Bez mamy zahynú. Lovci senzácií odháňajú medvedice od mláďat výstrelmi z plynových pištolí

Hlucháňa chceli mať kvôli selfie na pleci. Miroslav Saniga nám opísal bláznivé priania turistov

Ostaňte na chodníku. Zvieratá sú na jar vyčerpané a potrebujú vyviesť mláďatá, človek ich ruší

Ján Dzúr

Veľká noc, ktorá tento rok pripadla na prelom marca a&nbsp;apríla, na Slovensku už nie je iba obdobím kresťanských sviatkov. Je aj časom krátkych dovoleniek – popri milovníkoch slnečného jarného lyžovania vyrážajú do prírody aj rekreační skialpinisti, cyklisti, tisíce peších víkendových výletníkov aj mestské rodiny s&nbsp;deťmi. Tragický prípad bieloruského páru, ktorému na Liptove v&nbsp;divej prírode skrížil cestu medveď, ukazuje, že pravidlá pohybu v&nbsp;horách netreba podceňovať. „Kedysi bol na papierovej mape farebne vyznačený jeden turistický chodník. Aj preto, že Horská služba nemala súčasné možnosti, nikto si z&nbsp;neho nedovolil zísť. Vrtuľníky pre turistov nelietali a&nbsp;ak sa nešťastie stalo večer, záchranári neraz išli na akciu až ráno,“ porovnáva bývalý zoológ alpínskeho stupňa TANAP-u&nbsp;Pavel Ballo. Dnes existujú rôzne mobilné aplikácie, ktoré popri hlavných trasách ponúkajú rôzne skratky. On im hovorí pytliacke. Vyhľadávajú ich najmä mladí ľudia, ktorí túžia zažiť niečo vzrušujúce. Dokonca na online mapy sami pridávajú cestičky mimo oficiálnych chodníkov a&nbsp;dávajú im mená.

Správanie ľudí v&nbsp;prírode sa podľa muža, ktorý v&nbsp;slovenských horách prežil veľkú časť svojho života, zmenilo s&nbsp;príchodom smart­fónov, dronov a&nbsp;sociálnych sietí. „Svište sú schopné páriť sa len niekoľko hodín v&nbsp;roku. Ak ich v&nbsp;tom čase v&nbsp;ich prirodzenom prostredí vyruší človek, nemajú potomstvo,“ pokračuje pán Ballo. V&nbsp;apríli sú vysoko gravidné samice kamzíka, ktoré potrebujú pokoj. „No každý, kto ich zbadá, vytiahne mobilný telefón a&nbsp;snaží sa získať čo najlepší záber. Ľuďom vôbec nedochádza, že zvieratá plašia,“ krúti hlavou.

Naši predkovia brali horu ako prirodzenú súčasť svojho života. Žili v&nbsp;nej aj pracovali, vedeli, ako sa majú správať. „Ak ženy spievali, tak len na obed, a&nbsp;nie zavčasu ráno či večer,“ upozorňuje prírodovedec Miroslav Saniga, podľa ktorého teraz síce máme frajerský výstroj, no akoby sme zabudli, že sme v&nbsp;prírode. „Videl som ľudí, ktorí na túre kráčali so slúchadlami na ušiach, ďalší si nevšímali okolie a&nbsp;doslova bežali. Iní ma žiadali, aby som ich zaviedol na miesto, kde si môžu urobiť selfie s&nbsp;medveďom. A&nbsp;niektorí by boli najradšej, keby im hlucháň sedel na pleci a&nbsp;záber hneď zverejnili na sociálnej sieti,“ upozorňuje.

Lyžiari v&nbsp;apríli vyhľadávajú na horských hrebeňoch posledný sneh, v&nbsp;údoliach sa preháňajú muži na terénnych motorkách, štvorkolkách a&nbsp;občas aj na džípoch. Výnimkou v&nbsp;slovenských lesoch už nie sú ani jazdci na koňoch. Na jar sa k&nbsp;nim pridávajú zberači jeleních zhodov a&nbsp;liečivého medvedieho cesnaku. Ak si ho natrhajú pre vlastnú spotrebu, je to v&nbsp;poriadku. Problém nastáva, keď sa fotografiami z&nbsp;miesta pochvália na sociálnej sieti. Takmer okamžite naň nabehnú desiatky ďalších ľudí, ktorí lokalitu vydrancujú. To všetko je však len slabý odvar oproti fenoménu, ktorý sa v&nbsp;poslednom čase rozmohol v&nbsp;našich horách. Odvážlivci na sociálnych sieťach sa chvália snímkami medvieďat, ktoré si natáčajú priamo v&nbsp;ich brlohoch. „Medvedicu odoženú od mláďat výstrelmi z&nbsp;plynovej pištole alebo použitím pyrotechniky. Nie vždy sa matka k&nbsp;medvieďatám vráti. V&nbsp;mnohých prípadoch zamrznú alebo zahynú od hladu, pretože v&nbsp;tomto ranom období potrebujú mláďatá nepretržitú starostlivosť,“ upozorňuje vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého na Slovensku Jaroslav Slašťan.

„Poznám však aj prípady, keď sa takého správanie narušiteľom nevyplatilo a&nbsp;po priblížení k&nbsp;brlohu nasledoval útok medvedice chrániacej si svoje potomstvo,“ pokračuje odborník na správanie najväčšej karpatskej šelmy. Netreba zabúdať ani na protizákonnosť takéhoto správania. Podľa zákona o&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;krajiny je totiž zakázané chráneného živočícha rušiť v&nbsp;jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v&nbsp;období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku a&nbsp;migrácie. Medvieďatá sa rodia na prelome januára a&nbsp;februára. Po narodení vážia štyristo až päťsto gramov. Tento pomer predstavuje najväčší rozdiel medzi hmotnosťou dospelého jedinca a&nbsp;novorodenca spomedzi všetkých druhov cicavcov. Na svet prichádzajú hluché, slepé a&nbsp;neorientujú sa ani čuchom. Rozhodujúcim zmyslom pre ne je hmat. Aktívne vyhľadávajú teplo a&nbsp;ak stratia kontakt s&nbsp;matkou, protestujú hlasovými prejavmi podobnými náreku. Medvedica v&nbsp;prvých týždňoch dojčí medvieďatá každé dve hodiny, preto sa od brlohu dobrovoľne nevzďaľuje.

V&nbsp;prípade filmovania a&nbsp;fotografovania mláďat v&nbsp;brlohoch a&nbsp;ležoviskách nejde len o&nbsp;porušovanie zákona, predovšetkým ide o&nbsp;nemorálne správanie. Pach človeka ostáva v&nbsp;okolí reprodukčného brlohu ešte niekoľko hodín po jeho odchode, čo medvedica veľmi citlivo vyhodnocuje. Vyrušenie medvieďat sa tak môže skončiť aj násilným oddelením rodiny. Najznámejší je príbeh medvedích sirôt Máše a&nbsp;Filipa, ktoré matka zrejme opustila v&nbsp;strese z&nbsp;človeka. Vyrástli v&nbsp;rehabilitačnej stanici a&nbsp;skončili v&nbsp;zoologickej záhrade v&nbsp;Košiciach. 

Viacero medvedích brlohov je podľa Pavla Balla aj v&nbsp;lokalite Na jame, na mieste, kde šelma vystrašila dvoch Bielorusov a&nbsp;skončilo sa to tragédiou. V&nbsp;oblasti plnej brál a&nbsp;útvarov sa medvede skrývajú pod skalnými prevismi alebo v&nbsp;skalných dutinách, odkiaľ po zobudení vyliezajú. Medvedice, ktoré ku koncu zimy spotrebovali svoje posledné energetické zásoby, sú vyčerpané, s&nbsp;pribúdajúcim slnkom potrebujú do tela dostať živiny a&nbsp;mať pokoj na vyvedenie mláďat. Aj kvôli nim treba jarné výlety v&nbsp;prírode obmedziť predovšetkým ráno, večer a&nbsp;v&nbsp;noci.

„Ani počas dňa nesmieme zabúdať na pravidlá pohybu na území s&nbsp;výskytom medveďov. Mali by sme sa vyhýbať neprehľadným miestam, obmedziť pohyb pri zhoršenej viditeľnosti a&nbsp;ostať na vyznačenom chodníku. Riziko stretnutia s&nbsp;medveďom je na turistických trasách nižšie ako tam, kadiaľ trasa nevedie. Je dobré na seba upozorniť rôznymi zvukmi – rečou, pískaním, ale trebárs aj klepotom paličiek na severskú chôdzu,“ upozorňuje pán Slašťan. Stretnutie s&nbsp;medveďom nemusí hneď znamenať, že na vás zaútočí. Problém obvykle nastane vtedy, keď človek šelmu nezaregistruje včas a&nbsp;priblíži sa na vzdialenosť 20 až 30 metrov. „Každý jedinec má inú povahu a&nbsp;iné skúsenosti s&nbsp;človekom. Kým jedného môžete krikom odohnať, druhého tak vyprovokujete na atak. Najčastejšie útočí medvedica, ktorá má pri sebe mláďatá. Časté sú však aj výpady na ľudí – majiteľov psov, ktoré medveďa vydráždili na&nbsp;útok,“ vysvetľuje Jaroslav Slaš­ťan. Keďže táto šelma nemá vyvinutú mimiku, jej reakcie sa nedajú vytušiť. Hoci na obrázkoch pôsobí ako ťarbavý dobrák, beží rýchlosťou vyše 50 kilometrov za hodinu. Tretina útokov je taká nečakaná, že človek nestačí zareagovať. Štatistiky hovoria, že lepšie dopadnú ľudia, ktorí sú pasívni a&nbsp;pri útoku si chránia hlavu a&nbsp;krk. „Pri aktívnom odpore sú zranenia útočiaceho medveďa rozsiahlejšie a&nbsp;vyžadujú si dlhšiu rekonvalescencie,“ nezakrýva Jaroslav Slašťan. „Medveď útočí úderom laby, hryzením, zrazením obete na zem alebo kombináciou týchto možností. Často dochádza aj k&nbsp;vlečeniu obete po zemi,“ zdôrazňuje odborník. No ak dodržíme zásady bezpečného pohybu v&nbsp;horách, riziko, že na výlete stretneme medveďa, s veľkou mierou vylúčime.

Pri nečakanom stretnutí Jaroslav Slašťan odporúča pomalým tempom zväčšovať vzdialenosť medzi nami a&nbsp;zvieraťom. Radí nepanikáriť a&nbsp;neutekať – práve beh môže medveďa vyprovokovať na&nbsp;prenasledovanie človeka. Na zápas nech nepomyslia ani najväčší hrdinovia, medveď má obrovskú silu, človeka by dokázal zabiť v&nbsp;priebehu niekoľkých sekúnd. Zo skúseností hovorí, že už medvieďa vážiace 30 kilogramov má väčšiu silu ako 90-kilogramový pes. Dospelý medveď údermi láb zabije jeleňa, diviaka či losa.
Agresivita je pre šelmy typická a&nbsp;v&nbsp;prírode aj potrebná pre samotné prežitie jedinca. „K&nbsp;priamemu útoku, ako vrcholnému prejavu agresivity nedochádza vždy, aj keď poznám prípady, keď medzi sebou medvede zvádzajú súboje, najmä pri ochrane potomstva, o&nbsp;potravu alebo ide o&nbsp;samce v&nbsp;čase medvedej ruje. V&nbsp;súbojoch sa dokážu vážne poraniť, zmrzačiť aj navzájom zabiť,“ tvrdí Jaroslav Slašťan.
Väčšinu konfliktných situácií však medvede riešia „nekrvavým“ spôsobom, napríklad ritualizovaným prejavom bojového správania, keď priamemu boju predchádzajú rôzne postoje hrozby, gestá podriadenosti, svalové napätie a&nbsp;strnulosť a&nbsp;zvukové prejavy. Slabší súper vtedy utečie.

Človek nemá šancu

ĽUDIA SA V PRÍRODE NEVEDIA CHOVAŤ. V NAŠEJ GALÉRII NÁJDETE AJ FOTO VYSTRAŠENÝCH MEDVIEĎAT

Bez mamy zahynú. Lovci senzácií odháňajú medvedice od mláďat výstrelmi z plynových pištolí

Súvisiace články

Smrť na svahu. Stret dvoch lyžiarov v Jasnej sa skončil tragédiou, malý chlapček zomrel

Východniar vyhral milióny: Zmizni, kým môžeš, odkazuje mu muž, ktorému lotéria zničila život

Lezú na hory, spia pri ohni. Našli sme svadobné fotky novomanželov, na aké si trúfnu len rebeli

Havária mladíkov v Terchovej má dohru. Ozvala sa mama, ktorej syn zomrel pri podobnej nehode

Slováci sa nezaprú, ukradnú drôty aj laty. Z niektorých stavieb ich vyháňa svetlo z diskoték

Výber pre vás