Vanda Felšöci Rusnáková

Obchodovať sa dá skutočne so všetkým. A&nbsp;to nielen legálne. Žiaľ, až príliš lukratívny je práve nelegálny obchod, či už s&nbsp;cigaretami, alkoholom, alebo so zbraňami. No v&nbsp;posledných rokoch rozkvitá najmä čierny obchod s&nbsp;ľuďmi. Za päť rokov sa takmer zdvojnásobil počet prípadov, keď polícia začala stíhanie pre trestný čin obchodovania s&nbsp;ľuďmi. Najsmutnejšie na tom je, že tento obchod sa týka aj detí. Polícia od roku 2014 zaznamenala až 36 detských obetí. Teda tínedžerov vo veku od jedenásť do sedemnásť rokov.

„Vo dvoch prípadoch dve detské obete popri sexuálnom vykorisťovaní prinútili uzavrieť sobáš v&nbsp;zmysle rómskych tradícií. Miestom vykorisťovania detských obetí s&nbsp;cieľom sexuálneho zneužívania bola najmä Slovenská republika v&nbsp;12 prípadoch, Holandsko vo&nbsp;dvoch prípadoch, Dánsko vo&nbsp;dvoch prípadoch, Taliansko vo&nbsp;dvoch prípadoch, po jednom prípade zaznamenali v&nbsp;Českej republike, Nemecku a&nbsp;vo Švédsku. Čo sa týka detských obetí, až na jednu, ktorá bola štátnou príslušníčkou Maďarska, išlo o&nbsp;slovenských štátnych občanov. Podozrivé osoby a&nbsp;páchatelia boli tiež až na jedného slovenskí štátni prí­slušníci,“ vyratúva nelichotivú štatistiku Michal Slivka z&nbsp;policajného prezídia SR.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/obyvatelky-osad-su-kurze-najma-mladucke-masko-dobrym-chrupom-dlhymi-vlasmi" target="_blank" rel="noopener">FOTO krások zo slovenských osád v GALÉRII.</a>

Najmä v&nbsp;posledných dvoch rokoch sa miestom vykorisťovania Slovákov stala ich domovina. Podľa Slivku išlo najmä o&nbsp;prípady sexuálneho vykorisťovania a&nbsp;nútených sobášov mladistvých a&nbsp;maloletých obetí z&nbsp;rómskych komunít, teda sobáše v&nbsp;zmysle rómskych tradícií, ale v&nbsp;tomto roku evidujú aj prípad, v&nbsp;ktorom slovenské obete vykorisťovali na prácu v&nbsp;domácnosti a&nbsp;odobrali im ich sociálne dávky.

Hlavne v&nbsp;osadách na východe Slovenska vraj zmizlo podstatne viac ľudí a&nbsp;už sa nevrátili. Prevažne išlo o&nbsp;mladé dievčatá. „Nie je žiadne tajomstvo, že mnohé z&nbsp;nich skončili v&nbsp;bordeloch v&nbsp;západnej Európe. O&nbsp;mladé Rómky je tam záujem. Keď majú zdravé zuby, pekné vlasy, čistú pleť, túžia po nich najmä Turci či Pakistanci,“ prezrádza o&nbsp;surovej skutočnosti aktivista a&nbsp;znalec menšinovej otázky Ivan Hriczko.

Podľa polície ešte pred pár rokmi bola najčastejšou krajinou vykorisťovania Slovákov Veľká Británia a&nbsp;Severné Írsko. Práve v&nbsp;Spojenom kráľovstve zaznamenali nútené sobáše slovenských žien so ženíchmi pochádzajúcimi najmä z&nbsp;Afganistanu, Pakistanu či Indie. Druhou najčastejšou krajinou vykorisťovania bolo Nemecko, kde slovenské obete okrem poskytovania erotických služieb museli žobrať.

Podľa Hriczka je problém tieto prípady zdokumentovať a&nbsp;vinníkov potrestať, pretože obchod uzavrie rodina a&nbsp;nikdy sa k&nbsp;nemu neprizná. „Je jedno, či to urobia prostredníctvom úžerníkov alebo priamo cez ľudí, ktorí si chodia do osád vyberať. Jednoducho veria, že ich deti idú za lepším, a&nbsp;im samotným sa peniaze zídu. Nerozmýšľajú, čo bude o&nbsp;rok. Žijú pre daný čas a&nbsp;minútu. Takže nečakajte, že sa budú zamýšľať, kde nakoniec skončí ich príbuzný, či ho predali na orgány alebo na prostitúciu, či na robotu. Veria tomu, čo im nahovoria priekupníci,“ dodáva.

Polícia dáva Hriczkovi za pravdu. Obeťami obchodovania sú najčastejšie ľudia s&nbsp;nízkym, až žiadnym vzdelaním, zo slabších sociálnych vrstiev. Výnimočné nie sú ani obete, ktoré navštevovali špeciálnu školu pre fyzické či mentálne postihnutie.

„Často sú to ženy z&nbsp;marginalizovaných komunít v&nbsp;zlej sociálnej situácii, ktorá ich robí zraniteľnejšími a&nbsp;ľahšie dostupnými pre obchod s&nbsp;ľuďmi,“ upresňuje Michal Slivka. Alebo aj bývalí zverenci z&nbsp;detských domovov. „Pre absenciu pevných sociálnych väzieb a&nbsp;zázemia alebo nevhodného rodinného prostredia, kam sa dobrovoľne vracajú, ich nahovárajú príslušníci vlastnej blízkej alebo širšej rodiny s&nbsp;prísľubom dobre platenej práce či lepšieho života v&nbsp;zahraničí. Často sú zneužívané aj osoby s&nbsp;kriminálnou minulosťou, pretože je pre ne ťažké uplatniť sa na pracovnom trhu v&nbsp;domovskej krajine a&nbsp;v&nbsp;snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu u&nbsp;nás prijímajú pracovné ponuky v&nbsp;zahraničí sľubujúce im nový začiatok či lepší život,“ opisuje praktiky špekulantov Michal Slivka.

Podľa Ivana Hriczka je problém ukázať konkrétne osady, kde zmizli dievčatá a&nbsp;chlapci. „Je to príliš osobné. Aj keď mne a&nbsp;mojim kolegom to povedia, rozhodne sa pred cudzími nepochvália. A&nbsp;už vôbec nebudú chodiť po polícii a&nbsp;súdoch. Tento proces ani nepoznajú a&nbsp;hlavne sa boja bitky a&nbsp;odplaty za zradu od svojich,“ objasňuje odborník na menšiny a&nbsp;dodáva: „Sú to mnohé osady na Spiši či na Zemplíne, v&nbsp;Moldave nad Bodvou, v&nbsp;okrese Michalovce, ale aj juhu Slovenska. Tam, kde je najväčšia chudoba, tam ľudia z&nbsp;osád najviac miznú.“

Vychytenou oázou sexu a&nbsp;mladých Rómok sú nesporne Sečovce či Trebišov, no v&nbsp;týchto prípadoch podľa oslovených odborníkov tieto „obchody“ ostávajú v&nbsp;regióne. „Podobná osada, ako je v&nbsp;Trebišove, je na mnohých miestach východu. Jednoducho tam nie je presný počet ľudí a&nbsp;pár jednotlivcov nikomu nechýba,“ vysvetľuje Hriczko.

Za túto situáciu viní celkovú politiku neriešenia rómskeho problému, ktorý pretrváva pomaly tridsať rokov. „Je to výsledok politického hazardu. Extrémna generačná chudoba, podporená fungovaním úžery, fungovanie zákona džungle, kde prežije iba silnejší. Dlhodobý hlad, chudoba a&nbsp;neprávosť sa prejavili na správaní a&nbsp;vnímaní života diametrálne odlišným spôsobom ako u&nbsp;väčšinového obyvateľstva. Obchodovanie s&nbsp;ľuďmi, novodobé otrokárstvo, prostitúcia a&nbsp;kriminalita sú skutočne len špičkou devastačného ľadovca a&nbsp;nik ich nerieši,“ netají sa kritikou odborník na menšiny.

Upozorňuje najmä na fakt, že biznis s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;osád je mimoriadne dobre organizovaný. „Osadníci by nemali ani vedomostnú kapacitu, ani peniaze na to, aby sami odišli. Jednoducho niekto ich umyje, učeše, naloží do auta a&nbsp;odvezie,“ upresňuje Hriczko.

Sťažuje sa aj na fakt, že majoritná spoločnosť hádže všetkých Rómov do jedného vreca a&nbsp;nerobí rozdiely. „Ale pozor, je tu aj skupina šikovných prívržencov tohto etnika, ktorí cestujú do zahraničia dobrovoľne a&nbsp;podnikajú. Nemyslím tým Rómov pracujúcich v&nbsp;Belgicku či Anglicku. Tie časy sú dávno preč. Dnes je trend vycestovať za podnikaním na druhú stranu. Je nespočetne veľa Rómov, ktorí za obchodom odišli práve do Ruska - konkrétne do Moskvy. Je tam obrovská masa ľudí, každý vás tam víta. Zbohatnete, aj keď si otvoríte stánok na pirôžky,“ pousmeje sa Hriczko.

Obyvateľky osád sú v kurze: Najmä mladučké mäsko s dobrým chrupom a dlhými vlasmi

Výber pre vás