Lívia Černická

Najskôr humbug, teraz ticho. Na prijatie pandemickej dohody, ktorá by mala určovať rovnaké postupy pre krajiny celého sveta v&nbsp;prípade ďalšej pandémie, so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) je ešte čas. Malo by sa tak stať najskôr na jar budúceho roka. Dovtedy majú krajiny priestor, aby si zmluvu nielen poriadne prečítali, ale aj okomentovali a&nbsp;prípadne zrevidovali. Čaká sa, čo urobí nový americký prezident Donald Trump a&nbsp;najmä horúci kandidát na ministra zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší. Čo je nové na Slovensku?

Keď na pôde parlamentu, počas zasadnutia zdravotníckeho výboru, splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a&nbsp;manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár vyhlásil, že „podľa incidencie, smrtnosti a&nbsp;ďalších ukazovateľov na Slovensku pandémia nebola“, mnohým zamrzol úsmev. Krátko nato známa právnička a&nbsp;poradkyňa ministra spravodlivosti Marica Pirošíková vysvetľovala, že Kotlár tak chcel naznačiť „potrebu redefinovať pojem pandémia“. Šéf WHO Tedros Adhan Ghebreyesus 11. marca 2020 na tlačovej konferencii v&nbsp;Ženeve totiž vyhlásil, že „ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom, možno charakterizovať ako pandémiu“. Ghebreyesus vtedy ešte dodal, že slovo pandémia sa musí používať veľmi opatrne, aby ľudia nemali „neprimeraný strach alebo pocit, že sa boj skončil, čo vedie k&nbsp;zbytočnému utrpeniu a&nbsp;smrti“. V&nbsp;tom čase bolo evidovaných vyše 118-tisíc infikovaných v&nbsp;114 krajinách. Počet obetí prekročil štyri tisícky.

Na Slovensku bol núdzový stav vyhlásený 16. marca 2020. Kým prvú vlnu pandémie sme zvládli, v&nbsp;lete toho roku začali – ako hovorieval nebohý profesor Vladimír Krčméry – „vybuchovať“ penzióny pre dôchodcov. Na jeseň sa pandémia rozbehla naplno. Až tak, že nemocnice si objednávali chladiarenské boxy, aby mali kam ukladať obete. V&nbsp;každom prípade počas pandémie sme zažili roky s&nbsp;takými vysokými počtami úmrtí, že bez problémov môžeme hovoriť o&nbsp;„najviac mŕtvych od druhej svetovej vojny“. Viacerí odborníci sa zhodujú, že o&nbsp;definícii pandémie sa môžeme baviť, ale Kotlárove slová považujú za veľmi nešťastné. Dotkli sa totiž pozostalých obetí koronavírusu, s&nbsp;ktorými sa v&nbsp;tých najhorších časoch nemohli ani len rozlúčiť. Nemocnice boli preplnené, chýbali pľúcne ventilácie, rúška, ochranné pomôcky, skúšali sa rôzne lieky a&nbsp;na pohreboch mohol byť len minimálny počet ľudí.

To, že treba prehodnotiť opatrenia, ktoré sa počas pandémie prijímali, a&nbsp;pripraviť sa na možnú ďalšiu pandémiu, nikto nespochybňuje. Ako hovorí biochemik a&nbsp;virológ, bývalý šéf Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek, „vírus nepozná hranice“. Jednoducho treba racionálne povedať, čo bolo dobré, čo nebolo dobré, čo sa podcenilo a&nbsp;kde sa vyslovene chybovalo. Túto úlohu dostal Peter Kotlár ako splnomocnenec vlády. Slovensko dokonca zastupoval na rokovaní WHO a&nbsp;odmietol aktualizované Medzinárodné zdravotnícke postupy a&nbsp;samotnú pandemickú zmluvu. Kotlár sa snažil vyvolať hlasovanie o&nbsp;predpisoch, pravda však je, že ak by sa naozaj hlasovalo a&nbsp;Slovensko by bolo proti, nič by sa nestalo. Jednoducho by sme predpisy museli prijať.

Slovensko však zmluvu disasociovalo. A&nbsp;to znamená, že sa úplne oddeľuje od procesu tvorby predpisov. Náš zástupca pri WHO Jozef Šuvada už vtedy upozorňoval, že to nie je dobrý krok. Ak by totiž Kotlár nevystavil „stopku“, mohlo Slovensko celé mesiace prehodnocovať jednotlivé články a&nbsp;prijať len to, čo by mu vyhovovalo.

Kotlár, ale aj Pirošíková argumentujú, že šéf WHO by mal priveľké kompetencie. Kotlár spresnil, že by mohol vyhlasovať a&nbsp;ukončovať stav pandémie alebo vyhlasovať mimoriadne opatrenia. „Zveriť rozhodovanie s&nbsp;dosahom na obyvateľov a&nbsp;ekonomiku celej planéty jednej osobe vytvára riziko zneužitia moci,“ po­dotkol splnomocnenec. Profesor Pastorek tiež krúti hlavou nad rozhodnutím dať stop pandemickej zmluve. Upozorňuje, že Slovensko tak môže prísť o&nbsp;dôležité informácie a&nbsp;skráti si tak čas na prípravu. Riaditeľ WHO sa pritom môže obrátiť aj na poradný orgán. Pirošíková však zdôrazňuje, že „iba môže, nemusí to urobiť“. Česká nezávislá senátorka Jitka Chalánková situáciu označila ako „bianko šek, pretože viaceré záväzky sú obsahovo neutrálne“. A&nbsp;takisto sa bojí možnej cenzúry. Ale kým slovenská vláda sa k&nbsp;pandemickej dohode a&nbsp;zdravotníckym pravidlám stavia veľmi rezervovane, česká s&nbsp;tým problém nemá.

Na prijatie dohody tlačí aj eurokomisia. Viacerí odborníci radia, aby sme spozorneli. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen totiž dosiaľ jasne nevysvetlila, prečo si písala textové správy so šéfom Pfizeru, výrobcom vakcín proti ochoreniu COVID-19. Viacerým štátom však prekáža najmä čudná dohoda s&nbsp;Pfizerom, keď krajiny museli a&nbsp;musia odoberať vakcíny, ktoré nevyužijú. Na to upozorňuje aj Pastorek a&nbsp;pripomína, že podobnú situáciu sme už zažili napríklad aj pri vtáčej chrípke. „Ale vakcíny proti kovidu boli v&nbsp;tom čase to najlepšie, čo sme mali k&nbsp;dispozícii,“ podotýka virológ.

To, že komisia, ale aj slovenská vláda napríklad tvrdili, že „vakcína je sloboda“, však považuje za chybu. Dnes už totiž vieme, že aj očkovaní mohli ochorenie prenášať. Rovnako nebolo dobre, že ľudí neupozorňovali na možné vedľajšie účinky očkovania. Nedotiahnutá zostala myšlienka prípadného odškodňovania tých, ktorým vakcína poškodila zdravie. To však na Slovensku riešime roky aj pri iných očkovaniach a&nbsp;nikam sme sa nedopracovali. Pastorek však na druhej strane zásadne upozorňuje, že očkovanie všeobecne mnohým ľuďom zachránilo život.

Bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa posťažovala na Kotlára a&nbsp;jeho vystupovanie na pôde WHO. Pritom mu však sama prenechala všetky kompetencie. Jej nástupca Kamil Šaško tvrdí, že sa bude opierať o&nbsp;zistenia odborníkov.

Aké sú? Tak to v&nbsp;tejto chvíli nikto oficiálne nevie. Kotlár sľúbil, že vláde predloží svoju správu o&nbsp;pandémii. Zatiaľ tak neurobil, ale predniesol ju verejne s&nbsp;tým, že vychádzal z&nbsp;rôznych zdrojov, tie však utajil. Rezort zdravotníctva zriadil koncom augusta pracovné skupiny, ktoré by sa mali zaoberať dokumentmi WHO. Jedna sa bude zaujímať o&nbsp;pandemickú dohodu a&nbsp;druhá o&nbsp;revidované predpisy. Podľa ministerstva skupiny sú aktívne a svoje výstupy prezentujú najskôr šéfovi rezortu zdravotníctva.

Pravdou je, že či už ide o&nbsp;predpisy, alebo o&nbsp;zmluvu, nie sme len my nespokojní. Na jarnom zasadnutí boli dokonca aj americkí senátori, ktorí však oficiálne nič nevyhlásili. Ako hovoria znalci medzinárodnej politiky, teraz sa čaká, čo urobí nový minister zdravotníctva Spojených štátov. Práve zvolený prezident Donald Trump totiž už raz chcel, aby USA vystúpili z&nbsp;WHO. Rezort zdravotníctva povedie Robert F. Kennedy mladší. Chcel byť v&nbsp;Bielom dome, ale odstúpil v&nbsp;prospech Trumpa. Ten mu to vrátil vo svojom prejave po zvolení, keď povedal, že Kennedy je „skvelý chlap, chce urobiť nejaké veci a&nbsp;dovolí mu to“.

No a&nbsp;čo by to znamenalo pre pandemickú zmluvu? „Asi to bude v&nbsp;suchu,“ hovorí Pirošíková, ktorá sa netají názorom, že návrhy WHO zasahujú nielen do suverenity jednotlivých krajín, ale aj do ľudských práv ich občanov.

Ovplyvní nový minister zdravotníctva USA zmluvu o riadení pandémie? Peter Kotlár si mädlí ruky

Výber pre vás

Ovplyvní nový minister zdravotníctva USA zmluvu o riadení pandémie? Peter Kotlár si mädlí ruky

Súvisiace články

Prečo lekári odchádzajú do Česka? Penta tvrdí, že Rázsochy nie sú konkurenciou

Prokurátor, ktorý nechal vypočúvať novinárov, už nemá funkciu

Vyše dvetisíc nemocničných lekárov začalo podávať výpovede, chcú sa stretnúť s Ficom

Výber pre vás