Plus 7 dní

Pacientov v nemocniciach už nemusia zachrániť ani tie najdrahšie antibiotiká. Časopis PLUS 7 DNÍ sa dostal k výsledkom ešte nezverejnenej štúdie, ktorá ukazuje, ako pacientom slovenských nemocníc zaberá liečba antibiotikami.

Štúdia, ktorú robila súkromná vysoká škola, priniesla závery meniace slovenskú medicínu. Až deväťdesiattri percent pacientov malo v tele baktérie rezistentné proti dvanástim až pätnástim antibiotikám.

„Keď som sa dozvedel výsledky, zostal som v šoku,“ priznáva rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry, ktorého škola na vlastné náklady minulý rok urobila prehľad o tom, ako pacientom na Slovensku pomôžu antibiotiká. Štúdia ukázala, že výskyt rezistencie na protiinfekčné lieky sa za posledných päť rokov zdvojnásobil.

Obľúbené a široko používané skupiny antibiotík - cefalosporíny na liečbu viacerých typov infekcií, močového, ale aj dýchacieho ústrojenstva - už nemusia chorým pomôcť. Väčšina baktérií E. coli sa na Slovensku obrnila aj proti fluorochinolónom na liečbu zápalov močového traktu.

„Takú vysokú rezistenciu sme skutočne neočakávali, ale výsledky nie sú dôvodom na paniku, sú skôr impulzom na zamyslenie nad spotrebou antibiotík na Slovensku,“ povedala mikrobiologička Naďa Kulková, ktorá na štúdii spolupracovala.

Vladimír Krčméry: „Keď som sa dozvedel výsledky štúdie, zostal som v šoku,“ priznáva. Foto: Norbert Grosz

Infekcie spôsobené typmi baktérií, ktoré odolávajú antibiotikám, zabijú v Európe ročne dvadsaťpäťtisíc ľudí a zvyšujú náklady na liečbu o jeden a pol miliardy eur ročne. Pacienti môžu umrieť na bežné infekcie len preto, že lekári nemajú v rukách antibiotiká, ktoré by dokázali preraziť odpor baktérie proti lieku.

Štúdia odolnosti baktérií na Slovensku mala za cieľ zistiť, či majú slovenskí pacienti v tele multirezistentné kmene, ktoré nereagujú na veľkú časť antibiotík. Vysoká škola oslovila všetky fakultné nemocnice na Slovensku a získavala od nich krvné vzorky pacientov, ktorých baktérie vybabrali aspoň s jedným antibiotikom používaným na záchrannú liečbu.

Viac ako deväťdesiat percent skúmaných pacientov, ktorí sa dostali do štúdie, však nemalo rezistenciu len proti jednému lieku, ale dvanástim až pätnástim najpoužívanejším. Trom percentám chorých mohlo podľa laboratórnych výsledkov pomôcť dokonca už len jedno antibiotikum na svete určené na liečbu gramnegatívnych baktérií.

„Teraz sa snažíme zistiť, či sú pacienti s takouto slabou možnosťou antibiotickej liečby ešte nažive,“ opisuje štúdiu Naďa Kulková. „Myslím si, že väčšina pacientov prežila,“ vyjadruje sa profesor Vladimír Krčméry, ktorý je zároveň členom výboru Svetovej infektologickej spoločnosti v Bostone.

„Už aj v minulosti sme zistili, že časť pacientov má síce multirezistentný kmeň, ale nemá závažnú infekciu. Čím je kmeň baktérií odolnejší, tým má menšiu schopnosť zabíjať. Má to svoju logiku. Baktérie, ktoré neprijímajú žiadne antibiotiká, neprijímajú žiadne substráty, ľudovo povedané, nejedia. Keďže nejedia, tak sa nerozmnožujú, rovnako ako človek - ak by týždeň hladoval, posledné, na čo by mal chuť, je rozmnožovanie,“ vysvetľuje Krčméry, ktorý už niekoľko rokov upozorňuje na rezistenciu aj spomalený výskum nových antibiotík.

Ako vyzerá rezistencia: Na sivej miske je okolo tabletky kruh, ktorý znamená, že antibiotikum zabilo v okolí všetky baktérie. Na zelenej miske je presný opak. Antibiotiká vôbec neúčinkujú. Foto: Naďa Kulková

„Ja som sa tomu nevenoval, podceňoval som to, lebo som si myslel, že farmaceutický priemysel tento problém vyrieši, ale zlá správa je, že za posledných desať rokov prišlo na trh ani nie päť významných antibiotík,“ hovorí Vladimír Krčméry. Priemysel podľa neho nerozvíja výskum antibiotík z dvoch dôvodov. Patentová ochrana je príliš krátka a za ten čas molekulu odkopírujú generické firmy, a druhá príčina je návratnosť investícií.

„Vzhľadom na rezistenciu majú niektoré antibiotiká len dočasný efekt. Môže sa stať, že rok alebo dva od uvedenia lieku na trh môžu byť antibiotiká už nepoužiteľné. Toto nehrozí ani liekom na tlak, ani na vysoký cholesterol či liekom na osteoporózu,“ hovorí. „Musíme sa zmieriť s tým, že sme už v postantibiotickej ére,“ tvrdí Krčméry.

„Antibiotiká skutočne nie sú medicínskou prioritou,“ súhlasí Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. „Keďže v civilizovaných krajinách sú dostupné a pokrývajú medicínske potreby, farmaceutické firmy sa sústreďujú len na niektoré špecifické antibiotiká. Výskum orientujú skôr na onkológiu, neurodegeneratívne choroby a podobne,“ priznáva realitu Štefan Mesároš. Dobrá správa je, že už teraz prebiehajú stovky štúdií, ktoré hľadajú alternatívy antibiotickej liečby.

Aj keby už pacientovi nezaberalo žiadne antibiotikum na svete, má ešte ďalšie šance. Niektoré sú v štádiu výskumu, iné už overila prax. Podľa Vladimíra Krčméryho je prvou zbraňou očkovanie. Má zmysel pri tých kmeňoch, na ktoré očkovanie poznáme, a to je hemofilus, pneumokoky a tuberkulóza. Vakcinácia má veľký vplyv na zníženie rezistencie, lebo ľudia vďaka nej užívajú menej antibiotík.

„Veľký význam má aj očkovanie proti chrípke. Keď nedostanete ťažkú chrípku, nedostanete ani pneumokokový zápal pľúc, ktorý je komplikáciou chrípky,“ hovorí.

Druhou možnosťou liečby je imunoterapia. Veľká časť pacientov s multirezistentnými baktériami prežila vďaka silnej imunostimulácii, o baktérie sa vtedy postaral posilnený imunitný systém chorého. Ďalšou šancou pre pacienta, ktorému nezaberajú najnovšie antibiotiká, je vytiahnuť zo šuplíka teraz už staré a nemoderné lieky na infekcie.

„Napríklad chloramfenikol alebo kotrimoxazol sa už skoro vôbec nepoužívajú a práve vďaka tomu sa im vrátila schopnosť zabíjať baktérie,“ vysvetľuje Vladimír Krčméry a porovnáva staré lieky so skriňou plnou oblečenia.

„Baktéria má obmedzenú genetickú výbavu tak, ako my máme obmedzené skrine. Staré šaty vyhadzujeme. Ak si niečo neoblečiete dvadsať rokov, vyhodíte to. Rovnako to urobí baktéria. Ak sa dvadsať rokov nestretne s konkrétnym antibiotikom, prestane sa proti nemu chrániť.“ Preto niektoré nemocnice na Slovensku na istý čas prestávajú predpisovať pacientom na lôžku niektoré typy antibiotík. Keď im po dvoch rokoch uvoľnia embargo, opäť fungujú.

Poslednou zbraňou je podľa Krčméryho individuálne posilňovanie imunity. „Pod tieto slová môžete vložiť všetko, čo patrí k zdravému životnému štýlu. Pohyb, mediteránna strava plná ovocia, zeleniny, rýb a vína a životná pohoda,“ radí rektor zdravotníckej vysokej školy.

Rezistencia je obranný mechanizmus baktérie proti antibiotikám. Mikroorganizmy sú schopné vytvoriť si niekoľko druhov ochrany pred tým, aby ich liek zničil.

Nepriepustnosť: Baktéria sa obrní obalom, ktorý zabráni tomu, aby sa cez bunkovú stenu alebo cytoplazmatickú membránu k nej dostal liek.

Enzymatické mechanizmy: Baktéria vypúšťa cez svoj obal na antibiotikum enzýmy, ktoré liek zneškodnia.

Vyplavovanie: Ak sa liek dostane do bunky, dokáže naň použiť mechanizmus podobný pumpe, ktorý dostane antibiotikum z bunky von bez metabolizovania.

Modifikácia cieľového targetu: Štruktúry v bunke sa zmenia tak, že antibiotikum baktériu nespozná.

Antibiotická éra sa síce pomaly končí, ale veda má v zálohe ďalšie možnosti boja s baktériami.

Defenzíny, antimikrobiálne látky: Tvoria sa v slizniciach rôznych orgánov. Majú rovnaký efekt ako niektoré antibiotiká. Keď sa baktéria dostane do kontaktu so sliznicou, defenzíny rozpoznajú jej povrch, prichytia sa naň, vytvoria póry, cez ktoré sa vyplaví bunkový obsah baktérie. Tá potom praskne. Cieľom výskumu je umelo vyrobiť tieto látky a použiť ich na antibakteriálnu terapiu.

Transplantácia črevnej mikroflóry: Robí sa pacientom, ktorí majú ťažkú hnačku spôsobenú dlhodobým pôsobením antibiotík. Vážne chorí pacienti dostanú do tela suspenziu pripravenú zo stolice ich zdravého príbuzného. Po podaní sa im v čreve obnoví zdravá mikroflóra. Tento zákrok nahrádza ďalšiu antibiotickú terapiu a používa sa na niektorých pracoviskách v Českej republike. Ako zle to znie, tak dobre to funguje.

Bakteriofágy: Vírusy, ktoré napádajú a likvidujú baktérie, pričom ľudské bunky nepostihnú. Ich používanie je ešte v štádiu výskumu. Podľa najnovších zistení by takáto terapia mohla zničiť najmä multirezistentné kmene.

Máme výsledky šokujúcej štúdie: Antibiotiká prestávajú Slovákom zaberať

Výber pre vás