Plus 7 dní

Podľa novely zákona o&nbsp;službách zamestnanosti by v novom roku malo byť zamestnávanie pracovníkov z&nbsp;tretích krajín na Slovensku jednoduchšie a&nbsp;efektívnejšie. Firmám, nadnárodným koncernom i&nbsp;pracovným agentúram sa vďaka tomu bude rozhodne ľahšie dýchať. Nezamestnanosť u&nbsp;nás je minimálna a&nbsp;viacero fabrík dlhodobo nemá ako zaplniť voľné pracovné pozície. Ani so súčasným stavom cudzincov, ktorých k&nbsp;nám dodávajú predovšetkým pracovné agentúry. To bráni týmto spoločnostiam v&nbsp;nových rozvojových aktivitách a&nbsp;vo zvyšovaní produkcie, naopak, rastie potreba investovať veľké prostriedky do automatizácie. Čo to však bude znamenať pre slovenský pracovný trh a&nbsp;našich zamestnancov? Porastie vďaka cudzincom naša ekonomika a&nbsp;životná úroveň alebo Slovákov, naopak, uvrhne do ešte väčšej chudoby?

Názory vás, čitateľov týždenníka PLUS 7 DNÍ, sú jasné. V&nbsp;hlasovaní na stránke www.plus7dni.sk aj na Facebooku PLUS 7 DNÍ pri odpovedi na otázku, či je Slovensko odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia, prevážili hlasy proti dovozu cudzincov. Redakcia týždenníka sa na problematiku pozrela komplexne a&nbsp;pripravila sumár najčastejšie používaných argumentov za aj proti zamestnávaniu cudzincov.&nbsp;

Svet sa globalizuje, populácia starne, ľudí v&nbsp;produktívnom veku ubúda a&nbsp;dlhodobo nezamestnaní bez pracovných návykov túto dieru nedokážu zaplniť. Nie je to len problém Slovenska. Po západných štátoch pribúda zahraničných pracovníkov aj v&nbsp;post­komunistických krajinách. V&nbsp;Poľsku či v&nbsp;Česku ich rátajú v&nbsp;státisícoch. U&nbsp;nás ich je len zhruba šesťdesiattisíc. Zatiaľ. Po­dľa viacerých ekonómov je otázka času, kedy bude musieť tento trend prijať aj Slovensko.

Zamestnávanie cudzincov môže byť pre slovenské firmy konkurenčnou výhodou, ale títo pracovníci slovenskú ekonomiku nespasia. Státisíce Slovákov je zamestnaných v&nbsp;zahraničí. Z&nbsp;nich by sa mnohí radi vrátili domov, ak by sa u&nbsp;nás platy začali aspoň trochu blížiť príjmom vo vyspelých západných krajinách. Stovky cudzincov koncentrovaných v&nbsp;ubytovniach v&nbsp;menších obciach zvyšujú možnosť konfliktov vyplývajúcich z&nbsp;inej mentality a&nbsp;zvykov.

Kvôli cudzincom u&nbsp;nás nerastú platy

Pôvodnou ideou zamestnávania cudzincov v&nbsp;západných krajinách bolo rozumné zaplnenie pracovných miest, o&nbsp;ktoré nemali domáci záujem, alebo pozícií vyžadujúcich si vysokokvalifikovaných špecialistov, ktorí v&nbsp;danej krajine chýbali. Neraz išlo o&nbsp;dočasné riešenie - výkon konkrétnych, časovo limitovaných prác -, ktoré sa však stalo trvalým.

Dnes sa kladie dôraz skôr na cenu pracovníkov, bez ohľadu na to, či ich odbornosť, kvalita a&nbsp;pracovné návyky prevyšujú domáci potenciál. Dovoz lacnej pracovnej sily preto, aby zamestnávatelia, hlavne veľké nadnárodné koncerny, ktoré už nemalú pomoc od štátu dostali, ušetrili, nerieši situáciu v&nbsp;štáte, ale skôr ekonomické záujmy konkrétnych podnikateľov a&nbsp;pracovných agentúr. Tento spôsob zaplnenia pracovných pozícií v&nbsp;prostredí, kde ľudia vo väčšine aj tak zarábajú málo, je cestou k&nbsp;zmrazeniu platov a&nbsp;pre firmy k&nbsp;silnej páke na pracujúcich. Ľahko sa môžeme dostať do situácie z&nbsp;raného kapitalizmu, kde bude dominovať argument: <em>„Nepáči sa ti? Za plotom čaká sto Ukrajincov, Srbov, Vietnamcov či Albáncov...“</em>

Platy na Slovensku v&nbsp;odvetviach, kde prichádza do úvahy zamestnávanie cudzincov, rastú najpomalšie v&nbsp;rámci celej V4 pre vysoké odvodové zaťaženie. Ak by sa nízkopríjmovým skupinám znížili odvody, ich reálna mzda by vzrástla.

Ak Slovensko skutočne bez dovozu ľudských zdrojov neprežije, určite treba chrániť domácich zamestnancov pomocou kvalitných legislatívnych opatrení.

Argument, že cudzinci berú Slovákom prácu používajú niektorí slovenskí politici. Jedným z&nbsp;nich je šéf OĽaNO Igor Matovič. Tvrdí, že Srbi, ktorých na Slovensko dovážame, zaberajú miesta, na ktorých by mali byť zamestnaní naši dlhodobo nezamestnateľní Rómovia. Expert Obyčajných ľudí Peter Pollák tvrdí, že on sám našiel prácu 180 nezamestnateľným, poväčšine negramotným Rómom z&nbsp;osád. Tento populistický argument je medzi bežnou populáciou všeobecne obľúbený, dokazujú to aj reakcie čitateľov na facebooku PLUS 7 DNÍ. Či však má rácio, je na zváženie. Sto osemdesiat ľudí, ktorých politici z&nbsp;OĽaNO našli, ani zďaleka nepostačuje, aby pokryli požiadavky zamestnávateľov. Rovnako tak nestačí ani na vyriešenie rómskej otázky.

Cudzinci nebudú môcť prekročiť horný strop vo výške 30 percent z&nbsp;počtu kmeňových zamestnancov. Na Slovensku máme problém s&nbsp;vlastnými kvalifikovanými pracovníkmi. Chýbajú nám absolventi učňovských, odborných škôl, čo v&nbsp;mnohých oblastiach núti zamestnávateľov znižovať požiadavky na odbornosť a&nbsp;vzdelanie. Deficit pociťujú i&nbsp;nadnárodné koncerny, ktoré mierili na Slovensko nielen pre lacnú pracovnú silu, ale aj pre dostatok skúsených špecialistov v&nbsp;robotníckych profesiách. Rokmi zanedbávania duálneho štúdia sa táto prednosť stala minulosťou. &nbsp;

Zahraniční investori už dlho hrozia, že ak na Slovensku bude naďalej pretrvávať nedostatok pracovnej sily a&nbsp;tlaky na zvyšovanie miezd, odídu zo Slovenska alebo presunú časť výroby do zahraničia. Prijímanie cudzincov sa z&nbsp;tohto uhla pohľadu javí ako nevyhnutnosť.

PLUS MÍNUS POLEMIKA: Je Slovensko odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia?

Výber pre vás