Našli ho polomŕtveho: Prepil som celé štvrťstoročie, no liečbu som odmietal, tvrdí známy rezbár

Pohárik nikdy neodmietol: Známy rezbár prepil jedno štvrťstoročie, stratené roky teraz ľutuje

Prepil štvrťstoročie: Pri poháriku trávil známy rezbár tri hodiny denne, dnes mu krčma nechýba

Ján Dzúr

Firma, kde pracoval ako technológ, zanikla. Invalidný dôchodok, ktorý berie pre chorý bedrový kĺb, mu na slušný život nestačil. Preto najskôr vyrezával srdiečka a&nbsp;napokon začal na jarmokoch predávať drevené obrazy. Postavil si jednu z&nbsp;mála dreveníc na Zemplíne, pridal k&nbsp;nej pekný kovaný plot a&nbsp;kamenné chodníky. „Podobné usadlosti ma nadchli v&nbsp;poľských Tatrách. Nám drevo dodali z&nbsp;Oravy, skala pochádza z&nbsp;Ukrajiny,“ s&nbsp;úsmevom vysvetľuje vyštudovaný strojár <a rel="noopener" href="https://jarokondas.eu/" target="_blank">Jaroslav Kondáš</a> (59), ktorého príbeh sa však mohol skončiť úplne inak. Časť svojho života totiž prepil.

„Viete, čo mi povedali spolužiaci na poslednom stretnutí po štyridsiatich rokoch? Že ako jeden z&nbsp;mála som nikdy neodmietol pohárik,“ vráti sa do minulosti dnes šéf Zemplínskej abstinujúcej spoločnosti. Alkohol ochutnal už ako stredoškolák na dedinskej zábave, pokračoval s&nbsp;ním na vojenčine. Z&nbsp;kasární v&nbsp;Mariánskych Lázňach sa na vychádzku síce dostal raz za tri mesiace, no pálenku do roty prepašovali. Po návrate z&nbsp;vojenčiny sa oženil, pracoval vo viacerých firmách a&nbsp;skoro po každej šichte zašiel s&nbsp;chlapmi na pivo. Spočiatku vypil dve‑tri, neskôr raz toľko a&nbsp;k&nbsp;tomu pár poldeci.

„V&nbsp;krčme som trávil dve-tri hodiny denne vyše dvadsať rokov. Neraz som si povedal, že do nej viac nevkročím. Išiel som domov, ale bez alkoholu som nevydržal. Aj tam som vypil päť-šesť pív,“ opisuje Jaroslav. Chľast si však vybral svoju daň. V&nbsp;čase, keď si východniar denne vylial do úst sedemdecovú fľašku tvrdého alkoholu, sa mu rozpadla rodina. „Z&nbsp;celého týždňa som si pamätal len pár hodín. No stále som si myslel, že nič zlé nerobím a&nbsp;v&nbsp;podstate som frajer. Mal som šťastie, že ma nevyhodili z&nbsp;roboty. Ako technológ som síce skončil, ale mohol som pracovať v&nbsp;kotolni alebo na vrátnici.“ Od rána sa však aj tak najviac tešil na koniec šichty. Pre trasúce sa ruky sa hanbil chodiť na obedy, hotové jedlo z&nbsp;obchodu si radšej zohrieval v&nbsp;mikrovlnnej rúre. No neraz si počas celého dňa vystačil iba s&nbsp;instantnou polievkou, ktorú si v&nbsp;hrnčeku zalial vodou. Chradol fyzicky aj psychicky. „Kamaráti z&nbsp;práce ma nahovárali na liečenie. No ja som si navrával, že problém s&nbsp;pijatikou zvládnem aj sám, bez odbornej pomoci. Jedno ráno však nastal zlom, nebol som schopný ísť ani do práce. Nakúpil som si pálenku a&nbsp;štyri dni a&nbsp;noci som v&nbsp;jednom kuse chľastal.“

Jaroslav sa nikomu neozval takmer sto hodín, potom mu na dvere zabúchal vystrašený kamarát. Zhrozil sa nad jeho výzorom. Vzal takmer bezvládneho muža k&nbsp;obvodnej lekárke, tá Michalovčana poslala k&nbsp;odborníkovi na závislosti. Hoci sa ledva udržal na nohách, jeho rady odmietol a&nbsp;rozhodol sa liečiť sám. Nepiť vydržal tri dni, následne sa každý deň ožral do nemoty. „Po dvojmesačnom záťahu som stál pred tým istým psychiatrom, ktorého som ohrdol. Pýtal som sa na Prednú Horu, kam som sa dostal o&nbsp;šesť týždňov. Z&nbsp;viac ako mesiaca vyčkávania si však pamätám len útržky,“ pokračuje rezbár. Troch mesiacov medikácie na Gemeri sa obával, zistil však, že väčšie problémy mali ľudia, ktorí pred liečením roky nechodili do roboty. Stratili pracovné návyky. Ráno sa im spočiatku nechcelo vstať a&nbsp;umyť, prvé dni sa bránili rozcvičkám i&nbsp;terapii v&nbsp;komunite. On mal posledné dva týždne na <a rel="noopener" href="https://olup-prednahora.sk/" target="_blank">Prednej Hore </a>strach z&nbsp;toho, že sa vráti na Zemplín. „Ako to bude vyzerať, keď kamarátom poviem, že do krčmy nejdem? Na návšteve si vypýtam minerálku? Nezačnem opäť piť? S&nbsp;terapeutkou sme dokonca preberali aj to, či sa mám v&nbsp;obchode vyhýbať regálom s&nbsp;alkoholom. Ten je vždy naukladaný čo najbližšie pri pokladnici,“ prekvapí nás Jaro.

Miesto vo firme, kde pred liečbou na Prednej Hore pracoval, mu podržali. No žil sám a&nbsp;priatelia, s&nbsp;ktorými roky chodil po zmene do krčmy, ho aj preto volali na posedenie. Oni pili pivo a&nbsp;pálenku, Jaroslav vodu a&nbsp;kávu. Zrazu sa však na svoje okolie pozeral triezvymi očami a&nbsp;neprestával sa čudovať. Dookola sa bavili o&nbsp;rovnakých témach: robota, šport, politika, dievčatá. „Do­šlo mi, že k&nbsp;životu pohostinstvo nepotrebujem, čas v&nbsp;ňom – možno až štvrťstoročie – dnes považujem za stratený. S&nbsp;alkoholom som sekol, šestnásť rokov som sa ho nedotkol. Som zdravší, vitálnejší, upravil som si vzťah s&nbsp;deťmi. Našiel som si priateľku, s&nbsp;ktorou som začal nový život. Na prvý obed sme však išli až po tom, ako zistila, že k&nbsp;pivu ma už nič neťahá,“ prezradí Jaroslav. S&nbsp;priateľmi z&nbsp;práce sa stretáva iba mimo barov a&nbsp;život s&nbsp;čistou hlavou si užíva. Ak by neprestal piť, ni­kdy by si s&nbsp;partnerkou Alžbetkou neprerobili chalupu, neupravili jej okolie, on by sa nedal na rezbárstvo. „Žiadny môj výrobok nie je rovnaký a&nbsp;mňa hreje pri srdci, ak sa ľuďom páči. Rád spoznávam svet, čo s&nbsp;alkoholom v&nbsp;krvi nikto nepochopí. A&nbsp;som natoľko silný, že nesiahnem ani po fľaške slivovice na poličke v&nbsp;našej obývačke,“ presviedča nás rodák z&nbsp;Hatalova. Zemplínska abstinujúca spoločnosť, ktorú vedie, má dnes šestnásť členov. Stretávajú sa najmenej raz za mesiac.

Kontakt na Jaroslava Kondáša je verejne dostupný na webových stránkach <a rel="noopener" href="https://askas.sk/index.php/2-uncategorised/61-michalovce-zas" target="_blank">Asociácie klubov abstinujúcich Slovenska</a>, poznajú ho aj v&nbsp;michalovskej nemocnici. Každú chvíľu doma dvíha telefón a&nbsp;radí ľuďom, čo majú v&nbsp;prípade podozrenia z područia na alkohole robiť. „Tí, ktorí závislosť nemajú pod kontrolou, sa často zdráhajú ísť na terapiu. A takí, čo svojim ženám a&nbsp;deťom sľubujú, že s&nbsp;pálenkou prestanú, svoj sľub nikdy nedodržia. Musia chcieť oni,“ nezakrýva päťdesiatnik. Nepije ani len nealkoholické pivo, odmieta mäso pečené na víne, nechce kvapky, kde je čo i&nbsp;len troška alkoholu.

V&nbsp;reštaurácii, ale aj na svadbe, sa nikdy nenapije z &nbsp;pohára, ktorý by predtým neovoňal. Aj malá dávka pálenky by ho vrátila do minulosti, ktorú už zažiť nechce. „Závislosť na alkohole sa nedá poraziť, môžete však ostať abstinujúcim alkoholikom. Mňa od možnému návratu k&nbsp;nemu dostala aj práca s&nbsp;drevom. Je príjemné na dotyk, vyjadruje spojenie s&nbsp;prírodou. Vyrábam z&nbsp;neho módne doplnky, rovnako reklamné predmety pre mestá. Ak by som pokračoval v&nbsp;niekdajšom spôsobe života, nikdy by som sa k&nbsp;rezbárstvu nedostal. A&nbsp;možné je aj to, že už by som tu nebol,“ uzatvára Jaroslav Kondáš.

VIETE KOHO VŠETKÉHO POTRÁPIL ALKOHOL? DOZVIETE SA V NAŠEJ GALÉRII

Mýtus č. 1: Človek závislý od alkoholu pije každý deň.
Pravda: Každodenné pitie nie je kritérium na posúdenie závislosti od alkoholu. Aj závislý človek dokáže často prestať piť na určitý čas, k&nbsp;pitiu sa však pod vplyvom rôznorodých vplyvov vracia.
Mýtus č. 2: Človek závislý od alkoholu sa vždy opíja.
Pravda: Množstvo alkoholu a&nbsp;intoxikácia alkoholom nie sú kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu. Existuje aj takzvaný hladinový štýl pitia, pri ktorom nedochádza k&nbsp;opitosti. Závislý si určité množstvo alkoholu väčšinou rozdeľuje počas celého dňa, pričom na to, aby vedel fungovať, potrebuje mať vždy v&nbsp;krvi určitú hladinu alkoholu.
Mýtus č. 3: Zvládnem to sám.
Pravda: Nie je vhodné pokúšať sa o&nbsp;abstinenciu bez pomoci lekárov. Abstinenčné príznaky môžu byť po náhlom vysadení alkoholu nebezpečné až život ohrozujúce. Zároveň si pacient po určitom období nepitia svoj stav racionalizuje a&nbsp;myslí si, že už dokáže piť. Spúšťa tak proces recidívy, ktorej výsledkom je masívne pitie. To má za následok ďalšie telesné a&nbsp;psychické škody na zdraví.
Mgr. Magdaléna Kureková, hlavná sestra pre odbor psychiatria siete nemocníc Svet zdravia

Vedeli ste?

Na Slovensku je podľa rôznych zdrojov od alkoholu závislých asi 400-tisíc ľudí, najviac z nich žije v Košickom kraji. Podľa najnovších správ Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2022 ukončených 13 502 hospitalizácií na ochorenia, ktoré vznikli v dôsledku užívania alkoholu. Počet hospitalizácií mužov bol približne trojnásobne vyšší ako počet hospitalizácií žien. V porovnaní s rokom 2021 vzrástli hospitalizácie u oboch pohlaví, u mužov približne o dvanásť a u žien o päť percent. Alkohol zvyšuje aj riziko samovražedného správania. Stál za tretinou samovrážd aj samovražedných pokusov. Národné centrum zdravotníckych informácií pripomína, že eviduje samovražedné pokusy u tých osôb, ktorým bola po pokuse poskytnutá zdravotná starostlivosť v psychiatrických útvaroch zdravotníckych zariadení. 

Našli ho polomŕtveho: Prepil som celé štvrťstoročie, no liečbu som odmietal, tvrdí známy rezbár

Súvisiace články

Luxus pre boháčov: Na ostrove kúzelníka Davida Copperfielda minú 400-tisíc dolárov za týždeň

Rozlúčiť sa nestihli: Chirurg sa zrútil do rokliny, jeho kolega sa utopil v tatranskom potoku

Ruskí vojaci sa zabetónovali pri Berlíne: Na tajnej základni mali múzeum aj obchod s vodkou

Išli stovkou, ľudia pred nimi uhýbali do priekopy: Naháňačka dvoch áut stála dôchodcu život

Vyše milióna Slovákov žije v strese. Ten dôvod možno trápi aj vás

Výber pre vás