Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Poznáte túto vetu? „Verím v Ducha Svätého, v svätú cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.“ Veronika každú nedeľu v kostole odrapká svoje vyznanie bez slov „v svätú cirkev katolícku“. Je toľko vecí, na ktorých sa s ňou nezhodne, že s čistým svedomím nahlas nemôže vysloviť, že v ňu verí. Podobne ako ona to cítia viacerí, ktorí v ohrádke salaša rímskokatolíckej cirkvi ešte ostali.

Sčítanie Slovákov, ktoré sa konalo vlani, ukázalo, že najsilnejšiu cirkev opustilo za posledné desaťročie viac ako 310-tisíc Kristových ovečiek. Podľa mladého páru, ktorý sme cestou na nedeľné zamyslenie zastavili pred kostolom v&nbsp;bratislavskej časti Devínska Nová Ves, sa ľudia k&nbsp;viere hanbia priznať. Čo im prekáža? Pedofilné škandály? Ich krytie? Bohatstvo Vatikánu a&nbsp;hromadenie svetských radostí biskupmi? „Škandály sú všade, vždy boli, vždy budú, mne to neprekáža, nič s&nbsp;tým nenarobím, mojej viere to neškodí,“ vraví Miriam. Odlev veriacich pokladá za „smutný“. Vinu nedáva len negatívnej publicite, ale aj kovidu. Čo jej dáva viera? Spolu s&nbsp;manželom Štefanom sa v&nbsp;odpovedi dopĺňajú: energiu, silu, povzbudenie, naplnenie.

Pani Annu štatistický úbytok katolíkov neprekvapil. „Čakala som to. Aj vo svojom okolí vidím, že sme čím ďalej, tým ľahostajnejší. S&nbsp;vnučkami sa o&nbsp;tom rozprávam. Sú pokrstené, majú birmovku, do kostola však zájdu len sem-tam, ak sa za niekoho z&nbsp;rodiny slúži omša,“ povzdychla si. Do rozhovorov o&nbsp;príčinách sa veriacim pred kostolom veľmi nechce púšťať. Niektorí vravia, že je to chyba médií, lebo neinformujú o&nbsp;dobre, ktoré cirkev koná, o&nbsp;charite, o&nbsp;pomoci, o&nbsp;súdržnej komunite. Zameriavajú sa len na kauzy. Tie cirkvi kazia i­midž a&nbsp;odrádzajú ľudí od toho, aby sa k&nbsp;nej hlásili.

Kňaz Andrej Kalamen, ktorý v&nbsp;Devínskej Novej Vsi slúži od roku 2014, dokonca počúva hlasy, podľa ktorých sa žiadna tragédia nedeje. „Niekto povie, je to dobré, veď to číslo nie je také hrozné. No za posledný týždeň som stretol aj takých, ktorí vravia, že by biskupi mali začať niečo robiť, že ten odlev je hrozný,“ špekuluje o&nbsp;téme, ktorú riešia azda všetci. Jedni hľadajú dôvody, iní riešenia a&nbsp;ďalší sa zase zaujímajú o&nbsp;financie.

Prečo o&nbsp;financie? Lebo tie sú večná a&nbsp;živá otázka. S&nbsp;tým, ako sú dnes cirkvi dotované, nie je spokojná väčšina Slovákov. Ukázal to aj výskum Slovenskej akadémie vied z&nbsp;roku 2014. S&nbsp;odlukou sa tak v&nbsp;našom štáte pohrávajú politici cyklicky a&nbsp;keď sa návrh zákona v&nbsp;národnej rade predstaví, odborníci a&nbsp;cirkevníci dumajú, aké je to strašne komplikované. Keďže na úpravu financovania cirkví spoločenská objednávka existuje, v&nbsp;roku 2019 sa prijal nový zákon. Namiesto počtu duchovných sa berie od roku 2020 do úvahy počet veriacich. Štát môže na základe sčítania znížiť alebo zvýšiť svoj príspevok. Výpočty ukotvené v&nbsp;zákone však majú viacero háčikov. Strata 310-tisíc veriacich neurobí s&nbsp;dotáciou pre rímskokatolíkov v&nbsp;najbližších rokoch nič. Zuzana Viciaňová z&nbsp;rezortu kultúry vysvetľuje matematiku: „Ak by klesol počet veriacich o&nbsp;viac ako desať percent, znížila by sa o&nbsp;tretinu percentuálneho poklesu. Napríklad ak by klesol počet veriacich o&nbsp;12 percent, príspevok štátu cirkvám by sa znížil o&nbsp;4 percentá. Ak cirkvi dnes dostávajú 52,1 milióna eur, tak po takomto poklese by dostali 50 miliónov.“ Keďže však v&nbsp;ostatnom sčítaní úbytok veriacich neprekročil desaťpercentnú hranicu, všetko zostane po starom. Najväčšiu časť z&nbsp;príspevku od štátu si ukroja katolíci, 35 miliónov. Kým na jedného veriaceho to doteraz vychádzalo desať eur, po úbytku farníkov to je o&nbsp;polovicu viac, teda pätnásť.

Kritika financovania súvisí s&nbsp;viacerými vecami. Po prvé, na radosti a&nbsp;potreby veriacich sa skladajú aj ateisti. Po druhé, v&nbsp;žalúdku mnohých ležia ležérne stanovené povinnosti cirkví ohľadom transparentnosti peňažných tokov. Správu podávajú len o&nbsp;hospodárení so štátnym príspevkom. Ten sa minie skoro celý na platy duchovných. Dary, či už do zvončeka - na opravy kostola, poplatky za birmovku, prvé prijímanie, krst, svadbu, pohreb, či „objednávku“ omše za blízkeho, sú oslobodené od dane a&nbsp;ich zapisovanie do účtovnej knihy nechávajú biskupi na svedomí každého kňaza. Cirkev neskladá nikomu účty ani o&nbsp;tom, ako efektívne míňa na správu svojich pozemkov, vyše štyritisíc kostolov, 1&nbsp;200 fár, rovnako veľa „iných budov“ a&nbsp;skoro troch stoviek komerčných nehnuteľností.

Kňaz Andrej Kalamen nemá problém odhaliť svoj plat. Šesťsto eur, vraví s&nbsp;komentárom, že patrí k&nbsp;tým šťastnejším, pretože má v&nbsp;náplni práce aj agendu cirkevného sudcu. Neteší ho však, že sa téma cirkví vždy „láme na peniazoch“. „Som za odluku podľa toho, čo to znamená,“ reaguje. „Aká by bola? Existuje veľa názorov a&nbsp;je to veľmi ťažká téma. Tí, ktorí s&nbsp;ňou idú von, si to uvedomujú. V&nbsp;Česku k&nbsp;nej prišlo a&nbsp;ešte niekoľko rokov potom sa súdili.“ S&nbsp;nekompromisným sekom nesúhlasí. Argumentuje, podobne ako Konferencia biskupov, že bude nutné prebádať históriu a&nbsp;komplikovanú náhradu majetkov.

Cirkev odmieta aj „imidž“ zostrojený z&nbsp;vyčačkaných kostolov, zo zamatových rúch či zlatých predmetov. Tvrdí, že nie je bohatá. Štátny príspevok ide síce na platy, ale aby ich dorovnali na zákonnú minimálku, musia hľadať ďalšie zdroje. Kúrenie? Svietenie? Opravy? Boria sa s&nbsp;tým v&nbsp;kostoloch aj na farách vraj rovnako ako všade inde.

„Odlev veriacich nie je novinka. Sú to len čísla. Kto je skrytý v&nbsp;tých tristotisícoch? Ten, kto bol blízko cirkvi alebo ďalej? Realita, ktorú vidím ja, sú ťažkosti rodičov prilákať deti k&nbsp;viere. Odovzdávať vieru je náročné. Často prichádzajú a&nbsp;povedia: Neviem ako. Pred koronou sme mali stretnutia rodín, vírus ich zrušil, konajú sa on­line ako prednáška na YouTube,“ analyzuje Andrej Kalamen. Aj on sa snaží „odovzdať deckám vieru“ cez YouTube kanál Taxi Fara.

Podľa kňazov nejde len o&nbsp;cirkev. Dnešný svet má problém s&nbsp;inštitúciami. „Pozrite sa na vzťah k&nbsp;polícii, k&nbsp;vláde, k&nbsp;parlamentu. Koľkí im dôverujú? Je na nás, samozrejme, čo s&nbsp;tým vieme a&nbsp;čo nevieme spraviť. Cirkev sa neustále reformuje. Musí sa, inak to nejde,“ konštatuje Andrej, ale zároveň si myslí, že napríklad koniec celibátu by zrejme žiaden problém nevyriešil.

„Vo viere a&nbsp;v&nbsp;láske upevňuj svoju cirkev putujúcu na zemi, tvojho služobníka, nášho pápeža Františka, nášho biskupa Stanislava, pomocného biskupa Jozefa, celý zbor biskupov, všetkých kňazov a&nbsp;diakonov i&nbsp;všetok vykúpený ľud,“ počúvame slová Andreja Kalamena, ktorý počas slúženia omše pýta od Boha žehnanie. Vie si predstaviť, čo prežívali rodičia, ktorým sa potomka podarilo pritiahnuť k&nbsp;viere, keď zistili, že ho kňaz alebo biskup zneužíval? Každý týždeň v&nbsp;nedeľu mama s&nbsp;otcom žehnali exkňazovi Ladislavovi Jurčíkovi a&nbsp;biskupom, ktorí dnes už obžalovaného pedofila presúvali z&nbsp;jedného mesta Slovenska do druhého.

Na „financiách“ by sa skutočne otázky dôvery v&nbsp;cirkev lámať nemali. Ale na tom, ako sa stavia k&nbsp;zločinom a&nbsp;spoločenským témam, áno. Robí cirkev dosť proti tomu, aby zabránila a&nbsp;vyšetrila podobné prípady? „Neviem. Moja skúsenosť je taká, že aj v&nbsp;školstve je to tak. Poznám prípad, bolo tam také podozrenie a&nbsp;tiež prišla reakcia: Dajme to bokom. Podľa mňa je to prirodzená reakcia vo všetkých inštitúciách, len aby nebolo zle. Cirkev na to doplatila a&nbsp;teraz sa na tom učí. Pre mňa je dôležitá otázka: Mali tí, ktorí to tutlali, zlý úmysel? To je veľmi ťažké povedať. Škodí to cirkvi, ale neriešme to len preto. Lebo by sme zas ostali len na povrchu. Obete sú problém, nie to, že sa cirkvi pokazilo PR.“

Odpadlíci! REPORTÁŽ o odleve farníkov: Kristus áno, cirkev nie, viere pedoŠKANDÁLY neprekážajú

Výber pre vás

Odpadlíci! REPORTÁŽ o odleve farníkov: Kristus áno, cirkev nie, viere pedoŠKANDÁLY neprekážajú

Súvisiace články

REPORTÁŽ Pestúni verzus rodičia: Príbeh o tom, ako na život niekedy zákony nestačia

Lengvarský, Heger aj Remišová: Všetci majú nosy v stavebninách! SEM sa SŤAHUJÚ vládni úradníci

Šimečka žne úspechy a kritizuje kolegov europoslancov: Títo to schytali a čo povedal o Beňovej?

Keď musíte ísť sedieť "za školu": Ako sa záškoláctve stalo tretím najčastejším trestným činom

REPORTÁŽ Čaputová je v paláci pod návalom milostí: Gašparovič povedal nie, ona áno

Výber pre vás