Vanda Felšöci Rusnáková

Väčšina ľudí ich odháňa, mnohí sú na&nbsp;ich produkty alergickí, no bez nich by v&nbsp;podstate neexistoval život. Reč je o&nbsp;včelách, ktoré okrem zdravého a&nbsp;sladkého medu majú pre ľudstvo nenahraditeľnú úlohu - opeľujú plodiny a&nbsp;rastlinstvo, čo zabezpečuje kolobeh života. Niektoré štúdie dokonca hovoria, že zo sto druhov plodín, ktoré tvoria 90 percent svetovej potravy, až 71 opeľujú práve včely. Lenže už aj na&nbsp;Slovensku si včelstvo sami likvidujeme - postrekom plodín pri pestovaní. Zasiahnuté včely neprežijú. Stihnú síce doletieť k&nbsp;úľom, no pred nimi padajú ako podťaté a&nbsp;umierajú. Poľnohospodári v&nbsp;súlade s&nbsp;legislatívou totiž robia postreky, či už repky, alebo iných rastlín, ktoré pestujú, pravidelne, niekoľkokrát v&nbsp;priebehu kvitnutia, teda vtedy, keď včely zbierajú peľ, a&nbsp;tak sa ničivým účinkom pesticídov jednoducho nevyhnú.

Azda najznámejším včelárom na Slovensku je Martin Pichanda, literárna postava z diela Petra Jaroša Tisícročná včela. Aj tam je vykreslená nielen krása, ale aj ostrosť včelstva, ktoré prežíva mnohé a mnohé generácie. Jednoducho, ku gazdovstvám a k dedinám včely odjakživa patrili.&nbsp; „Na&nbsp;severovýchode Slovenska je z&nbsp;minulosti najznámejšia včelárka Žofia Maťašovská, známa pod krásnym menom Medová baba. Bola to jednoduchá a&nbsp;skromná žena, ktorá sa do&nbsp;tejto oblasti prisťahovala zo susedného Poľska so svojou rodinou. Jej manžel pracoval ťažko v&nbsp;lese a&nbsp;ona, ktorá milovala včelárenie, sa tejto svojej životnej záľube venovala aj so svojimi dcérami. O&nbsp;jej vzácny a&nbsp;veľmi kvalitný med bol obrovský záujem a&nbsp;ona ho vyvážala aj mimo hraníc našej krajiny. Na&nbsp;Žofiinu pamiatku je tu lúka, ktorá nesie meno Lúka Medovej baby,“ prezrádza jeden zo včelárov zo severovýchodu Slovenska Jozef Voľanský, ktorý má svoje včelie kráľovstvo najmä v&nbsp;Čergovskom pohorí.

„Začínal som asi pred dvadsiatimi rokmi s bratom a s jedným úľom. Chcel som med pre rodinu, teraz ich máme okolo 240,“ pousmeje sa Jozef. Základy včelárstva pochytil od svojho deda a teraz svoje vedomosti odovzdáva synovi. „Je to kolobeh života,“ vysvetľuje.&nbsp; V rodinnej firme dnes vyrábajú vlastné výrobky z medu a ďalších včelích produktov. „Jednoduché to veru nebolo. Včelárčenie nie je také jednoduché, ako sa zdá, a spočiatku, kým si navyknete, ako robiť so včelami, aj bolestivé zo včelích žihadiel. Dnes, keď ma aj pichnú, extra to necítim,“ smeje sa Jozef. Od&nbsp;jari do&nbsp;neskorej jesene je stále pri včelách. Vraj sa od&nbsp;nich nedá odísť. „Každý deň obídem úle, skontrolujem, ako sa včeličky majú, či niečo nepotrebujú. V&nbsp;extrémnych teplách sa rady chladia na&nbsp;letáčikoch úľov, v&nbsp;období chladu sú zas dnu. Musím ich kontrolovať, či sú zdravé, či ich nenapadol nejaký škodca. A&nbsp;to nemyslím na&nbsp;medveďa, ale na&nbsp;bežné včelie choroby,“ vysvetľuje Jozef Voľanský.

Ochotne pritom ukazuje časť svojich úľov v&nbsp;Čergovskom pohorí. „Dávajte pozor, je extrémne teplo a&nbsp;dusno a&nbsp;včely sú z&nbsp;toho nervózne. Veľmi rýchlo vás môžu poštípať,“ vysvetľuje. Sám sa oblieka do&nbsp;špeciálneho včelárskeho odevu a&nbsp;kukly, ktoré ho chránia pred bodnutím. S&nbsp;láskou potom otvára niektoré úle a&nbsp;kontroluje, čo sa v&nbsp;nich deje.

„Teraz je to fajn, my tu až také problémy s postrekmi ako naši kolegovia na juhu nemáme. Tu sa extra veľa repky nepestuje a snažíme sa dohodnúť s poľnohospodármi, aby repku aj ostatné plodiny postrekovali skoro ráno alebo večer, keď včely neopeľujú,“ vysvetľuje Jozef Voľanský, ktorý pripúšťa, že je to dlhodobý problém. „Už minimálne 10 rokov. Včely majú rádius asi štyri kilometre a v tomto ich dolete sa vždy nájde repkové pole. Ak ho poľnohospodár postrieka, zomierajú buď na mieste, alebo doletia k úľu. Vždy vyhynie aspoň polovica rodiny, takže zvyšná rodina je oslabená, nezvláda svoju prácu, môže byť náchylná na choroby a škodce,“ prezrádza dlhoročný včelár.&nbsp; On sa snaží s&nbsp;poľnohospodármi dohodnúť, no aj vďaka polohe, kde pôsobí, sa skôr ako na&nbsp;polia orientuje na&nbsp;včelárstvo v&nbsp;horách - hlavne v&nbsp;Čergove. „Máme neuveriteľnú výhodu pestrej znášky. Vždy počas sezóny kvitne niečo iné, množstvo poľných kvetov, byliniek na&nbsp;lúkach. Preto je med krásne voňavý a&nbsp;má aj vynikajúcu chuť,“ chváli si.

Svoje úle však má najmä v&nbsp;lesoch, kde sa dá získať med z&nbsp;jedľovej medovice. „Je to u&nbsp;nás v&nbsp;podstate najkvalitnejší a, samozrejme, najdrahší a&nbsp;najlahodnejší med. Každý odborník vám isto potvrdí, že jeho antioxidačné účinky sú obrovské. Je to top medzi medmi,“ konštatuje Jozef Voľanský a&nbsp;dodáva, že ono je to v&nbsp;podstate celá veda. „Laicky, medovica je špeciálny produkt vošiek žijúcich na&nbsp;jedľových stromoch v&nbsp;našich lesoch. Vošky najprv skonzumujú šťavu ich ihličia a&nbsp;včeličky pozbierajú malé kvapôčky, ktoré tieto vošky vylúčia,“ vysvetľuje.

Ako sám pripúšťa, najmä v posledných rokoch je záujem najmä o medovicový med. A to nielen u turistov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska. „Máme predajničku v Bardejove a musím povedať, že ľudia prídu cielene za naším medovicovým medom. V podstate aj preto sme sa spojili s ďalšími včelármi z Polonín a začali pracovať na mede z tejto oblasti. Ľudia chcú kvalitu a sú ochotní za ňu zaplatiť. Pretože kvalitný poctivý med od drobného súk­romníka nemá šancu konkurovať cenám v obchodných reťazcoch. No u drobných miestnych včelárov viete, že si kupujete 100-percentne pravý a nemiešaný med. V reťazcoch, hoci za výhodnú a často akciovú cenu, túto istotu nemáte,“ vysvetľuje ďalej včelár.&nbsp; Jedným dychom zároveň upozorňuje najmä na&nbsp;dovážaný med z&nbsp;rôznych kútov sveta a&nbsp;peľ z&nbsp;cudzokrajných rastlín, ktorý nájdete tiež v&nbsp;rôznych obchodoch. Práve pôvod v&nbsp;cudzích krajinách môže u&nbsp;našinca vyvolávať nepríjemné a&nbsp;nečakané alergie.

Za&nbsp;pravdu mu dáva renomovaný odborník na&nbsp;problematiku včelárstva na&nbsp;Slovensku Juraj Toporčák. Väčšina medu na&nbsp;európskom trhu je zmesou najlacnejších šarží z&nbsp;celého sveta. „A&nbsp;tu ani pánboh nepríde na&nbsp;to, odkiaľ med pochádza - pokojne môže mať na&nbsp;sebe napísané veľkými písmenami SLOVENSKÝ MED,“ uviedol v minulosti Juraj Toporčák pre PLUS 7 DNÍ. Naznačil, že ceny týchto medov často nepokrývajú ani náklady našich včelárov na ich produkciu. Môže za to globalizácia a otvorený trh s tovarom.&nbsp; Najkvalitnejší med je podľa odborníkov práve domáci. A&nbsp;to nielen vďaka zloženiu, ale najmä vďaka chuti, na&nbsp;ktorú sme zvyknutí. Podľa Toporčáka zmesové medy obsahujú náhrady, ktoré v&nbsp;Ázii vedia chemicky pripraviť. Ale dokázať, že nie je od&nbsp;včiel, je problém, rovnako ako preukázanie pôvodu medu.

„Veľký problém začína byť filtrovanie medu. V Amerike skontrolovali medy v obchodoch a prišli na to, že boli totálne bez peľu. Ako dôvod obchodníci uviedli, že peľ je alergén, a tak chceli len vyjsť v ústrety kupujúcim. Lenže dôvod je ešte jeden, omnoho závažnejší a vôbec nie v prospech konzumenta,“ prezrádza ďalej Toporčák.&nbsp; Len čo sa totiž odfiltruje z&nbsp;medu peľová zložka, odborníci nedokážu určiť, odkiaľ med pochádza. A&nbsp;všetko sa to skryje pod formulku „med z&nbsp;krajín mimo EÚ“. Problém je aj teplotná úprava dovozových medov. Včely v&nbsp;subtropických a&nbsp;tropických pásmach nedokážu zahustiť med tak, ako to prikazuje legislatíva Európskej únie.

„Z&nbsp;medu sa musí voda dodatočne odpariť vo fabrikách, pričom sa používajú vysoké teploty, ktoré ničia najcennejšie termolabilné biologicky aktívne zložky medu, ako sú vitamíny a&nbsp;enzýmy. Bočným produktom takýchto tepelných úprav je, že med nekryštalizuje. Paradoxne, slovenský konzument vyhľadáva práve takéto tepelne poškodené svetlé a&nbsp;iskrivé medy,“ krúti hlavou Toporčák. Dodáva, že kryštalizovaný med v&nbsp;žiadnom prípade nie je zlý a&nbsp;tobôž pokazený, ako si niektorí ľudia myslia. Práve naopak. Väčšina európskych medov skôr či neskôr skryštalizuje, čo je tiež známka pravosti. Falzifikáty a&nbsp;poškodené medy sú na&nbsp;európskom trhu takmer výlučne v&nbsp;tekutej forme.

Albert Einstein raz povedal, že štyri roky po tom, ako zo­mrie posledná včela, zahynie naša planéta. Nie je to žiadne prehnané tvrdenie. Hovorí sa, že ak by vyhynuli včely, ľudstvo by malo problém s udržaním ekologickej stability a so zabezpečením dostatku potravín.&nbsp; Dôvod je prozaický. Nešlo by ani o med a včelie produkty, ale o zásadnú funkciu včelstva na celom svete - opeľovanie rastlín. „Včely sú tu už milióny rokov. Ich prítomnosť dokazujú fosílie v jantári či nástenné maľby zo Španielska. Ukazujú, že človek minimálne pred osemtisíc rokmi vyberal a jedol med. Už Egypťania včelstvá uctievali. V starovekom Egypte používali kňazi med a ďalšie včelie produkty na mumifikovanie tiel a kŕmenie posvätných zvierat,“ vraví odborník.&nbsp; Včelám drukovali aj svetoví dobyvatelia. Napríklad Napoleon Bonaparte mal v&nbsp;erbe včely. Takisto na&nbsp;svojom cisárskom plášti. Dokonca zlaté. Včely sú skrátka s&nbsp;človekom úzko späté. „Ak ich vyhubíme, zlikvidujeme sami seba. Prínos včiel vo svetovom meradle pre poľnohospodárstvo z&nbsp;opeľovacej činnosti sa odhaduje približne na&nbsp;260 miliárd eur ročne a&nbsp;v&nbsp;Európe približne 22 miliárd,“ uzatvára Juraj Toporčák.

Postreky likvidujú včely už minimálne 10 rokov: Umierajú nám priamo pred úľmi

Výber pre vás

Postreky likvidujú včely už minimálne 10 rokov: Umierajú nám priamo pred úľmi

Súvisiace články

MÍNUS 7 DNÍ: Fico je späť, našiel sa aj Kosík a komu uleteli včely?

Medvede v dedinách: Ak bijú labou o zem, o chvíľu štartujú do útoku

“Družstevné” medvede: Štverajú sa na silážne vaky, podliezajú elekrické oplotníky

Výber pre vás