Miroslav Saniga k vtáčím búdkam ročne vynesie tonu slnečnice. Kvôli nej si odoprel nové vibramy

Miroslav Saniga vybudoval vari najväčší vtáčí raj na zemi. Ročne v ňom minie tonu slnečnice

Miroslav Saniga ročne k vtáčím búdkam donesie tonu slnečnice. Prezradil nám z čoho ju zaplatí

Ján Dzúr

Niekoľko dní vládnu treskúce mrazy, no o&nbsp;niekoľko hodín sa prudko oteplí a&nbsp;teplomer ukazuje jarné teploty. Netrvá to dlho, okamih nato hory, lúky i&nbsp;stromy zasa obalí inovať alebo začne snežiť. „Pre prírodu a&nbsp;zvieratá v&nbsp;nej je kolísavá zima to najhoršie, čo môžu zažiť. Keď začne pršať a&nbsp;náhle sa prudko ochladí, konáre, vetvičky, ale aj kamene obalí ľadová škrupina. Vtáky, ktoré na Slovensku ostali, majú obmedzený prístup k&nbsp;potrave, mnohé z&nbsp;nich zahynú,“ opisuje súčasný nestabilný január Miroslav Saniga.

Bádateľ, ekológ, spisovateľ a&nbsp;popularizátor vedy postavil vedľa svojho rodičovského domu vari najväčší vtáčí raj na zemi. Šesťdesiat veľkých kŕmidiel, ktoré stoja na samorastoch, a&nbsp;takmer 300 vtáčích búdok dnes chodia obdivovať ľudia z&nbsp;celého sveta. Majiteľ nevyberá vstupné, naopak, svojim hosťom sprístupnil miestnosť, takzvanú pustovňu, z&nbsp;ktorej môžu operence kedykoľvek nerušene pozorovať. Nečudo, že do vtáčej záhrady v&nbsp;Liptovských Revúcach sa mnoho rodín opakovane vracia len kvôli nej.

„Ako sedemročný som s&nbsp;kamarátmi hral hokej. Vtedy sme zbadali vtáčika, ktorého nikto nepoznal. Vedeli sme, ako vyzerá orol, jastrab, jarabica, prepelica či lastovička. No tento bol sivý, mal červené krídla a&nbsp;šplhal sa ako mucha po múre domu,“ opisuje Miroslav Saniga. Murárik červenokrídly ho tak ohúril, že o&nbsp;ničom inom nerozprával. „Je to jediný vták v&nbsp;strednej Európe, ktorý ani počas zimy nežerie semienka, ale musí prežiť na živočíšnej potrave. Mnoho ľudí ho považuje za prízrak,“ pokračuje muž, ktorého odkrývanie tajov prírody nikdy neopustilo. Nestabilná nie je len táto zima. Vlani v&nbsp;marci sa tak prudko ochladilo, že mu do záhrady nalietavali nie stovky, ale tisícky vtákov. „Za jeden deň skonzumovali 40 kilogramov slnečnice, čo je asi štyrikrát viac ako v&nbsp;najtuhších mrazoch. Zastavili sa aj operence, ktoré sa z&nbsp;juhu Európy po zime vracali na sever. Vedeli, že tu majú ‚all inclusive‘,“ s&nbsp;úsmevom dodáva Saniga. Na kŕmidlá okrem slnečnicových semiačok dáva vlašské orechy či maslo. A&nbsp;hoci do záhrady dovidí zo svojej pracovne, pohľad na dvor ho stále láka.

„Naposledy sa tam zjavil oriešok. Ide o&nbsp;jedného z&nbsp;našich najmenších vtáčikov, ktorý na Slovensku ostáva aj v&nbsp;tých najtvrdších zimách. Schováva sa v&nbsp;kroch a&nbsp;v&nbsp;nízkom lese. Takmer ho nevidno, no je to húževnatý zurvalec, ktorý sa nikoho nezľakne. Ešte aj sýkorky sa ho boja. Má totiž silný hlas, ktorým všetkých prespieva,“ vysvetľuje Miroslav Saniga, ktorého vtáčia záhrada je otvorená po celý rok. Jej spoznávanie nadchýna najmä deti, ktoré odtiaľ nechcú odísť. Doma po zážitku z&nbsp;Liptovských Revúc vyrábajú vlastné kŕmidlá a&nbsp;začnú sa k&nbsp;prírode správať úplne inak ako predtým, keď ju vnímali iba z&nbsp;knihy či z&nbsp;internetu. „Osemročné dievčatá mi poslali fotku kŕmidla, ktoré zmajstrovali samy, lebo ich ocko nevedel zbiť dokopy dve dosky. Nebolo dokonalé, no neuveriteľne sa z&nbsp;neho tešili a&nbsp;pozorovania vtáčikov sa zhostili doslova vedecky. Jedna z&nbsp;rodín mi zasa napísala, že sýkorka spáva v&nbsp;ich poštovej schránke, čo majú robiť. Nuž, do jari im pani poštárka musela vkladať listy do náhradnej skrinky,“ vraví ekológ, ktorý za jeden rok minie na vtáčiky vo svojej záhrade tonu a&nbsp;236 kilogramov slnečnice. Za to by inde vychovali štyri prasiatka alebo 50 sliepok.

„Všetko zdraželo, aj krmivo pre vtáčatá. Ale nie som na jeho kúpu sám, pomáhajú mi kamaráti, ktorí za to pôjdu do neba. A&nbsp;ja si odpustím pár nanukov, nekúpim si najdrahšie, ale lacnejšie vibramy, a&nbsp;tak aj nárast cien zvládame,“ prekvapí nás Miroslav Saniga, ktorého už objavili ľudia z&nbsp;celého sveta. Rád si spomína napríklad na návštevu Japoncov pri jeho dome. Okrem toho, že sa mu stále klaňali, všetko chceli vedieť a&nbsp;tvrdili mu, že nič krajšie nevideli. Ekológ im na to odpovedal, že príroda je najúžasnejšie divadlo a aj miesto, kde bol tisíckrát, ho vždy niečím prekvapí. „Od septembra do začiatku marca počuť v&nbsp;prírode len čvirikanie vrabcov. Neskôr sa začne koncert, ktorý sa mi nikdy nezunuje. Najkrajšie spieva slávik, preto rôzne súťaže v&nbsp;speve nazvali po ňom a&nbsp;nie trebárs po vrane. Drozd má zasa taký silný hlas, že prehluší aj vlak,“ uzatvára Miroslav Saniga. Na jeho dvore spáva aj 200 vtáčikov: sýkorky, pinky, strnádky, čížiky. Občas priletí divý holub alebo sova. Ďateľ, ktorý nevie spievať, si samičku hľadá tak, že zobákom bubnuje po konári. Našiel sa však výmyselník, ktorý zistil, že najlepšie sa ozýva plech. Sadol si na plechovú lampu a&nbsp;bubnoval na nej od rána do večera, pol dediny nemohlo zaspať.

Miroslav Saniga k vtáčím búdkam ročne vynesie tonu slnečnice. Kvôli nej si odoprel nové vibramy

Súvisiace články

Nikto ho nespoznáva. Rocker Robo Šimko zo SuperStar zmenil účes a schudol dvadsať kilogramov

Smrť na skútri. V horách na Orave zomrel neopatrný turista

Andrej Danko zrámoval stĺp a jeho výhovorka valcuje internet. Na vzrušeného futbalistu ale nemá

Nevidiaci klavirista Milan spolupracoval s Vašom Patejdlom. Člen Elánu mu dovolil nevídanú vec

Dnes by strieľal. Jirka Forman, ktorý sa stal známym po pražskom masakri, prežil útok Talibanu

Výber pre vás