venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Len šesť percent z celkového bytového fondu tvoria na Slovensku nájomné byty. V iných krajinách Európskej únie je to pritom od 19 do 62 percent. „Nájomné bývanie je kľúčovým nástrojom štátu pre riešenie sociálnej situácie značnej skupiny obyvateľov, hlavne ľudí zo sociálne, finančne znevýhodneného prostredia,“ vraví hovorca Najvyššieho kontrolného úradu Marek Papajčík. Preto sa úrad zameral na porovnávanie pravidiel podpory nájomného bývania v susednej Českej republike a Rakúsku.

Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania v Slovenskej republike aj v Čechách je zverená do kompetencie miest a obcí. Podľa Njavyššieho kontrolného úradu sa obe krajiny stretávajú s výrazným nedostatkom obecných nájomných bytov a výstavba týchto bytov vykazuje za obdobie rokov 2009 až 2016 klesajúcu tendenciu. „Počet dokončených obecných nájomných bytov na Slovensku klesol z 2305 bytov v roku 2009 na 359 v roku 2016,“ vraví Papajčík.

V krajinách bývalého Československa sú podľa kontrolórov formy podpory bývania podobné. Ide napríklad o podporu výstavby nájomných domov, o príspevok na bývanie či krízové sociálne bývanie. „Kontrolóri konštatujú, že na Slovensku príspevok na bývanie nezohľadňuje rozdiely vo výške nájomného a je presne určený, 55,80 eura pre jednočlennú domácnosť a 89,20 eur pre viacčlennú domácnosť. V Česku je jeho výška stanovená na základe skutočných alebo normatívnych nákladov na bývanie a počtu osôb v domácnosti,“ vysvetľuje Papajčík.

V Čechách, rovnako ako na Slovensku je štátna podpora dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania. Teda ide skôr o podporu stavebného sporenia či daňové úľavy z úverov. Tá však prestáva byť finančne dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva kvôli rastu cien nehnuteľností a sprísňovaniu podmienok pre získanie hypotekárnych úverov.

Inak k tomu pristupujú v Rakúsku. Tam nie je systém zameraný len na domácnosti s nízkymi príjmami. „Naopak, jeho cieľom je dať širokým vrstvám obyvateľstva k dispozícii dostupné a kvalitné bývanie. Táto politika totiž zabraňuje sociálnej segregácii a prispieva k sociálnemu zmieru. Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny, v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami,“ vysveľuje Papajčík.

Na rozdiel od Slovenska a Česka, sa v Rakúsku zameriavajú primárne na podporu dostupného bývania v nájomných domoch. Podiel nájomných bytov v Rakúsku tvorí až 42 percent z celého bytového fondu, kým v Česku je to 21 percent a na Slovensku necelých 6 percent.

Dobre nastavený systém nájomného bývania môže byť podľa analýz kontrolórov kľúčovým prostriedkom na podporu mobility kvalifikovanej pracovnej sily a môže pomôcť riešiť problémy spojené s jej nedostatkom. „Je to tiež cesta k tomu, ako pomôcť mladým rodinám pri získaní štartovacieho bývania vo forme nájomného bytu. Ako inšpirácia môže tiež slúžiť medzinárodný princíp „housing first“, v slovenskom význame „najprv bývať“. Zmyslom toho princípu je, že ak má človek kde bývať, môže si potom hľadať prácu, zbaviť sa svojich dlhov a zaradiť sa do bežného života,“ hovorí Papajčík. Systém „najprv bývať“ bol vyskúšaný vo viacerých krajinách EÚ a vo svete.

Na Slovensku ho dnes napríklad testuje občianske združenie Vagus v rámci hlavného mesta. Iným zahraničným príkladom je projekt, ktorý ešte v roku 2005 spustili v americkom Utahu a po 10 rokoch od jeho realizácie, bol napríklad problém s bezdomovectvom znížený o viac ako 90 percent.

Nezarábate dosť na hypotéku? Máte smolu, Slovensko zaostáva aj počtom nájomných bytov

Výber pre vás