Jana Čavojská

Mariána Figuru chov zvierat vždy fascinoval. Ešte keď bol malý, choval holuby, straky aj kuny, podedil to po otcovi, ktorému nosili bažantie vajcia nájdené v prírode a on ich liahol v umelej liahni. Raz na burze vtáctva v nemeckom Straubingu zbadal hlucháne hoľniaky. „Dovtedy som netušil, že takéto vtáky môže človek chovať aj doma,“ hovorí.

V&nbsp;Rakúsku našiel chovateľa hlucháňov a&nbsp;do&nbsp;Závady neďaleko Topoľčian si doviezol prvého tetrova hlucháňa a&nbsp;pár hlucháňov hoľniakov. Samozrejme, import si vyžadoval splnenie zákonných požiadaviek: krúžky, doklad o&nbsp;pôvode a&nbsp;následné schválenie chovu chráneného druhu ministerstvom životného prostredia.

Prešlo sedem rokov a&nbsp;Marián Figura chová vo voliérach dva páry tetrova hlucháňa, dva páry hoľniakov, tri páry snehule horskej, jeden pár snehule škótskej a&nbsp;dve sliepočky s&nbsp;jedným kohútom jariabky jedľovej. Vtákom sa darí, pravidelne hniezdia a&nbsp;z&nbsp;vajíčok sa v&nbsp;umelej liahni liahnu malé vtáčatá.

Marián Figura dúfa, že sa mu raz podarí navracať vtáky z&nbsp;chovu do&nbsp;voľnej prírody, v&nbsp;ktorej je u&nbsp;nás tetrov hlucháň ohrozený. Skúšal volať na&nbsp;ministerstvo aj Štátnu ochranu prírody SR s&nbsp;ponukou vtákov. Zatiaľ bez reakcie.

Práve je obdobie toku. „Ruky mám krvavé, nohy tiež. Najhoršie je to ráno. Kŕmiť a&nbsp;čistiť vtáky je problém, vyskočia do&nbsp;mňa,“ usmieva sa Marián Figura.

Prirodzená agresivita vtákov ho neodradí. Už roky je nimi fascinovaný. Spočiatku choval vodnú hydinu. Jeho chochlačky bielooké putovali aj do&nbsp;bratislavskej a&nbsp;ostravskej zoologickej záhrady a&nbsp;zahrali si vo filme. No keď sa dozvedel, že za&nbsp;určitých podmienok môže chovať aj hlucháne, neváhal. Je to európsky druh, naša fauna. To sa mu páčilo.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/opatrovatel-hluchanov-ruky-mam-krvave-nohy-tiez-usmieva-marian-figura" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Hoci odchoval a&nbsp;naspäť do&nbsp;prírody vypustil veľa nájdených vtákov, chov vo voliérach bola metóda pokus - omyl. Boril sa s&nbsp;dvomi najväčšími problémami: úhynom vtákov a&nbsp;znáškami prázdnych vajec.

„Napríklad kupido prériový mi padol na&nbsp;parazitoch,“ vysvetľuje Marián Figura. „Netušil som, v&nbsp;čom je problém. Pred dvomi rokmi ma známy z&nbsp;Poľska naučil pracovať s&nbsp;mikroskopom, tak som si jeden kúpil a&nbsp;odvtedy robím rozbor trusu. Predtým som choval vtáky na&nbsp;piesku. Nové jedince som nedával do&nbsp;karantény, ale vždy som ich pustil medzi ostat­né. Ak mali parazity, preniesli sa ich trusom aj na&nbsp;zvyšné vtáky. Trus som zbieral každý druhý deň, ale aj to stačilo na&nbsp;rozšírenie parazitov. Hlucháne totiž trus požierajú. Nakazia sa z&nbsp;neho, začnú sa u&nbsp;nich črevné problémy, zápaly v&nbsp;črevách a&nbsp;vták uhynie.“

Teraz chová Marián vtáky na&nbsp;plastových roštoch. Ich trus prepadáva nadol. A&nbsp;jeho zvieracím zverencom sa darí. Do&nbsp;jednotlivých voliér sa však pre istotu stále prezúva, aby medzi nimi nepreniesol nejakú nákazu.

Samozrejme, vyžaduje si to veľa času a&nbsp;peňazí. Vtáky potrebujú špeciálne krmivo. Granulované zmesi s&nbsp;mrkvou, jablkami, hrachom, konármi smreka, smrekovca a&nbsp;borovice - tie treba prácne zháňať.

Ďalej čučoriedky. „Tých by pojedli!“ konštatuje Marián. „Keď sa nám minú čučoriedky zo samozberov, zostávajú nám len tie hypermarketové v&nbsp;plastových vaničkách. Sledujeme všetky akcie. Lebo to vôbec nie je lacné.“

Hlucháne majú rady aj púpavu a&nbsp;liesku. „Liesku hlavne keď začína kvitnúť,“ spresňuje Marián. „Stalo sa mi, že som v tom období skúmal pod mikroskopom trus a v kvapôčke vzorky boli tisíce čiastočiek, ktoré vyzerali ako hlísty. Bol som veľmi nešťastný. Poslal som fotku kamarátovi. On mi povedal, že to je peľ z&nbsp;liesky.“

Marián Figura sa teda učil chovať hlucháne metódou pokus - omyl. S&nbsp;hniezdením vtákov problém nemával. Vajcia im odoberal. Stávalo sa totiž, že kohút ich rozbil. „Vtedy som aj prerábal voliéry. Kohúty som oddelil a&nbsp;otvor bol dostatočne veľký len pre sliepky, takže len ony mohli prechádzať,“ hovorí Marián.

Pozbierané vajíčka umiestnil do&nbsp;liahne so stabilnou teplotou. Keď raz boli výpadky elektrického prúdu, radšej si požičal z&nbsp;práce benzínový generátor, len aby neohrozil znášku. Vajcia dvakrát denne otáča. „Hoci chlap chce vždy synov, ja dúfam, že tam bude čo najviac sliepočiek,“ hovorí.

Po&nbsp;dvadsiatich šiestich dňoch sa vtáčatká začínajú liahnuť. Putujú pod lampu. A&nbsp;od&nbsp;prvého dňa sú schopné prijímať stravu, akú dostávajú aj ich rodičia. Keď trochu podrastú, obohatí im ju napríklad o&nbsp;múčne červy. Organizmus, ktorý rýchlo rastie, potrebuje totiž bielkoviny. „Ale iba trošku,“ upozorňuje Marián. „Múčne červy obsahujú jed.“

Raz musel odísť do&nbsp;práce a&nbsp;kŕmenie nechal na&nbsp;partnerku Tatianu Novotnú. Dala mláďatkám priveľkú porciu červov. Neprežili to.

Marián liahol vajcia, už keď choval okrasnú hydinu. Sliepky nechceli sedieť na&nbsp;vajciach a&nbsp;problémom boli aj kuny. „Raz kuna odniesla cez múr kačku a&nbsp;dvadsaťštyri vajec,“ spomína chovateľ.

Neskôr však sám choval kunu. Ešte slepého a&nbsp;holého samca niekto našiel v&nbsp;prírode a&nbsp;doniesol mu ho. Vstával k&nbsp;nemu každé tri hodiny, aby ho nakŕmil mačacím mliekom. Bak vyrástol do&nbsp;krásy. Celú zimu bol v&nbsp;Závade. S&nbsp;Mariánovou a&nbsp;Tatianinou dcérkou Nelkou sa hrával na&nbsp;naháňačku: raz naháňala ona jeho a&nbsp;raz on ju. Naučil sa otvoriť dvere.

„Keď ušiel prvýkrát, vypil kačiciam všetky vajcia. To sa ešte vrátil. Potom však zmizol bez stopy. Bol naučený na&nbsp;ľudí aj na&nbsp;psov. Možno ho zadrhol pes, možno ovalil nejaký človek,“ krčí plecami Marián.

Hlucháne, to je každodenná starostlivosť. Treba im dať čistú vodu i jedlo a večer ho zas schovať, aby nelákalo myši. A čistiť voliéry, pretože pre chov je čistota kľúčová. Ak chce Marián odísť na&nbsp;pár dní z&nbsp;domu, musí vtákom zabezpečiť opatrovanie. Mamu, brata, švagra. Celý deň je na&nbsp;telefóne, aby im dával inštrukcie.

Trvalo roky, kým pri chove vychytal všetky chyby. Napríklad skúšal dať vysedieť hluchánie vajce zakrpatenej sliepke - a&nbsp;až mu zle zostalo, keď videl, že sliepka vajce zožrala. Podobne to má, ak sú vajcia čisté, teda neoplodnené. Celý rok sa teší na&nbsp;znášku, vie, že na&nbsp;desiaty deň môže vajíčka presvietiť a&nbsp;ak je tam škvrnka, tak je dobre a&nbsp;onedlho bude možné pozorovať dokonca bijúce srdiečko. Vtedy má neskutočnú radosť.

Vlani sa v&nbsp;Závade z&nbsp;vajíčok vykľulo a&nbsp;do&nbsp;dospelosti dorástlo dvadsaťjeden vtákov. Všetky putovali k&nbsp;chovateľom do&nbsp;zahraničia. Marián Figura vie, že v&nbsp;Poľsku a&nbsp;v&nbsp;Rakúsku fungujú projekty na&nbsp;vypúšťanie hlucháňov do&nbsp;prírody, majú obnoviť ich populáciu. S&nbsp;Tatianou by boli veľmi radi, keby hlucháne, ktoré odchovajú, zostali na&nbsp;Slovensku.

Snažili sa komunikovať s&nbsp;ministerstvom životného prostredia aj so Štátnou ochranou prírody SR. Zatiaľ bez úspechu. Žiadny projekt, na&nbsp;ktorom by sa so svoji­mi hlucháňmi mohli zúčastniť, u&nbsp;nás nebeží.

Opatrovateľ hlucháňov: „Ruky mám krvavé, nohy tiež,“ usmieva sa Marián Figura

Výber pre vás

Opatrovateľ hlucháňov: „Ruky mám krvavé, nohy tiež,“ usmieva sa Marián Figura

Súvisiace články

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

Také slovenské: Talentovaný junior bodoval na majstrovstvách sveta, trénovať musí v zahraničí

Na pleciach matiek: „Bol to hrozný život. Nápor aj na psychiku, moju aj detí,“ spomína Tatiana

FOTO Hlasy zo Sýrie: Desaťročie nenávisti, utrpenia a smrti, toto sú najväčšie obete

Výber pre vás