Slováci majú z ukrajinského obilia strach. Schmögnerová poukázala na desivé praktiky OSN

Ukrajina dodáva obilie, ktoré nie je bezpečné. Pre PLUS 7 DNÍ reaguje aurokomisia

Kontaminované obilie z Ukrajiny nie je vhodné ani pre zvieratá. Afričanom ho však pošlú

Gabriel Gilányi

Problém s ukrajinským obilím ma dva vážne rozmery. Jedným je fakt, že jeho nízka cena ohrozuje farmárov dotknutých členských štátov Únie. A druhou, nemenej alarmujúcou skutočnosťou je to, že podľa správ odborníkov ide o kontaminované, teda ľudské zdravie ohrozujúce obilie. Za všetko hovorí informácia z minulého týždňa, že štátne orgány na Slovensku zakázali spracovanie a uvádzanie ukrajinského obilia nielen v potravinovom, ale aj krmovinovom reťazci. Inými slovami, ide o obilie (respektíve o produkty z neho), ktoré nielenže nie je vhodné pre ľudí, ale ani pre hospodárske zvieratá.&nbsp;&nbsp;

Slovensko v tejto súvislosti dočasne pozastaví dovoz obilia a ďalších vybraných produktov z Ukrajiny. V pondelok (17. 4.)&nbsp; o tom informoval Úrad vlády SR. Doplnil, že k téme zasadne medzirezortná pracovná skupina. Dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny už cez víkend zakázalo Poľsko a Maďarsko a zvažuje to aj Bulharsko.&nbsp;

Tranzit obila bude cez SR naďalej možný

Ako sa v správe Úradu vlády SR uvádza, dovozu lacného ukrajinského obilia nedokážu konkurovať slovenskí farmári, ktorým tak môžu hroziť existenčné problémy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upozornilo, že vyčerpalo všetky zákonné a kompetenčné možnosti regulácie dovozu z Ukrajiny pri zachovaní koridorov solidarity. Tie mali pôvodne slúžiť na vývoz obilia do tretích krajín, veľké množstvá však končia v európskych skladoch a spôsobujú destabilizáciu trhu v členských krajinách EÚ. "Ďalšie, prísnejšie opatrenia na reguláciu dovozu komodít z Ukrajiny je potrebné zaviesť na úrovni vlády," zdôraznilo ministerstvo.&nbsp;

Zákaz by podľa uznesenia vlády mal byť účinný od 19. apríla. "Dnes som na vládu predložil a vláda schválila návrh zákazu dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny a pôvodom z Ukrajiny. Zároveň som na vládu predložil a vláda schválila zavedenie osobitného režimu tranzitu zásielok poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny a pôvodom z Ukrajiny," priblížil v pondelok 17. apríla dočasne poverený agrominister Samuel Vlčan. Ide podľa neho o opatrenie na ochranu slovenského agropotravinárskeho sektora a hlavne zdravia spotrebiteľov. "Poľsko pristúpilo k veľmi striktným zákazom a my sme museli reagovať, aby sme ochránili slovenský trh v tých poľnohospodárskych a potravinárskych produktoch, kde máme vlastnú sebestačnosť zabezpečenú," poznamenal Vlčan s tým, že zoznamy boli určené najmä s ohľadom na zdravotnú neškodnosť produkcie. "Dnešným uznesením vláda nezavádza zákaz tranzitu prostredníctvom koridorov solidarity do prístavov tak, aby produkcia z Ukrajiny určená na tretie trhy mimo EÚ mohla pokračovať," dodal na tlačovke v pondelok Vlčan.

Ako reagujú na obilie z Ukrajiny opozičné strany a lídri prieskumov? Fico napríklad hovorí, že EK sa nerozhýbala. A Hlas má legitímne otázky. Čítajte na ďalšej strane

Fico hovorí o necitlivom postoji eurokomisie

Pozastavenie dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do Poľska a Maďarska kritizovala v nedeľu Európska komisia (EK). Tá zdôraznila, že obchodná politika patrí do výlučnej právomoci EÚ, a preto sú podľa nej jednostranné opatrenia neprijateľné. To sa však nepáčilo našim opozičným politikom. „Európska komisia dnes opäť preukázala necitlivosť k záujmom individuálnych členských štátov EÚ, keď pokarhala Poľsko a Maďarsko za ich rozhodnutie zakázať dovoz obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny,“ reagoval obratom v nedeľu šéf strany Smer-SD Robert Fico. Lacné obilie a iné produkty z Ukrajiny podľa trojnásobného expremiéra deklasuje našich prvovýrobcov, a naviac, ich kvalita predstavuje hrozbu pre spotrebiteľov. “Ak by som aj formálne akceptoval, že na zákaz dovozu je treba súhlas EÚ, pýtam sa, čo sa musí stať, koľkým ľuďom treba zničiť zdravie nebezpečnými poľnohospodárskymi produktmi z Ukrajiny, aby sa EK rozhýbala?” - nešetril kritikou adresu EK Fico.&nbsp;

Hlas: Ako sa občan dozvie, že múka je kontaminovaná?

Aj strana Hlas-SD sa vyjadrila v pondelok v podobnom duchu. Zachytenie 1500 ton ukrajinského obilia, kontaminovaného zvyškami pesticídov, je iba špičkou ľadovca a na Slovensku sa nachádzajú desiatky tisíc ton obilia z Ukrajiny, ktoré nespĺňa hygienické normy. Vyhlásil to člen predsedníctva mimoparlamentnej strany a šéf Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík.&nbsp; "V ľudskej reči to znamená, že na Slovensku máme milióny kilogramov kontaminovanej múky," spresnil Becík s tým, že nejde o oficiálne informácie.&nbsp;Strana však podľa Becíka v každom prípade bude žiadať informácie, koľko ton múky a obilia bolo za posledný rok dovezených z Ukrajiny, koľko ton múky a pšenice prešlo kontrolou, kde sa kontaminovaná múka nachádza, a ako sa občan dozvie, že múka, ktorú má doma, je kontaminovaná. "Toto sú základné otázky, na ktoré chceme dostať všetci odpoveď," podčiarkol Becík.&nbsp;

Mlyn Kolárovo kritizuje ministerstvo Vlčana, vraj zavádza. Vyjadrenie spoločnosti nájdete na ďalšej strane.

Akciová spoločnosť Mlyn Kolárovo považuje vyvodenie dôsledkov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pri obilí z Ukrajiny za predčasné a jeho vyhlásenia o nebezpečnej koncentrácii pesticídov "minimálne za zavádzajúce". Kontrola a opatrenie sa podľa spoločnosti týka iba jednej šarže obilia. &nbsp;"Všetky naše výrobky v spotrebiteľskom balení, všetky naše výrobky balené pod značkami obchodných reťazcov sú vyrábané na 100 % zo pšenice zo Slovenska. K dnešnému dňu sú nám k dispozícii výsledky analýzy iba prvej vzorky, ale výsledky rezervnej a rozhodujúcej vzorky stále nie, preto vyvodenie dôsledkov považujeme za predčasné," podčiarkol v stanovisku Mlyn Kolárovo v pondelok 17. apríla. "Plne súhlasíme s MPRV, že kvalitná a zdravá potravina je prvoradá, preto maximálne spolupracujeme s kontrolnými orgánmi a predmetná šarža bola zablokovaná. Tiež súhlasíme s agrorezortom, že treba chrániť záujmy domácich pestovateľov obilia a súčasná európska politika veľmi škodí nášmu regiónu. Žiadame MPRV SR, aby nedevastoval potravinový sektor a záujmy pestovateľov nechránil stigmatizáciou a diskreditáciou našej spoločnosti, ale inými čestnými nástrojmi," dodal Mlyn Kolárovo.

Schmögnerová rozhodnutie EK chápe, no vníma jej spomalenosť

Medzinárodne uznávaná ekonómka, exministerka financií Brigita Schmögnerová pre PLUS 7 DNÍ uviedla, že zahraničnoobchodná politika je spoločnou politikou EÚ.&nbsp;“V tomto smere má eurokomisia pravdu, že nemali by jednotlivé členské štáty rozhodovať individuálne. Bez toho, aby sa vzájomne dohodli na úrovni EÚ,” pripomenula Schmögnerová. Zároveň si však kladie otázku, či by nemali existovať v určitých prípadoch výnimky, najmä ak je situácia s ukrajinským obilím tak vyhrotená. Hovorí o výnimkách, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. “Pretože dnes vieme, že značná tej pšenice nespĺňa základné hygienické požiadavky. Tuším som počula, že obsahuje tisícnásobný prebytok pesticídov, ako je povolené v EÚ. &nbsp;Neviem však, či toto je dôvôd, pre ktorý by mohli členské štáty EÚ prijať jednostranné opatrenia,” konštatuje uznávaná ekonómka.&nbsp; Schmögnerová pripomenula, že politika v rámci zahranično – obchodných vzťahov EÚ platí voči všetkým tretím stranám, teda voči všetkým nečlenským štátom Únie. A to vrátane Ukrajiny. &nbsp;“Samozrejme, žiadúci postup by bol taký, aby sa urýchlene v Bruseli zvolalo rokovanie agroministrov, dohodol sa spoločný postup a záverečné rozhodnutie by mala prijať Európska rada,” ozrejmila exministerka to, aký by mohol byť scenár pri riešení problému.&nbsp; Na otázku PLUS 7 DNÍ, že prečo sa občania Európy riešenia, aké načrtla, stále ešte nedočkali, ponúkla odpoveď, ktorá neprekvapila: “To, samozrejme, nevieme s istotou povedať. Jednou z možných vysvetlení však je, že EK tradične nereaguje dostatočne rýchlo na to, na čo by reagovať mala. Veď to dobre poznáme aj z iných krízových situácií.”&nbsp;

Kritická situácia súvisí podľa exministerky aj s tým, že ide o Ukrajinu

Bývalá ministerka a niekdajšia členka slovenskej vlády zároveň pripomína, že&nbsp;na celú krízovú situáciu s obilím má vplyv aj tá skutočnosť, že kontroverzná komodita pochádza z Ukrajiny. “Je to o to citlivejšie, že sa jedná o štát, ktorý je vo vojne. To znamená, že je to kauza Ukrajina,“ podčiarka exministerka financií.&nbsp; Napriek tomu, že členské štáty majú takpovediac zviazané ruky a musia, respektíve by mali rešpektovať výlučné právomoci Bruselu, Schmögnerová&nbsp;veľmi dobre rozumie krokom Poľska a Maďarska. "Myslím, že je to prirodzená reakcia národných štátov, že sa snažia obrániť a ochrániť svoje záujmy. Takže na jednej strane národné záujmy, na druhej strane tlak na to, aby sa prijalo európske rozhodnutie.”&nbsp;

Čo je podľa exministerky Schmögnerovej mimoriadne závažné? To, čo tvrdí, je šokujúce. Čítajte na ďalšej strane

Platí, že to čo je pre nás nebezpečné, Afričanom dodajú

PLUS 7 DNÍ položil skúsenej dlhoročnej političke a odborníčke na ekonomiku otázku, ktorá je viac ako legitímna. Odpoveď na ňu zaujíma mnoho Slovákov. A zrejme nielen Slovákov. Ako je možné, že ukrajinské obilie, ktoré naši odborníci vyhodnotili, že nie je vhodné ani pre hospodárske zvieratá, sa distribuuje napríklad do rozvojových afrických štátov? Tam predsa nežijú iní ľudia, tak prečo by mali konzumovať výrobky zo pšenice, ktorá je preukázateľne nebezpečná nielen pre ľudské zdravie?&nbsp; “To je veľmi závažné, veľmi závažné. Pretože, žiaľbohu, častokrát aj potravinový program Organizácie spojených národov voči štátom, kde je hlad, je poznačený tým, že sa tam vyvážajú poľnohospodárske produkty a potraviny, ktoré nie sú vždy zdravotne nezávadné. Je to bohužiaľ tak. A nemalo by to byť tak. Jednoznačne,” poukázala Schmögnerová na&nbsp;to, že potravinová pomoc tým najslabším má neraz šokujúci scenár. &nbsp; Na druhej strane je Schmögnerová presvedčená, že na Slovensku aktuálne fungujú opatrenia, ktoré dokážu zamedziť, aby sa ľuďom na Slovensku nedostali do jedálnička nebezpečné ukrajinské potraviny. “Myslím si, že zaviedli teraz, že sa kontroluje všetko. Či má na to príslušná organizácia kapacity, to ja neviem. Ale deklarujú, že kontrolujú všetko a snažia sa, aby tie kamióny boli zaplombované. A aby sa jednoducho zamedzilo tomu, že sa u nás otvárajú. A to, čo sa k nám už doviezlo, že v mierke, akej sa to ešte dá, že sa skontroluje. Asi si iné domáce opatrenia neviem predstaviť,” podotkla exministerka pre PLUS 7 DNÍ.&nbsp;

Pre PLUS 7 DNÍ reagovalo aj slovenské zastúpenie eurokomisie. Ako komentuje krízu s ukrajinským obilím? Podrobnosti sa dočítate na ďalšej strane

Eurokomisia pripomína peniaze z poľnohospodárskej rezervy

PLUS 7 DNÍ oslovilo aj Európsku komisiu zastúpenú na Slovensku. Na naše konkrétne otázky reagovala jej hovorkyňa Ingrid Ludviková len vo všeobecnej rovine. "EK podrobne a priebežne monitoruje situáciu v členských štátoch susediacich s Ukrajinou. Komisia je takisto v&nbsp;úzkom kontakte s&nbsp;členskými štátmi, ktoré prijali v&nbsp;oblasti dovozu poľnohospodárskych výrobkov vlastné opatrenia. EK potrebuje najprv tieto opatrenia zanalyzovať&nbsp; a&nbsp;následne k&nbsp;nim zaujme stanovisko. Momentálne by teda bolo predčasné vyvodzovať z&nbsp;ich prijatie nejaké dôsledky," vysvetlila Ludviková pre náš týždenník.

Zdôraznila, že obchodná politika "je exluzívnou kompetenciou EÚ". Minimálne "vo všeobecnosti" podľa jej slov platí. "Čo znamená, že rozhodnutia v&nbsp;tejto oblasti je možne robiť na európskej úrovni. Preto hovorime, ze opatrenia na úrovni členských štátov by sa nemali zavádzať. &nbsp;EÚ má s Ukrajinou dohodu o voľnom obchode," spresnila hovorkyňa pre PLUS 7 DNÍ. Podľa ďalších slov Ludvikovej, EK už pred niekoľkými týždňami prijala opatrenia, v ktorých uznala významný dopad dovozu obilia na krajiny hraničiace s Ukrajinou. "V prvom balíku získali zo zdrojov poľnohospodárskej rezervy podporu v celkovej hodnote 56 miliónov eur Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Vieme, že s týmto problémom sa potýkajú aj iné krajiny, preto EK momentálne pracuje na návrhu &nbsp;druhého balíka podpory. V tejto chvíli nevieme poskytnúť viac detailov, ale predpokladáme, ze návrh EK predloží v najbližších dňoch, následne ho budú musieť schváliť aj členské štáty," zdôraznila hovorkyňa EK na Slovensku.

Ludviková: Posúdili sme situáciu na trhu v dotknutých štátoch EÚ

Ludviková pripomenula, že EK 30. januára 2023 zaslala šiestim členským štátom (Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko) list, v ktorom ich vyzvala, aby predložili analýzu hospodárskeho vplyvu zvýšeného dovozu z Ukrajiny. "Komisia vykonala posúdenie situácie na trhu v dotknutých členských štátoch, a to aj na základe informácií získaných od týchto členských štátov," spresnila hovorkyňa.

Čo teda eurokomisia posudzovala? "Komisia pri posudzovaní potreby podpory v rôznych členských štátoch susediacich s Ukrajinou zohľadnila niekoľko prvkov, najmä situáciu v oblasti dodávok na miestnych trhoch a nasýtenie logistických reťazcov. Pri posudzovaní stavu dodávok sa zohľadnila aj úroveň domácej úrody a čistý obchod," vysvetlila Ludviková. "Keď sa zvýšená domáca výroba časovo zhodovala so zvýšeným dovozom z Ukrajiny, viedlo to k nadmerným dodávkam na trh. Táto vysoká dostupnosť obilnín a olejnín spôsobila značný tlak na miestnych poľnohospodárov, pokiaľ ide o ceny, skladovacie možnosti a zvýšené náklady na dopravu. Takisto to viedlo k obmedzeniu odbytísk na trhu. Naopak, keď sa zvýšený dovoz z Ukrajiny v roku 2022 časovo zhodoval s nižšou domácou produkciou, tento dodatočný dovoz sa považuje za menej narúšajúci miestne trhy, čím sa skôr kompenzuje nižšia domáca úroda.&nbsp;Komisia zohľadnila aj vplyv tranzitu množstiev obilnín a olejnín na logistické dodávateľské reťazce a v konečnom dôsledku na poľnohospodárov," dodala Ingrid Ludviková.

Slováci majú z ukrajinského obilia strach. Schmögnerová poukázala na desivé praktiky OSN

Výber pre vás