Olympijský gazda. Bežec na lyžiach Ján Koristek sekol so športom, radšej chová kravy a kone

Olympionik Koristek skončil s vrcholovým športom, znechutilo ho jeho zákulisie. Stal sa gazda

Olympionik Koristek sa k vrcholovému športu vrátiť nechce. Radšej na rodinnej farme kŕmi kravy

Ján Dzúr

Stojíme vo vrchárskej osade Čechánky, časti obce Látky, na gazdovskom dvore u&nbsp;Koristekovcov. Z&nbsp;náhornej plošiny vysokej 850 metrov vidíme usadlosti roztrúsené po kopčekoch, úzke cesty k&nbsp;samotám aj zasnežené Nízke Tatry v&nbsp;ich pozadí. Po lúkach zaliatych slnkom nad hospodárstvom nás vedie najznámejší z&nbsp;rodu – bývalý slovenský reprezentant v&nbsp;behu na lyžiach Ján. Všade sú zaparkované poľnohospodárske stroje a&nbsp;naukladané náradie, pod nohami sa nám pletie šteňa, z&nbsp;maštale vykúka krava. V&nbsp;lese nesmelo poskakuje trojdňové žriebätko poníka, druhá kobylka sa narodila iba ráno. 

S KARIÉROU ŠPORTOVCA SEKOL ZAVČASU. POZRITE SI ZÁBERY MLADÉHO GAZDU, KTORÝ ODLOŽIL LYŽE

„Baví ma tento život. Sledujem, ako sa nám farma rozrastá o&nbsp;mláďatá, jem tvaroh, jogurt a&nbsp;syr, ktoré sme sami vyrobili, zveľaďujem krajinu. A&nbsp;spomínam na detstvo, počas ktorého som síce občas frflal na robotu, ale v&nbsp;športovom živote som z&nbsp;toho obrovsky ťažil. Vďaka práci a&nbsp;neustálemu pohybu som v&nbsp;žiackych kategóriách víťazil aj bez tréningu,“ usmieva sa Ján Koristek, ktorý za Slovensko súťažil aj na zimnej olympiáde v&nbsp;Číne. Po nej sa iba ako 25-ročný rozhodol kariéru zavesiť na klinec. Odradili ho mierne zdravotné problémy, nechuť toľko cestovať, snaha pripraviť sa na skutočný život, no najmä fungovanie vrcholového športu na Slovensku.

„V&nbsp;reprezentácii som v&nbsp;rôznych vekových kategóriách strávil asi desať rokov. Takmer celý športový život ma viedol tréner František Novodomec z&nbsp;lyžiarskeho klubu Detvianska Huta – Látky, ktorému som veľmi vďačný,“ prezradí Ján Koristek. K&nbsp;polosamote, kde vyrastal so starým otcom, s&nbsp;rodičmi a&nbsp;piatimi súrodencami, chodil autobus len dvakrát denne – ráno a&nbsp;popoludní. Zastávka je tristo metrov od domu, v&nbsp;čase-nečase na ňu neraz išiel rýchlym krokom. A&nbsp;aby sa po vyučovaní s&nbsp;kamarátmi v&nbsp;školskej družine v&nbsp;zime nenudili, prip­li si staručké bežky a&nbsp;krútili sa na nich popri škole.

"Bol som druhák, keď mi otec požičal lepšie lyže. Išli sme spolu na turistický pochod Beh za zdravím v Látkach dlhý desať kilometrov. Ja som sa vybral na bežkách, otec popri mne utekal. Neskôr, keď ma videl sused, ako behám okolo domu, zakričal, nech sa prihlásim do klubu. Nastúpil som tam ako štvrták,“ pokračuje Ján Koristek. Na športové gymnázium do Banskej Bystrice nechcel ísť. „Vôbec to tam nefunguje, najlepšie podmienky som mal v&nbsp;domácom klube,“ tvrdí mladý muž, ktorý nastúpil na gymnázium do Detvy. Tam mu vyšli v&nbsp;ústrety v&nbsp;podobe individuálneho plánu, a&nbsp;tak popri štúdiu stíhal trénovať. Drina, ktorú si vrcholový šport vyžaduje, sa mu vyplatila.

Stal sa mnohonásobným majstrom republiky – od mládežníckych po seniorské kategórie. Dostal sa medzi štyroch najlepších slovenských bežcov na lyžiach, usadil sa v&nbsp;reprezentácii do osemnásť rokov. Vo svojej kategórii sa presadil v&nbsp;európskej špičke, no na konci strednej školy opäť stál na križovatke. „Športom som nemal šancu uživiť sa. Ak by som v&nbsp;ňom pokračoval, bol by som nezamestnaný. Ja som však chcel študovať. Išiel som na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v&nbsp;Nitre, kde som popri škole mohol trénovať,“ hovorí Ján. Pre Slovensko vybojoval dve mužské miestenky pre beh na lyžiach na zimnej olympiáde do Pekingu v&nbsp;roku 2022. V&nbsp;pretekoch na 30 kilometrov voľnou technikou s&nbsp;hromadným štartom na nich obsadil štyridsiate miesto.

„Mali sme bežať 50 kilometrov, ale pre veľký mráz a&nbsp;silný vietor preteky skrátili. Vonku bolo mínus sedemnásť, čosi k&nbsp;tomu pridal vietor. Dostal som sa do prvej desiatky, ale v&nbsp;druhom kole som si zlomil palicu a&nbsp;časť pretekov som išiel iba s&nbsp;jednou. Vysilil som sa, k&nbsp;tomu mi zamrzla tvár, no nepripúšťal som si, že do cieľa nedôjdem,“ zaspomínal si Slovák, podľa ktorého bola olympijská dedina nádherná a&nbsp;všetko v&nbsp;nej fungovalo ako hodinky. „Lenže naša bežecká výprava nemala ani len vlastného maséra, ani fyzioterapeuta. A&nbsp;náš vedúci výpravy bežky videl prvý raz na olympiáde. Tak funguje ,pokrok‘ v&nbsp;podaní nového lyžiarskeho zväzu, ktorý potopil bežecké lyžovanie,“ prekvapí nás.

Vtedy už Ján Koristek vedel, že ide o&nbsp;posledné vrcholové športové podujatie, na ktorom súťažil. Aby sa udržal vo svetovej konkurencii, musel by byť profesionál. Pretekať popri zamestnaní alebo na pol úväzku pre neho nemalo zmysel. Už tak žiť nechcel. Rovnako videl, že kedysi masová základňa bežeckého lyžovania na Slovensku už neexistuje, nemá komu odovzdávať skúsenosti. „Kluby bežeckého lyžovania sme zlikvidovali,“ pokrúti hlavou olympionik, ktorý po skončení športovej kariéry chvíľu pracoval v&nbsp;Bratislave. Teraz robí v&nbsp;Banskej Bystrici, no keďže má živnosť ako samostatne hospodáriaci roľník, po víkendoch hospodári na rodinnom gazdovstve nad Hriňovou.

Na poliach sa stará o&nbsp;zemiaky, raž alebo ovos. Kydá kravám hnoj, kŕmi zajace i&nbsp;hydinu, ak treba, opravuje pokazené stroje alebo rúbe drevo. „Nie je to tak, že rozmýšľam nad tým, čo ma baví a&nbsp;čo nie. Ráno vyjdem z&nbsp;domu a&nbsp;robím dovtedy, kým treba,“ rozhliadne sa Ján Koristek po okolí. Najskôr napraví brány na kultiváciu pôdy, hneď nato naštartuje traktor a&nbsp;poberie sa pomáhať susedovi naložiť hnoj. „Mám to tu rád. S&nbsp;priateľkou veľa športujeme, v&nbsp;zime ma nadchol skialpinizmus. Často chodíme na cyklistické výlety alebo len tak na prechádzky po okolí. Nemenil by som,“ rozhodne uzatvára olympionik, ktorý žiadny návrat k&nbsp;športovej kariére nechystá.

Prečo sa Ján Koristek rozhodol v&nbsp;mladom veku skončiť s&nbsp;vrcholovým športom? „Musíme si povedať pravdu. Chýba nám systém podpory sociálneho zabezpečenia lyžiarov na Slovensku. Bežecké lyžovanie je jeden z&nbsp;najnáročnejších športov vôbec, ktorý si vyžaduje byť 24&nbsp;hodín v&nbsp;príprave. To znamená, že popri zamestnaní alebo na pol úväzku to nemá zmysel robiť. Musí to byť profesionál, aby sa dokázal udržať vo svetovej špičke,“ prezradil po Pekingu do televíznych kamier tréner Michal Malák. V&nbsp;bežeckom lyžovaní sa od tých čias nič nezmenilo.

Musí byť profesionál

Ak by cesta, ktorá vedie do Čechánok, nebola v&nbsp;katastrofálnom stave – už-už sme púť za olympionikom na asfalt­ke plnej výtlkov, jám a&nbsp;ostrých hrán chceli vzdať, vrchári by si žili ako v&nbsp;raji. „Bez áut sa tu fungovať nedá. Jazdíme na nich na nákupy, k&nbsp;lekárovi aj za kultúrou. V Detvianskej Hute je ochotnícky divadelný súbor, ktorý pravidelne vystupuje. No nedávno sme s&nbsp;priateľkou boli aj na muzikáli v&nbsp;Nitre,“ usmeje sa Ján Koristek.

Olympijský gazda. Bežec na lyžiach Ján Koristek sekol so športom, radšej chová kravy a kone

Súvisiace články

Spisovateľ Mark Twain si energiu dopĺňal najvzácnejším ovocím sveta. Ani to ale nemá na jablko

Čerešne v Brdárke ešte nikdy nerozkvitli tak zavčasu. Ak ich chcete vidieť, máte už len pár dní

Rozkvitnuté Hriňovské lazy lákajú ľudí z celého Slovenska. Tvrdia, že slávna Brdárka sa nechytá

Zomreli na mieste viery. Študentkám, ktoré tragicky zahynuli na Spiši, nosili biele ruže

Ostala bez vláskov. Štvorročnú Vanesku potrápila vzácna choroba, rodina hľadala pomoc v cudzine

Zakopli do zeme a našli granáty. Záhradkári pozor, vystríha polícia pred nevybuchnutou muníciou

Výber pre vás