Vanda Felšöci Rusnáková

Nie v špičkovom zdravotníckom zariadení, ale cestou pri hľadaní pomoci. Posledné minúty života strávil na dlažbe v areáli Železničnej nemocnice v Košiciach, pár desiatok metrov od svojho luxusného bývania. Ratovať ho pomáhal jeden z predavačov časopisu Nota bene a lekári, ktorých sa snažil zalarmovať jeho švagor internista - ten pacienta chcel dopraviť do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Muž, ktorého poznali nielen celé Košice, ale aj Slovensko, si nevolal záchranku ako bežný človek. Radšej sa spoľahol na svoje kontakty.

Boj o život však prehral a 6. apríla 2018 krátko pred pol jedenástou dopoludnia mohli zalarmovaní záchranári a lekári už len skonštatovať smrť tohto košického prominenta. Tentoraz sa však pred jeho trvalým bydliskom v mestskom parku sviečky nerozhoreli. Pred vchodom do tohto polyfunkčného objektu horeli naposledy, keď tu demonštranti skandovali proti nemu. Jeho meno sa totiž stále spája aj so zdravotníckym biznisom, ktorý nebol vždy transparentný a férový. Často ho spájali s chobotnicou v zdravotníckom biznise.

Pavol Paška bol absolvent marxisticko-leninskej filozofie a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktorý sa netajil tým, že zamatová revolúcia v roku 1989 ho jednoducho nezaujímala a namiesto protestu v uliciach s kľúčikmi v ruke sa venoval vylepšovaniu bytu a kachličkoval. Demokracia ho však chladným nenechala a už čoskoro začal podnikať. V zdravotníctve. A nielen to, v roku 1999 sa stal jedným zo zakladajúcich členov strany Smer. Dokonca jeho vplyv bol taký silný, že v strane sa sformovali dva prúdy - východniarsky a západniarsky, ktoré medzi sebou často a intenzívne bojovali. No iba vnútri. Navonok si strana stále držala status jednotného, kompaktného politického zoskupenia. Aj keď nikdy nebol predsedom strany, post podpredsedu si držal až do roku 2016, keď sa stal len členom predsedníctva. Vždy ho však považovali za smerácku dvojku s veľkým vplyvom, a to nielen v politike, ale aj biznise. Takmer za dvadsať rokov v politike sa jeho vplyv rozšíril a v podstate nebolo človeka či biznismena, ktorý by ho nepoznal.

Prvýkrát sa dostal do Národnej rady ako poslanec v roku 2002, v rokoch 2006 až 2010 a neskôr v rokoch 2012 až 2014 bol predsedom Národnej rady SR. Po prevalení kauzy s nakupovaním predraženého cétečka pre nemocnicu v Piešťanoch sa rozhodol počas volebnej noci, keď jeho osobný priateľ Richard Raši vyhral voľby na post primátora Košíc, z postu šéfa parlamentu odstúpiť. Pod dohľadom spolustraníkov vrátane vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka teatrálne vyhlásil: „A dosť!“ Vraj v záujme ochrany svojej rodiny sa vzdá postu šéfa parlamentu. Emotívne pred kamerami si pritisol svoju ženu k sebe a tvrdil: „Pretože chcem, aby Slovensko fungovalo ako normálna krajina.“

Aj keď sa svojho postu ústavného činiteľa vzdal, výhod spojených s týmto postom sa ľahko nevzdával. Hodnú chvíľu po tom, ako už šéfom parlamentu nebol, rád využíval ústavnú ochranku.

Najmä Košičania ho viac ako bývalého šéfa parlamentu vnímali ako pána mestského parku pri železničnej stanici. Darmo sa mesto pod vedením Smeru snažilo vysvetliť, že všetky úpravy, opravy a oplotenie parku sú na ochranu občanov a majetku mesta. Všetci to skôr vnímali ako zvýšenie luxusu a pokoja pre vyvolených, ktorí bývajú v polyfunkčnom objekte na konci parku vrátane Pavla Pašku s rodinou. Košičanov hneval najmä fakt, že v pamiatkovej zóne, kde územný plán mesta výstavbu bytov nedovoľoval, si vyvolení postavili bývanie. Pôvodne polyfunkčný objekt, ktorý mal slúžiť na špor a relax najmä pre verejnosť, sa zmenil na celoročne obytné apartmány s bazénom a fitnescentrom pre vyvolených Košičanov. „Zákon je výraz etiky. Dnes stovky ľudí - napríklad zahraniční manažéri - bývajú kdekade a majú tam aj trvalý pobyt,“ odpovedal v roku 2008 PLUS 7 DNÍ na otázku, či formálne zákonný postup okolo domu v parku bol aj etický. Netajil sa tým, že má rád luxus a umenie.

Keď potom mesto oplotilo mestský park s tým, že títo obyvatelia mali voľný prístup do parku aj po jeho uzamknutí, bežných smrteľníkov z východu to poriadne naštvalo. Odvtedy mestský park nevolajú inak než Paškov park.

V roku 2014, ešte keď Paška parlamentu šéfoval, prišlo pod okná jeho luxusného apartmánu protestovať okolo 500 ľudí na čele s Alojzom Hlinom a žiadali jeho odstúpenie pre škandál s nákupom predraženého cétečka. Protestujúci nielenže bubnovali pod oknami, pred vchodom pre vyvolených mu zo sviečok nechali odkaz. Paška ostal pobúrený a dotknutý. Žalobu na ochranu osobnosti v Paškovom mene podala renomovaná košická advokátska kancelária ešte koncom decembra 2015 - rok po prevalení kauzy s CT. Zažaloval Daniela Lipšica, Richarda Sulíka, Igora Matoviča a Alojza Hlinu. Okrem ospravedlnenia chcel od každého z nich 10-tisíc eur ako odškodné.

Pavol Paška v 16-stranovej žalobe vypichol citáty a vyjadrenia všetkých žalovaných súvisiace s kauzou CT a prepojeniami na neho. S ťažkým srdcom si spomína aj na tlačovú konferenciu z novembra 2014 organizovanú Danielom Lipšicom a Igorom Matovičom, kde vraj využili účelovo vyvolaný verejný tlak na jeho odvolanie z funkcie predsedu parlamentu.

Vyslovene „traumatizujúci“ bol podľa Pašku aj onen protest v Mestskom parku v Košiciach pred polyfunkčným domom, kde Paška a pár vyvolených bývali. Vyjadrenia opozičných politikov vraj spochybnili jeho osobnú a profesionálnu integritu, kriminalizovali ho aj znížili jeho vážnosť, česť a spoločenské uplatnenie v spoločnosti. „Navrhovateľ sa pritom za účelom ochrany svojho súkromia vzdal pozície predsedu parlamentu, pričom v súčasnosti preňho neexistuje iný primeraný spôsob, ako dosiahnuť aspoň čiastočnú satisfakciu než podaním žaloby na ochranu osobnosti,“ píše sa v žalobe. Alojz Hlina sa baví na tom, že pre protest a tlak verejnosti sa vzdal stoličky šéfa parlamentu. „Vzdal sa preto, lebo mu Robert Kaliňák pošuškal do ucha, čo sa bude diať, ak neodstúpi. Zradili ho vlastní,“ vysvetlil prednedávnom pre PLUS 7 DNÍ Hlina.

Podľa katastra nehnuteľností vlastnil Pavol Paška so svojou manželkou nielen byt na sídlisku KVP, z ktorého sa presťahovali do mestského parku, ale aj chalupu v Úhornej a obrovskú nehnuteľnosť vlastní jeho firma KOMED vo štvrti luxusných domov v Kavečanoch. Aj keď obyvatelia tejto dediny ho tu vídavali sporadicky, gigantickú stavbu vraj obýva jeho syn s rodinou. „Len čo začali stavať, už aj cesta, ktorá tam vedie, sa stala súkromnou a do štvrti sa dostanú iba tí, ktorí tam bývajú, a ich návštevníci. Je tam rampa,“ vysvetľuje obyvateľ Kavečian. Vraj rodinu štvalo to, že ako dostavali dom, ktorý mal nádherný výhľad do údolia, „niekto“ si postavil ďalší megadom a ich výhľad tak oklieštil.

Samozrejme, mal dom i v Bratislave, ktorý využíval ešte ako predseda parlamentu, a nevyužíval ubytovanie, ktoré mu poskytovala Národná rada.

O ďalších jeho majetkoch sa nehovorí, teda aspoň oficiálne nie. Možné majetkové prepojenia s nehnuteľnostiami v centre Košíc, ako napríklad kaviarňou Slávia, sú už v zárodku umlčané. Paška sa k ich vlastníctvu nikdy verejne nehlásil.

Fakt však je, že práve v Slávii v centre mesta slávil svoje 60. narodeniny. Pozvaní boli prominentní hostia. Problém bol, že termín oslavy pred troma týždňami bol ako na potvoru v čase protestov na Hlavnej ulici. Paška bol však starostlivý hostiteľ a pozvaným hosťom nezabudol rozposlať esemesky, v ktorých ich usmerňoval, aby použili „zadný vchod“ zo zadnej uličky, použili vnútorné parkovisko patriace k hotelu a vyhli sa tak možnému stretnutiu so skandujúcimi protestujúcimi. Na oslave nemali chýbať vplyvní a bohatí Košičania ani poslanci, stranícki súkmeňovci či priateľ Richad Raši. Ako jeden z mála v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ pred pár rokmi otvorene priznal, že je Paškov osobný priateľ. „S Pavlom Paškom mám priateľský vzťah a nebudem sa za to nikdy hanbiť. Napriek tomu, že priznanie tohto priateľstva niekedy znamená tvrdý atak a mediálne to môže uškodiť. Myslím si, že by sme mali stále hovoriť pravdu, aj keď nám to možno potom urobí lokálne alebo politicky zle. Opakujem preto - áno, máme priateľský vzťah,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ Richard Raši v roku 2016.

Politickí kolegovia tvrdili, že Pavol Paška si v poslednom čase užíval život a venoval sa najmä rodine a priateľom. A tak to vraj bolo aj tesne pred jeho smrťou.

Podľa nášho zdroja práve v čase výjazdového zasadania vlády na východe Slovenska, v stredu a vo štvrtok pred náhlym úmrtím, Paška zorganizoval pre svojich bývalých kolegov z parlamentu a teraz členov vlády dodatočnú oslavu svojich okrúhlych narodenín. Hovorkyňa premiéra Pellegriniho však účasť svojho šéfa na takejto oslave nepotvrdila. Fakt je, že Pavol Paška dlhodobo mal zdravotné problémy a jeho srdce nebolo zdravé. „Užíval si život, fajčil a neodmietol ani pohár dobrého nápoja,“ dozvedáme sa z jeho okolia.

V novembri 2017 padol na Okresnom súde v Košiciach prvý rozsudok v kauze brutálnej bitky, kde sa v pozícií obžalovaných ocitli synovci nebohého Pavla Pašku. Obžaloba ich vinila z výtržníctva a ublíženia na zdraví. Pred viac ako dvomi rokmi sa pobili so štyrmi mužmi v centre Košíc pre údajné predchádzajúce slovné obťažovanie ženy zo strany jedného z bratov. Celú bitku zachytila bezpečnostná kamera. Podľa neho ho priateľ ženy odsotil. Nato sa do bitky zapojili i ďalší bratia. Brutálnu bitku dostala aj Zuzana, ktorá sa im v tom snažila zabrániť. Bratia Paškovci sa bránili, že išlo z ich strany o nutnú obranu.

Sudca prípad uzavrel a vyniesol rozsudok. Zatiaľ neprávoplatný. Bratia Maroš a Branislav dostali podmienku, Martin peňažný trest vo výške 500 eur. Maroša a Branislava uznal za vinných z prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví, za čo im vymeral šesť mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok. Všetci sa však cítia nevinní, a tak sa na mieste odvolali. Rovnako spravil prokurátor, ktorému sa zdali tresty veľmi mierne.

Košický prominent Pavol Paška: Záchranku si nevolal, spoľahol sa na svoje kontakty

Výber pre vás