Lenka Dale

"Sny by sme si mali plniť, takže som sa dnes presunul pod túto skalu, ktorú roky obdivujem, a&nbsp;zajtra sa s&nbsp;ňou skamarátim," avizoval výstup Branislav Zurian na sociálnej sieti pod fotografiou alpskej hory Matterhorn, ktorá dosahuje 4 478 metrov nad morom a&nbsp;býva označovaná za jednu z&nbsp;najkrajších v&nbsp;Európe.

Známy vrchol Álp sa týči nad švajčiarskym mestečkom Zermatt, južná stena patrí Taliansku. Matterhorn bol vzhľadom na náročnosť poslednou zo zlezených vysokých alpských štvortisícoviek. Podarilo sa ho zdolať až 14. júla 1865, žiaľ, výstup sa skončil tragicky. Sedem mužov pod vedením jedného z&nbsp;najskúsenejších vtedajších horských vodcov Brita Edwarda Whympera síce na Matterhorn vystúpilo, ale pri zostupe sa 19-ročný člen výpravy D. Hadow pošmykol a&nbsp;do hĺbky 1 400 metrov strhol aj ďalších troch členov skupiny. Pochovali ich na cintoríne v&nbsp;Zermatte pod horou, kde sa skončila ich životná púť. O&nbsp;180 rokov neskôr je situácia iná, vybavenie horolezcov kvalitnejšie, no stále platí – hory sú krásne, ale nebezpečné, treba mať rešpekt, inak môže dôjsť k&nbsp;tragédii.

To, že šéf policajnej inšpekcie Branislav Zurian je milovník hôr, sa vie dlho. V&nbsp;polícii je od 90.&nbsp;rokov. Bol operatívcom v&nbsp;úspešnom tíme, ktorý „zabezpečil“ Mikulášovi Černákovi doživotný trest. Vypracoval sa až do riadiacich funkcií, pôsobil ako šéf Národnej protizločineckej jednotky, neskôr riadil Národnú kriminálnu agentúru, odkiaľ sa na všeobecné prekvapenie v&nbsp;roku 2021 rozhodol na vlastnú žiadosť odísť. Vrátil sa až vlani a&nbsp;rovno do funkcie šéfa inšpekcie. Zurian je však roky známy tým, že popri policajnej práci bol aj občasným vysokohorským nosičom. „Na Zamkovského chatu v&nbsp;Tatrách vynesiem ročne sedem až osem ton. Na Rysy do dvoch ton,“ uviedol pred pár rokmi vo videu na sociálnej sieti Polície SR.

„Asi celý život je o&nbsp;výzvach a&nbsp;tie moje sa vždy spájajú s&nbsp;kopcami, horami, prírodou. Býval to môj veľký sen – zdolať raz túto skalu, tento vrchol, Matterhorn. Po niekoľkých rokoch snívania sa mi to podarilo,“ reagoval pre PLUS 7 DNÍ. Akú prípravu absolvoval? „Nič extra. Bol som na najvyššej hore Rakúska Grossglockner, tá má 3 800 metrov, a&nbsp;pobehal som všetky naše končiare, či už Gerlach (2 655 m), alebo Lomnický štít (2 634 m). Na Kriváň (2 495 m) by mal podľa mňa vyjsť každý Slovák,“ doplnil Zurian s&nbsp;tým, že predsa len treba byť vo výbornej kondícii. „Mal som obdobie, keď som chcel vyjsť na tú horu, na ten kopec skôr, ale to nejde len tak. Musíte mať čistú hlavu a&nbsp;rovný chrbát. V&nbsp;rokoch 2021 až 2023 tá hlava nebola až taká čistá, keďže sa diali vymyslené procesy aj proti mojej osobe (kukláči mu týždeň po odchode z&nbsp;polície vyrazili dvere pre obvinenie jedného z&nbsp;kajúcnikov, že údajne vynášal informácie, čo sa nepotvrdilo – pozn. red.). V&nbsp;tom čase som nemal toľko energie, aby som tú horu pokoril, no teraz som v&nbsp;úplne inej kondícii a&nbsp;som rád, že som to dal,“ povedal.

Zurian priznáva, že keď nad švajčiarskym mestečkom Zermatt uvidel prvýkrát Matterhorn, ostal očarený. „Musel som na chvíľu zastať a&nbsp;len som s&nbsp;úžasom pozeral. Dovtedy som ho videl na fotkách u&nbsp;kamarátov, na internete, v&nbsp;dokumentárnych seriáloch, ale naživo? Asi som prestal na chvíľu aj dýchať. Nesmierne som sa tešil už na samotný štart. Bolo 4.10&nbsp;ráno, keď nás všetkých, asi 40&nbsp;profesionálnych horských vodcov, z&nbsp;ktorých každý mal svojho klienta, pustili naraz z&nbsp;chaty, v&nbsp;ktorej sme bývali. Ja som mal horského vodcu zo Slovenska, bol so mnou Miki Knižka, chatár zo Zbojníckej chaty vo Vysokých Tatrách.“ Ako Zurian ďalej opísal, štart bol hromadný, cestou sa však ľudia roztrúsili, nie­­kt­orí sa stratili vpredu, iní vzadu, niektorí nevyšli až na vrchol. „Pre mňa bolo vyjsť hore neskutočným zážitkom,“ povedal ešte stále s&nbsp;radosťou v&nbsp;hlase Branislav Zurian. Celá túra – tam aj naspäť&nbsp;–&nbsp;mu trvala do desať hodín. Bojoval najmä s&nbsp;tlakovými zmenami. „Dosť som pociťoval výšku, nebol som aklimatizovaný. Ešte dve hodiny po štarte som mal bolesti hlavy, myslel som si, že ma asi tlačí prilba, stále som si ju uvoľňoval, ale bolo to tlakom, nedobre som dýchal, ale postupne to prešlo,“ zaspomínal na strasti z&nbsp;výstupu s&nbsp;tým, že so sebou mal len liter a&nbsp;pol čistej vody, energetické tyčinky a&nbsp;výživné gély: „Na prezlečenie som si niesol nátelník, rukavice, čiapku a&nbsp;neprefúkavú bundu. Treba ísť naľahko, lebo cítite každý gram ruksaka.“ Aj po dosiahnutí vysnívaného cieľa ženú túžby ďalej. „Nikdy nehovorím dopredu o&nbsp;svojich výzvach, až keď som už bezprostredne pred nimi. Viete, nechcem to zakríknuť, ale už nejaký cieľ na ďalší rok mám,“ uzavrel rozprávanie Branislav Zurian.

Policajný funkcionár Zurian si plní sny: Prestal som asi aj dýchať

Výber pre vás

Policajný funkcionár Zurian si plní sny: Prestal som asi aj dýchať

Súvisiace články

Premiér Fico naberá silu. Kde si lízal rany na dovolenke v Chorvátsku?

Boril sa ťažkým obdobím. A vtedy vytvoril Pellegriniho poradca záhradu, kam vodí i politikov

Dovolenka prezidentov? Schuster riešil ochranku, Kiska odišiel z obchodu, Čaputová sa hanbila

Výber pre vás