedkami je možné považovať za spôsobilý dôvod kolúznej väzby, dospel by k neprípustnému záveru, podľa ktorého by bol daný dôvod kolúznej väzby obligatórne v rámci každého trestného konania.“

Zdĺhavé rozhodnutie o&nbsp;väzbe bývalého sudcu Richarda Molnára

Najvyšší súd zdĺhavo rozhodoval o&nbsp;žiadosti bývalého sudcu Richarda Molnára o&nbsp;prepustenie z&nbsp;väzby. Trestne stíhaný je v&nbsp;sudcovskej kauze&nbsp;Búrka. Konanie na Najvyššom súde trvalo celkovo 38 dní. Rozhodnutie síce Najvyšší súd prijal 5. 1. 2021, ale „spisový materiál mal ďalších 22 dní, kým ho predložil Špecializovanému trestnému súdu na doručovanie R. Molnárovi“.

Obmedzenie styku Tibora Gašpara s&nbsp;rodinou

Niekdajší policajný prezident Tibor Gašpar (súčasný poslanec za Smer) bol v&nbsp;rokoch 2020 a&nbsp;2021 v&nbsp;kauze&nbsp;Očistec&nbsp;stíhaný v&nbsp;kolúznej väzbe. Vyšetrovateľ NAKA mu zakázal styk s&nbsp;blízkymi. Odôvodnil to tak, že by prostredníctvom nich mohol ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť vyšetrovanie.

Obrátil na špeciálnu prokuratúru s „opravným prostriedkom“ podľa európskej smernice o práve zadržanej osoby na komunikáciu s&nbsp;tretími osobami. Prokurátor sa ním odmietol zaoberať, pretože v&nbsp;Trestnom poriadku o&nbsp;takomto opravnom prostriedku nie je zmienka. 

T. Gašpar vzápätí napadol postup špeciálnej prokuratúry na Špecializovanom trestnom súde v&nbsp;rámci rozhodovania o&nbsp;jeho väzbe, ale ani tam neuspel. Podľa Ústavného súdu pochybili najmä súdy: 

„Súdy nielenže nevykonali posúdenie dôvodnosti obmedzenia T. Gašpara na jeho práve na stretávanie sa s rodinnými príslušníkmi, ale aj uznali, že takýto prostriedok nápravy nevykonávajú, pričom sa vôbec nezaoberali argumentáciou právom Únie a žiadnym spôsobom nereagovali na prípadný rozpor vnútroštátneho práva s právom Únie a požiadavku predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.“

V&nbsp;tomto prípade ide o&nbsp;porušenie práva na osobnú slobodu bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca, ktorý je trestne stíhaný v&nbsp;kauze&nbsp;Mýtnik&nbsp;za údajné úplatkárstvo. Argumentácia senátu 5T Najvyššieho súdu o jeho väzbe je bola podľa ústavných sudcov „vo viacerých aspektoch nezrozumiteľná, vnútorne protirečivá a&nbsp;nekonzistentná“.

Tiež kritizovali, že Najvyšší súd odmietol kauciu alebo domáce väzenie. „Všeobecný a bližšie nekonkretizovaný poukaz na druh a povahu vyšetrovanej trestnej činnosti, R. Kurucom zastávanú funkciu a tvrdenú výšku úplatku nepredstavuje ústavne konformné vysporiadanie sa s otázkou možností nahradenia väzby alternatívnymi prostriedkami,“ rozhodol Ústavný súd.

Chaos pri obsadzovaní senátu a&nbsp;porušená prezumpcia neviny

Aj v&nbsp;tomto prípade ide vyšetrovaciu väzbu, ale rozhodnutie Ústavného súdu nepoukazuje priamo na jej nadužívanie.&nbsp;

Keď podnikateľ Norbert Bödör žiadal o&nbsp;prepustenie v&nbsp;kauze Dobytkár a&nbsp;Špecializovaný trestný súd mu nevyhovel, tak na Najvyššom súde namietal, že žiadosť mu zamietol sudca Roman Púchovský, ale podľa rozvrhu práce mal rozhodovať iný sudca.

Námietka súvisela s&nbsp; pravidlami, ktoré má Špecializovaný trestný súd prijaté pre prípad rozhodovania o&nbsp;skupinových kauzách, kde vystupuje početné množstvo väzobne stíhaných obvinených – čo vtedy bol aj prípad&nbsp;Dobytkár. Podľa Ústavného súdu na túto námietku neprišla zmysluplná odpoveď.

Okrem toho ústavní sudcovia konštatovali, že Najvyšší súd porušil prezumpciu neviny výrokom „s ohľadom na silu dôkaznej situácie je pre N. Bödöra v&nbsp;prípade jeho prepustenia na slobodu ‚kolúzne‘ konanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu“.

Lovenie dôkazov, zdĺhavé rozhodovanie. Pri rušení ÚŠP sa spomínajú desiatky porušení práv

Výber pre vás