Jana Šimíčková

Koaličnému vládnemu valcu a&nbsp;opozičným celonárodným protestom sa zatiaľ celkom úspešne darí potláčať do úzadia bezpochyby dôležitú tému. Sú ňou prezidentské voľby, ktorých prvé kolo sa nezadržateľne blíži. Súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini ho vyhlásil na sobotu 23. marca. Možní uchádzači o&nbsp;najvyšší post v&nbsp;štáte museli svoje kandidátky odovzdať do polnoci 30. januára. Doslova v&nbsp;hodine dvanástej tak urobilo hnutie Slovensko, ktoré prekvapujúco nominovalo svojho šéfa Igora Matoviča, ale podporilo i&nbsp;historika Patrika Dubovského. Vo všeobecnosti však možno povedať, že aj napriek týmto kandidátom majú voľby už teraz jasných favoritov. Medzi najhorúcejších adeptov na post prezidenta patrí diplomat Ivan Korčok a šéf strany Hlasu Peter Pellegrini.

Sú však v&nbsp;hre aj iní kandidáti, ktorí môžu prekvapiť a&nbsp;ohúriť voličov v&nbsp;rámci svojej kampane? Politológovia sa viac-menej domnievajú, že z&nbsp;aktuálnej ponuky známych uchádzačov o&nbsp;štátnickú funkciu ani veľmi nie. „Myslím si, že o&nbsp;prekvapenie nepôjde. V&nbsp;hre sú dvaja hlavní kandidáti a&nbsp;tak to zrejme zostane až do druhého kola. Zatiaľ sa neobjavila nejaká výraznejšia tvár, ktorá by bola schopná strhnúť na seba pozornosť. Časť spoločnosti je poriadne nahnevaná na to, aby si nechala ujsť príležitosť ukázať tejto vládnej koalícii, čo si myslí o&nbsp;jej politike,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Nič na tom podľa neho nemení ani vstup Igora Matoviča do súboja o&nbsp;dôležitý post. ,,Že by zamiešal karty v tom zmysle, že by vyskočil pred hlavných kandidátov, tak v&nbsp;takomto zmysle určite nie. Ale môže pomôcť Petrovi Pellegrinimu. Ľudia sú totiž na Matoviča tak nahnevaní, že aj tí, čo uvažovali, či dajú alebo nedajú hlas Pelegrinimu, budú mať teraz dôvod ísť hlasovať. Proti Matovičovi,“ myslí si politológ.

Jeho kolega Jozef Lenč nevylučuje, že voliči napokon môžu predsa len staviť aj na niekoho iného, a to najmä po ohlásení kandidatúry zo strany Igora Matoviča. ,,Nateraz však bude asi ťažké presne predpovedať akým spôsobom, komu svojim vstupom do súboja o post prezidenta Matovič najviac pomôže. V každom prípade sa z jeho pôsobenia v kampani najvýraznejšie bude tešiť Robert Fico. Mimochodom ako už neraz,“ zdôrazňuje Lenč. &nbsp;

Volebnými preferenciami by podľa ďalšieho politológa Miroslav Řádeka mohol teoreticky zatriasť aj niekto z nacionalistického tábora, ak by sa&nbsp;tento dokázal zhodnúť na jednom mene. A&nbsp;tiež líder hnutia Slovensko Igor Matovič. ,,Jeho šance by som medzi súčasnými kandidátmi odhadoval niekde okolo päť percent. Je jasné, že v&nbsp;prvom kole ho môžu podporiť najmä opoziční voliči, ktorí by bez jeho kandidatúry podporili Ivana Korčoka. Do prvého kola však môže mobilizovať aj časť ľudí, ktorí by sa prezidentských volieb nezúčastnili,“&nbsp; myslí si Miroslav Řádek.

O&nbsp;možnom prekvapení sa však hovorí v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Ivanom Korčokom, ktorý mal ísť pôvodne s&nbsp;Petrom Pellegrinim do druhého kola s&nbsp;podstatne väčším odstupom. „Za prvé prekvapenie by som preto považoval výhru Ivana Korčoka. Druhou neznámou je podpora Štefana Harabina, ktorý mohol byť v&nbsp;druhom kole prezidentských volieb v&nbsp;roku 2019, ak by nekandidoval Marian Kotleba. Dnes sú jeho volebné šance prakticky neznáme, hoci nepredpokladám, že by boli v&nbsp;porovnaní s&nbsp;rokom&nbsp;2019 vyššie,“&nbsp;zamýšľa sa Miroslav Řádek nad menom kontroverzne vnímaného bývalého ministra spravodlivosti a&nbsp;šéfa Najvyššieho súdu Štefana&nbsp;Harabina. Ten sa v&nbsp;posledných rokoch zviditeľnil najmä ako antivaxer a&nbsp;kritik všetkého možného. Ako už bolo spomenuté, o&nbsp;post hlavy štátu sa uchádzal už pred piatimi rokmi a&nbsp;nechýbalo veľa, aby postúpil do druhého kola. Napokon neprešiel, sám sa však vyhlásil za celkového víťaza volieb. Harabin môže prekvapiť aj podľa Jozefa Lenča, a&nbsp;to vtedy, ak na seba dokáže sústrediť dostatočný počet voličov alternatívnej a&nbsp;krajnej pravice. Respektíve voličov strán vládnej koalície, ktorých však podľa neho môže osloviť aj skúsený diplomat Ján Kubiš pôsobiaci dlhé roky v&nbsp;štruktúrach OSN. „Ak by Ján Kubiš dokázal v&nbsp;kampani presvedčiť voličov koalície a&nbsp;opozície, že ak chcú prezidenta, ktorý nebude rozdeľovať spoločnosť, on je tým správnym kandidátom,“ myslí si Jozef Lenč.

Politológovia hovoria, že voľby hlavy štátu budú podľa všetkého reflektovať dianie v&nbsp;krajine v&nbsp;uplynulých rokoch, budú reflektovať krízy, ktorými bola spoločnosť konfrontovaná. „Na rozdiel od všeľudového hlasovania v&nbsp;roku 2019 a&nbsp;skorších budú tieto voľby iné v&nbsp;tom, že pre krízy a&nbsp;súčasnú politiku vlády, ako aj tých predchádzajúcich vlád, je spoločnosť ešte viac polarizovaná než v&nbsp;minulosti,“ vraví Jozef Lenč. Podľa Radoslava Štefančíka budú prezidentské voľby referendom o&nbsp;amnestii, ktorú chce udeliť súčasná vláda podvodníkom. „Určite pôjde aj o&nbsp;to, či má byť politická moc vyvážená, či majú byť všetky politické inštitúcie v&nbsp;rukách úzkej politickej kliky, no v&nbsp;prvom rade pôjde o&nbsp;legitimizovanie vládnych návrhov v&nbsp;trestnom práve, o&nbsp;štýl vládnej politiky, ktorá vyhadzuje z&nbsp;úradov odborníkov a&nbsp;nahrádza ich bezmennými straníckymi nominantmi. Prezidentské voľby budú aj o&nbsp;tom, či je občianska spoločnosť schopná zastaviť valec zo Zlatého kľúčika,“ konštatuje Radoslav Štefančík. Miroslav Řádek pripomína, že od roku 2009 sú najmä druhé kolá prezidentských volieb meraním síl vládneho a&nbsp;opozičného tábora. „Osobnostne boli určite najzaujímavejšie voľby 2019, keď si konkurovali zaujímaví a&nbsp;charizmatickí uchádzači – žena s&nbsp;príťažlivým životným príbehom a&nbsp;elitný diplomat patriaci do prvej desiatky najvplyvnejších európskych politikov,“&nbsp;vracia sa do minulosti Miroslav Řádek. Profily súčasných top kandidátov na post hlavy štátu za také atraktívne nepovažuje a&nbsp;témy budú podobné ako tie, ktoré odzneli v&nbsp;predchádzajúcich voľbách. „Nedá sa však vylúčiť, že sa na prezidentských voľbách zúčastní viac ľudí ako v&nbsp;rokoch 2009, 2014 a&nbsp;2019. Naznačuje to účasť v&nbsp;minuloročných parlamentných voľbách, ktorá bola najvyššia za ostatných dvadsať rokov. Ak sa vyššia účasť v&nbsp;tohtoročných prezidentských voľbách potvrdí, bude pod tým podpísaná vysoká spoločenská polarizácia,“ je presvedčený Miroslav&nbsp;Řádek.

Čo sa týka samotného súboja Pellegriniho a&nbsp;Korčoka, politológovia sa domnievajú, že v&nbsp;zložitejšej pozícii je práve súčasný šéf parlamentu. „Bude to mať ťažké, pretože na jednej strane sa chce prezentovať ako moderný sociálny demokrat, na druhej strane podporuje všetky kroky a&nbsp;rozhodnutia Smeru. Navyše je to práve minister vnútra, jeho vlastný nominant, ktorý je zatiaľ najlepším ministrom Hlasu. Peter Pellegrini sníval o&nbsp;inom svete, o&nbsp;inom type politiky, každým dňom nás však ťahá kamsi pred rok 2018, keď zavraždili Jána Kuciaka a&nbsp;Martinu Kušnírovú,“ upozorňuje Radoslav Štefančík. Aj podľa Jozefa Lenča môže Pellegrini doplatiť na politiku vládnej koalície, rovnako na rozpory v&nbsp;jej vnútri, ktorých súčasťou je aj kandidatúra Andreja Danka. „Uškodiť mu môže to, že samotná vládna koalícia – Robert Fico a&nbsp;Andrej Danko – nebude mať záujem o&nbsp;to, aby uspel, a&nbsp;bude jeho kandidatúru sabotovať,“ myslí si Jozef Lenč. Pokiaľ ide o&nbsp;Ivana Korčoka, spôsobiť problém, aspoň v&nbsp;teoretickej rovine, mu podľa Lenča môže, ako už bolo spomenuté, protikandidát z&nbsp;konzervatívnej časti opozičného tábora

Jozef Lenč si ale&nbsp;myslí, že Korčok má oproti Pellegrinimu väčšie istoty &nbsp;čo sa samotnej voličskej základne týka. „Tí, ktorí dnes deklarujú, že budú voliť Ivana Korčoka, ho budú voliť z presvedčenia, že chcú pokračovania výkonu mandátu, ako ho realizovala Zuzana Čaputová. Ivan Korčok pre nich nie je menšie zlo alebo nútená voľba. Pokaziť by si to však mohol sám, ak by povedzme nabehol na príliš infantilnú kampaň. Alebo ak mu vypadne&nbsp; zo skrine nejaký kostlivec v podobe videozáznamu, ako kľačí pred Andrejom Dankom. To by mu mohlo fakt uškodiť,“ odľahčuje tému Jozef Lenč.&nbsp; Miroslav Řádek v súvislosti s&nbsp;načrtnutým súbojom medzi Pellegrinim a Korčokom upozorňuje na zaujímavý úkaz, a síce, že Prezidentský palác bol doteraz pre vládne koalície viac menej „zakliaty“. Pripomína, že vládnemu táboru sa v rokoch 2004, 2014 ani 2019 nepodarilo presadiť svojho kandidáta na najvyšší ústavný post. „S veľkým nasadením sa to podarilo len počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý opätovne podporil zvolenie Ivana Gašparoviča, a za celkom iných podmienok v roku 1999, keď široká vládna koalícia podporila Rudolfa Schustera. Pri stabilnej vláde majú slovenskí voliči akoby tendenciu zvoliť za prezidenta opozičného kandidáta,“ uzatvára Miroslav Řádek.

Kandidátov na post hlavy štátu má právo navrhnúť minimálne pätnásť poslancov Národnej rady aj občania Slovenskej republiky. Občiansky návrh sa podáva formou petície podpísanej najmenej 15-tisíc podpismi tých, ktorí majú právo voliť do Národnej rady. Kandidovať za prezidenta môže podľa zákona každý občan s&nbsp;trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v&nbsp;deň voľby aspoň 40 rokov.
Prvé kolo všeľudového hlasovania sa uskutoční v&nbsp;sobotu 23. marca. Druhé kolo sa bude konať 6. apríla, a&nbsp;to v&nbsp;prípade, že ani jeden z&nbsp;kandidátov nezíska v&nbsp;prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Mandát súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna.
Slovenský prezident má nárok na služobné bývanie, 24-hodinovú policajnú ochranu a&nbsp;aktuálne poberá zhruba 17-tisíc eur mesačne.

Prezidentské voľby v skratke

Kto sa uchádza o priazeň voličov a má šancu ich osloviť?

Súboj o post prezidenta zvedie v prvom kole celkovo jedenásť kandidátov. O priazeň voličov sa budú 23. marca uchádzať Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec. Matovič, Dubovský a Pellegrini podali kandidatúru na základe doručenia návrhu aspoň 15 poslancov parlamentu. Danko, Korčok, Kubiš, Forró, Kotleba, Náhlik, Švec a Harabin predložili svoj návrh doručením petície s podpismi od aspoň 15-tisíce občanov SR, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR.

V súčasnosti zastáva post predsedu Národnej rady a je šéfom strany Hlas. V prípade víťazstva je pripravený vzdať sa ich. Pochádza z Banskej Bystrice, má 48 rokov a voličom odkázal, že ak získa ich dôveru, nebude ho počas výkonu funkcie prezidenta sprevádzať prvá dáma ani žiadna iná osoba.

Je to bývalý minister zahraničných vecí vo vládach Igora Matoviča a&nbsp;Eduarda Hegera. Pôsobil tiež ako slovenský veľvyslanec v&nbsp;Nemecku a&nbsp;Spojených štátoch amerických. Rovnako ako jeho najväčší rival v&nbsp;boji o&nbsp;prezidentské kreslo pochádza z&nbsp;Banskej Bystrice. Má 59 rokov, manželku Soňu, s&nbsp;ktorou vychoval dvoch synov.

Súčasný predseda SNS a&nbsp;podpredseda parlamentu. Má 49 rokov a&nbsp;aktuálne zaujal nehodou, pri ktorej zdemoloval semafor, pričom z&nbsp;miesta ušiel, rovnako však vyjadrením, že je pripravený byť prezidentským kandidá-tom súčasnej vládnej koalície, hoci sa o&nbsp;daný post uchádza aj Peter Pellegrini. Danko bol ženatý a&nbsp;s&nbsp;exmanželkou má dvoch synov.

Jeho heslo znie: „Srdcom Slovák, hlavou diplomat.“ O&nbsp;post hlavy štátu sa uchádza ako občiansky kandidát. Má 71 rokov, manželku Jaroslavu a&nbsp;jednu dcéru. V&nbsp;minulosti zastával post ministra zahraničných vecí a&nbsp;dlhé roky pôsobil v&nbsp;štruktúrach OSN aj v&nbsp;pozí-cii osobitného vyslanca OSN pre Líbyu či Afganistan.

Bývalý premiér a&nbsp;minister financií. Má 49 rokov, žije v&nbsp;Trnave. Pred vstupom do vysokej politiky, čo bolo v&nbsp;roku 2010 podnikal. Vlastnil spoločnosť, ktorá vydávala regionálne noviny. Neskôr tieto aktivity prevzala jeho manželka Pavlína, na ktorú prepísal aj celý majetok. Matovič sa v&nbsp;minulosti zviditeľnil kauzou okolo diplomovej práce, ale tiež rečami, ako sa napokon ukázalo vymyslenými, o&nbsp;údajnom úplatku 20 miliónov eur ak pomôže odstaviť vládu Ivety Radičovej. &nbsp;

Je slovenský historik. Má 58 rokov a&nbsp;aktuálne pôsobí ako vedecký pracovník v&nbsp;Ústave pamäti národa. &nbsp;V&nbsp;roku 2020 kandidoval vo voľbách do Národnej rady&nbsp;za stranu Za ľudí, nebol však zvolený. Vlani sa zviditeľnil &nbsp;podaním trestného oznámenia na súčasného podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu za to, že vo svojej kancelárii nahradil portrét prezidentky Zuzany Čaputovej&nbsp;fotografiou komunistického revolucionára Che Guevaru. &nbsp;

Kontroverzne vnímaný bývalý minister spravodlivosti a&nbsp;šéf Najvyššieho súdu SR. V&nbsp;uplynulých rokoch sa zviditeľnil najmä ako antivaxer. Má 66 rokov, bol dvakrát ženatý. Z&nbsp;prvého zväzku má syna Branislava, ktorý dnes pôsobí ako sudca, a&nbsp;dcéru Kamilu. S&nbsp;druhou, súčasnou manželkou Gabrielou má dve dcéry Tamaru a&nbsp;Katarínu.

Má 48 rokov a&nbsp;od októb­ra 2021 je predsedom mimoparlament-­nej strany Aliancia, ktorá vznikla po zlúčení troch politických subjektov zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. O&nbsp;post hlavy štátu sa podľa vlastných slov uchádza preto, že problémy, ktoré sa týkajú maďarskej komunity, musia dostať svoj hlas.

Ako predseda ĽSNS je označova-ný za krajne pravicového politika. V&nbsp;minulosti bol právoplatne odsúdený zo založenia, podpory a&nbsp;propagácie hnutia smerujúceho k&nbsp;potlačeniu základných práv a&nbsp;slobôd. Na základe toho prišiel v&nbsp;roku 2022 o&nbsp;mandát poslanca Národnej rady. Trest má aktuálne zahladený. Má 46 rokov, jedného syna. Je rozvedený.

Pellegrini, Korčok či Harabin? Podľa odborníkov môže karty v boji o palác zamiešať aj Matovič

Výber pre vás

Pellegrini, Korčok či Harabin? Podľa odborníkov môže karty v boji o palác zamiešať aj Matovič

Súvisiace články

Povolebné čistky stoja štát stovky tisíc eur, štedré odstupné dostala aj bývalá vicepremiérka

Nemocnice dlhujú stovky miliónov, ich šéfovia poberajú platy ako manažéri prosperujúcich firiem

Z exotiky prišiel za dcérou, speváčkou Tinou, stretnutím s ním sa chválil slovenský politik

Výber pre vás