Pre týždenník PLUS7DNÍ pracuje od roku 2012, venuje sa predovšetkým investigatívnym témam.

Karol Bustin

Už to chvíľu vyzeralo, že rezort spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej by sa mohol týmto volebným obdobím prehupnúť bez väčšieho škandálu. Nestalo sa. Klesajúce preferencie Mostu-Híd a s tým spojená potreba naplnenia straníckej kasičky urobili svoje.

Žitňanská s klapkami na očiach vyrukovala so kšeftom, nad ktorým sa sudcom zastavuje rozum. Ministerka sa rozhodla, že všetky budovy patriace okresným súdom v hlavnom meste speňaží. V materiáli ministerstva, ktorý má PLUS 7 DNÍ k dispozícii, sú už dokonca stanovené znalecké ceny jednotlivých budov.

Ide pritom o najexkluzívnejšie lokality jednotlivých mestských častí v Bratislave, čiže o budovy v Starom Meste, v Ružinove, v Novom Meste, v Dúbravke a v Petržalke. Podľa mienky mnohých sudcov je čerešničkou na torte budova vo vlastníctve Okresného súdu I na Lazaretskej ulici. Objekt, v ktorom kedysi sídlila základná škola, sa rozprestiera na ploche pre developérov priam zázračných 2 646 štvorcových metrov a je jedným z posledných s takýmito parametrami v najexkluzívnejšej časti mesta.

Okresný súd Bratislava I budovu kúpil pred vyše tromi rokmi za 3,7 milióna eur. A teraz? Žitňanská v časoch, keď sú trhové ceny nehnuteľností na špici a za posledné tri roky v porovnaní s krízovými časmi podstatne stúpli, budovu podľa znaleckého posudku hodnotí na 3,2 milióna eur! Pre koho má prichystanú takúto „filantropickú“ cenu?

Ministerka má už svoju predstavu aj o hodnotách ostatných budov bratislavských súdov. Z hľadiska polohy a rozmerov je hneď za Lazaretskou najlukratívnejším majetkom, teda budovou a pozemkom, majetok bratislavského súdu „dvojky“ na Drieňovej ulici. Ten si Žitňanská podľa posudku cení na 7,6 milióna eur.

Ďalšie budovy a pozemky súdov na Námestí Biely kríž v Novom Meste, na Saratovskej v Dúbravke či na Prokofievovej v Petržalke sú vzhľadom na stavebnú vyčerpanosť týchto lokalít takisto obchodne nanajvýš zaujímavé.

„Keďže existuje únik informácií, dostalo sa mi do uší, že ide o biznis ministerstva spravodlivosti a tunel štátneho rozpočtu,“ povedala rozhorčene na nedávnom stretnutí so Žitňanskou istá sudkyňa krajského súdu a ďalšia sudkyňa okresného súdu pripojila ešte silnejšie slová: „Je to rituálna samovražda súdnictva v Bratislave.“ Samozrejme, Lucia Žitňanská si na svoj biznisový zámer dala ušiť krásnu košieľku. Žiaľ, poriadne deravú. Ako blesk z jasného neba a mimo programového vyhlásenia vlády či koncepcie stabilizácie a modernizácie súdnictva, na ktoré sa odvoláva, vyrukovala na nič netušiacich sudcov s plánom zriadenia jedného mestského súdu.

Ten by podľa Žitňanskej zahŕňal agendy všetkých bratislavských súdov vrátane Senca a delil by sa na trestný, občianskoprávny, obchodnoprávny a rodinnoprávny úsek. Aby to všetko znelo ešte vznešenejšie a vierohodnejšie, do kokteilu primiešala prínosy ako zníženie fluktuácie sudcov a zabezpečenie ich špecializácie.

„Charakteristickým znakom bratislavských okresných súdov je pomerne vysoká miera fluktuácie sudcov a zamestnancov súdov, čo vedie k nerovnomernému personálnemu vybavovaniu vecí, ako aj k nemožnosti zabezpečiť špecializáciu sudcov na úrovni, ktorá by bola predpokladom efektívneho fungovania týchto súdov,“ píše sa v návrhu ministerstva. Podpredseda krajského súdu v Bratislave sudca Boris Tóth zámeru Žitňanskej kontruje: „Ide o floskulu sledujúcu presadenie cieľa. Ako sa zrýchli konanie pri rovnakom počte nápadu a z neho určeného počtu sudcov? Pri ich rovnakej zaťaženosti, a teda pri ich nezmenenom počte?“ pýta sa a zároveň vysvetľuje: „Nemusím osobitne zdôrazňovať, že stav na bratislavských súdoch je stavom permanentnej neobsadenosti súdnych oddelení sudcami a, samozrejme, administratívnym aparátom, na ktorý ministerstvo akosi automaticky zabúda.“ Jednoducho, činnosť sudcov nebude nikdy efektívnejšia, ak sa ich rady neposilnia personálne. Stabilitu justície podľa Tótha narúša dlhotrvajúce vypisovanie výberových konaní na miesta sudcov, ktorí taláre opustili. Celý proces až do ustanovenia za sudcu trvá rok.

„Ignoruje sa to, že sudkyne ustanovené do funkcie idú na materskú dovolenku, počas ktorej ich oddelenia musia vybavovať, nad rámec svojej činnosti, ostatní sudcovia. Tohto sa však navrhovaný zámer nedotýka, a teda sa nedá očakávať dosiahnutie prezentovaného zámeru.“ Nad Žitňanskej kvetnatým verklíkovaním viet o väčšej špecializácii bratislavských súdov krútia sudcovia hlavou.

„My už viacej špecializovaní nevieme byť. Špecializácia na bratislavských súdoch funguje dlhodobo a nie je zrejmé, ako a čím zriadenie mestského súdu prispeje k väčšej špecializácii,“ tvrdia sudcovia z Okresného súdu Bratislava II a Boris Tóth ich dopĺňa: „O špecializácii sa nedá hovoriť práve na mimobratislavských okresných súdoch.“

Je zaujímavé, aká rýchla vie byť pani ministerka, pokiaľ ide o kšefty s cenným štátnym majetkom. No pri platoch pomocného súdneho personálu až také oduševnenie neprejavuje.

Podľa sudkyne a podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava II Ľubice Novotnej sú totiž najväčším problémom bratislavského súdnictva nezaplatení administratívni pracovníci. „Asistent sudcu má 380 eur v čistom. Veľa ich dochádza z okolitých obcí, a tak z platu ešte časť precestujú. A toto nás naozaj trápi, lebo bez pomocného aparátu nevieme riadne fungovať. Tie dievčatá majú náročnú a zodpovednú prácu a ostávajú tam len ľudia, pre ktorých je práca na súde srdcová záležitosť alebo ktorí majú dobré finančné zázemie. Fluktuácia na tejto pracovnej pozícii, ako i na pozíciách vyšších súdnych úradníkov je neúnosná, čo zásadne vplýva na činnosť súdneho oddelenia i práce samotného sudcu a v neposlednom rade vplýva i na dĺžku súdneho konania,“ tvrdí Novotná.

„A to svojej asistentke dávam ešte, aby som si ju udržala, 250 eur z môjho 13. platu a 250 eur zo 14. platu,“ hovorí ďalšia sudkyňa. Nesúhlasné stanovisko so Žitňanskej megasúdom a s čachrami s budovami podpísalo doteraz 75 sudcov okresných súdov a 267 ostatných zamestnancov, no začali sa pripájať aj sudcovia krajského súdu. Rovnaký pohľad má prezídium Združenia sudcov Slovenska i iniciatíva Za otvorenú justíciu.

Vráťme sa však k prapodstate a spoločnému menovateľovi Žitňanskej zámeru. Budovy. Vyzerá to tak, že budovy súdov chce ministerka prihrať do zatiaľ neznámych súkromných rúk. Jej materiál, ktorý je podľa nami oslovených sudcov amatérsky pripravený, opisuje budovy konkrétnych súdov takmer ako ruiny v havarijnom stave.

Sú to vraj nedôstojné a verejnosti neprístupné miesta, kde sa návštevníci ani zamestnanci necítia príjemne a bezpečne. Na ich rekonštrukciu by vraj bolo treba vynaložiť až 25 miliónov eur. Kto už niekedy navštívil jeden z bratislavských súdov, vie, že realita je vskutku iná. Podľa sudcov sú bratislavské okresné súdy, s výnimkou Okresného súdu Bratislava I, umiestnené do vhodných a dôstojných budov. Chýbajúci priestor, napríklad na archív, sa dá vyriešiť prístavbou a prehrievanie kancelárií v letných mesiacoch zase namontovaním klimatizačných jednotiek.

Jediný súd, ktorý objektívne úraduje v nezávideniahodných podmienkach v Justičnom paláci, je spomínaná „jednotka“. Nevyhovujúce priestory, zlé parkovanie a najmä nedostatok sudcov má svoje dôsledky. „Pribúdajú im nové a nové veci a permanentný nedostatok sudcov ministerstvo nerieši. Sú pod neustálym tlakom disciplinárnych konaní. Každý má v oddelení asi 500 vecí, čo bez prieťahov nedokáže riešiť ani jeden sudca,“ hovorí človek znalý tamojších pomerov. Tu treba pripomenúť, že „jednotka“ vlastní exkluzívnu nehnuteľnosť na Lazaretskej ulici, ktorá už roky čaká na svoju rekonštrukciu. Finančné krytie je plne na pleciach ministerstva, no to údajne nedalo vypracovať ani len projektovú dokumentáciu.

Veď načo aj? O budovu v srdci Starého Mesta s úžitkovou plochou 6 605 štvorcových metrov, kde je pravdepodobne možná stopercentná zastavanosť a kde už pozemky s takouto závratnou plochou neexistujú, v celom biznise predsa ide.

Keďže Lucia Žitňanská nemá gigakolos, do ktorého by všetky súdy nahnala, chce ho prenajať. A pri hľadaní už vynaložila značné úsilie. Na aprílovom stretnutí predsedovi krajského súdu a nič netušiacim šéfom okresných súdov strčila do rúk hotový materiál o zriadení mestského súdu.

Na jeho poslednej strane žiaril zoznam siedmich adries. A podľa Lucie Žitňanskej mal jej mestský súd fungovať v podnájme v jednej z týchto administratívnych budov. Každá z nich patrí tej či onej finančnej skupine. Po okamžitých protestoch nasledoval Žitňanskej zúfalý krok. Predsedovia súdov museli ako malé deti pred pani učiteľkou poslednú stranu vytrhnúť a vrátiť jej ju.

Podľa posledných informácií je najhorúcejším kandidátom na prenájom budova BBC III a IV na Prievozskej ulici, v ktorej pred pár rokmi sídlil jeden z mobilných operátorov. Majiteľ priestory odvtedy nedokázal prenajať. Na obhliadku už podľa našich informácií vyslali ľudí z Krajského súdu. Kšeft pre oligarchov: Na veľkom stretnutí v Omšení pred dvoma týždňami už nenechali sudcovia na Žitňanskej ani nitku suchú.

V súvislosti s prenájmom súkromného objektu si jedna zo sudkýň nebrala servítku pred ústa a na ministerku sa obrátila s jasným posolstvom: „Ako chcete vysvetliť ľuďom, že nenávidení sudcovia míňajú peniaze daňových poplatníkov na finančných oligarchov, prípadne na rodinu pána Világiho. Opäť bude - postaviť k múru a postrieľať. Tento zámer nemá s výkonom súdnictva absolútne nič spoločné.“ V napätej atmosfére pokračovala ďalšia sudkyňa: „My sme od vás nežiadali reorganizáciu súdnictva. My sme v prvej línii, my vieme, čo súdnictvo potrebuje a čo nepotrebuje. Počúvajte, čo sudcovia chcú. Vy odídete a my budeme v predanej budove. My sa nebudeme mať kam vrátiť.“ Napriek všetkému Lucia Žitňanská stále dookola omieľala pripravenú formulku a keď opätovne začala s prenájmom, v sále jednohlasne zaznel výkrik: „Ale načo?“ Jej následné bezargumentačné slová hovoria za všetko: „Musím si vyprosiť, aby tu niekto hovoril o biznise ministerstva spravodlivosti. Ja som nikdy v politike žiadny biznis nemala. Debata na tému špecializácie súdov je zmysluplná, budovy bokom. Sú rozhodnutia, ktoré musím urobiť a sú ekonomického charakteru.“

Sudcovia považujú predaj budov okresných súdov za hrubo poškodzujúci štát a prenájom budovy megasúdu za absolútne nehospodárne riešenie. Úplne nevhodný je podľa nich prenájom od súkromného sektora. „Vytvorenie Mestského súdu v Bratislave v navrhnutom zámere hodnotím ako spiatočnícky krok a myslím si, že ho treba odmietnuť. Znevýhodňuje štát, ktorý nemá pre súd takých rozmerov vhodný priestor, preto sa navrhuje presídlenie súdov ako orgánov verejnej moci z priestorov v ich vlastníctve do nájmu, kde prenajímateľom bude súkromný sektor, čím uvažujem o pumpe štátnych finančných prostriedkov,“ vyjadril sa podpredseda krajského súdu Boris Tóth.

Na otázku, či je ministerka napriek nevôli sudcov stále presvedčená o zriadení mestského súdu, sme z ministerstva dostali vyhýbavú odpoveď. „To, že o tomto zámere sa bude diskutovať, sme očakávali. Zámer sme predstavili predsedom súdov, Súdnej rade, niektorým mimovládkam, advokátom a v prvom kole aj bratislavským sudcom. Ale je to stále začiatok diskusie. Debata nie je uzatvorená. Chceme v nej pokračovať, posudzovať pripomienky k tomuto zámeru,“ povedal nám hovorca rezortu Peter Bubla.

Podivný biznis ministerky Žitňanskej (Most-Híd): Chce naplniť stranícku kasičku?

Výber pre vás