Plus 7 dní

Znie to neuveriteľne, no zdá sa, že je to tak. Generálna prokuratúra pred súdom bohapusto klame a vymýšľa si. Keby to tak nebolo, znamenalo by to, že bohapusto klame a vymýšľa si predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. A na Slovensku už azda nikto neverí, že by si čosi také dovolil.

Ak raz pán Harabin povedal, že opäť už len údajného narkobaróna Bakiho Sadikiho nepozná, a teda si s ním ani nemohol priateľsky telefonovať, tak to platí. Ak majú predstavitelia Generálnej prokuratúry potrebu vykladať, že bol v minulosti skutočne vedený dohľadový spis, kde sa nachádzal aj prepis rozhovoru Harabina so Sadikim, nech si za to nesú plnú zodpovednosť a predsedovi Najvyššieho súdu pekne zaplatia desaťtisíce eur.

Už je to nejaký týždeň, čo senát Krajského súdu v Bratislave potvrdil verdikt kolegov z okresného súdu a priklepol Harabinovi odškodné vo výške 150-tisíc eur. Zaplatiť mu ich má Generálna prokuratúra predovšetkým za to, že jej niekdajší šéf Dobroslav Trnka v roku 2008 pred novinármi priznal existenciu prepisu telefonickej komunikácie medzi Harabinom a Sadikim z roku 1994.

Mal sa nachádzať v dohľadovom spise prokurátora, ktorý sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia zaoberal vyšetrovaním Sadikiho trestnej činnosti. Trnka vtedy reagoval na výroky opozičného poslanca Daniela Lipšica, ktorý sa o kontaktoch vtedajšieho ministra spravodlivosti Harabina so Sadikim, niekoľkokrát stíhaným, zmienil pred plénom Národnej rady.

Nasledovala vec nevídaná - Harabin nezažaloval za poškodenie dobrého mena svojho úhlavného nepriateľa, ale rovno Generálnu prokuratúru. A to z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Súdy pri rozhodovaní nezaujímalo, či sa Harabin so Sadikim poznali, rozprávali, kamarátili. Nezabralo ani tvrdenie prokuratúry, že skutočne viedla dohľadový spis a v ňom sa nachádzal aj prepis rozhovoru Sadiki - Harabin.

Komunikácia bola údajne nahratá legálne, na základe povolenia z 5. augusta 1994. Z odposluchov bol následne vykonaný záznam.

Prokuratúra pred súdom poznamenala, že prepis rozhovoru mal pôvodne slúžiť len v rámci odvolacieho konania ako podklad pre prípadnú námietku zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu, medzi ktorými bol aj Harabin, a nie na jeho diskreditáciu, keďže bol v roku 1995 radovým sudcom.

„... v tom čase prokuratúra ani nemala možnosť predpokladať jeho ďalšiu politickú ani profesionálnu kariéru. Námietka bola riadne zažurnalizovaná do dohľadového spisu a pripojený k nej bol i protokol č. 1, vyhotovený policajtom, ktorý obsahoval záznam predmetného rozhovoru, týkajúceho sa len osobných vecí,“ hájila sa na súde Generálna prokuratúra.

Dodala pritom, že záznam založený v dohľadovom spise bol zdrojom informácií, na základe ktorých sa Trnka vyjadril pre médiá. Okresný ani krajský súd však jej argumentácia nepresvedčila. Svorne sa zhodli, že vtedajší generálny prokurátor Trnka sa neriadil zákonnými povinnosťami, z ktorých mu okrem iného vyplývala ochrana ľudskej dôstojnosti, základných ľudských práv a slobôd, ale tiež zdržanie sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené.

Mal tiež zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Súdy teda nepovedali, že Trnka klamal. V podstate skonštatovali, že nemal hovoriť vôbec. A keďže existenciu prepisu kamarátskeho rozhovoru medzi Harabinom a Sadikim predsa len potvrdil, dotkol sa ľudskej dôstojnosti šéfa Najvyššieho súdu, za čo mu prisúdil nebývalo vysoké odškodné.

Harabin napriek všetkému, čo na súdoch odznelo, povedal, že „v žiadnom spise sa taký prepis nenachádza“. Novinárov tiež upozornil, že „okresný súd viackrát vyzýval odporcu, generálneho prokurátora, aby predložil prepis, aby predložil celý spis, a odporca povedal, že nemôže predložiť žiaden prepis, žiaden odposluch, žiaden dohľadový spis, lebo takýto telefonát a prepis nemajú a neexistuje“.

Treba povedať, že šéf Najvyššieho súdu presne vie, čo hovorí. Prokuratúra ani polícia už podľa našich informácií oficiálne nedisponujú prepisom ani nahrávkou rozhovoru Harabina so Sadikim. Údajne totiž boli po istom čase legálne skartované a z pohľadu zákona neexistujú.

Keby sa v nejakom archíve našla akási „zabudnutá“ kópia, o ktorej existencii sa už dlhšie špekuluje, pred súdom ako dôkaz neobstojí. Platí, že keď raz bolo niečo oficiálne zničené, logicky to nemôže byť opätovne použité. Predseda Najvyššieho súdu teda nezavádza, keď tvrdí, že na neho nič nemajú.

Zo zákonného hľadiska nie. Iná vec je morálne hľadisko. Ale to je už o inom. Možno viac by k celej veci vedeli porozprávať policajti a prokurátori, ktorí boli začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia svedkami diania okolo Sadikiho a mali prehľad, s kým, ako často a o čom komunikoval. Aby ich výpoveď mala patričnú hodnotu, museli by byť zbavení mlčanlivosti a vypočutí v rámci súdneho pojednávania.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/nasa-fikcia/fikcia-harabin-mal-vianoce-predstihu-darcek-bol-vsak-skromny.html">Fikcia: Harabin mal Vianoce v predstihu, darček bol však skromný </a>

Verejnosť si už od Hrabina vypočula, že so Sadikim nebol nikdy v žiadnom kontakte. Pozná sa vraj len s jeho manželkou, a to ešte z čias, keď bola slobodná.

Aj preto sa v deväťdesiatych rokoch ako sudca Najvyššieho súdu sám namietal zo zaujatosti, „... že to nemôžem pojednávať, a to z dvoch dôvodov - keby sme v tom čase, a ja ako člen senátu, potvrdili oslobodzujúci rozsudok, tak prokuratúra by kričala, že asi preto, že Harabin sa pozná so Sadikiho ženou, no tak ho oslobodil. Keby sme zrušili oslobodzujúci rozsudok, tak Sadiki by mohol kričať, tak to preto, lebo Harabin ešte má nejaké techtle-mechtle s mojou manželkou, a chcú, aby som ja hnil v base. Preto je povinnosťou sudcu vždy, keď má vzťah k účastníkom konania, vysloviť dopredu svoju zaujatosť. Ja som sa správal čestne“, chválil sa pred časom novinárom.

Na otázku, či mal „techtle-mechtle“ so Sadikiho manželkou, Harabin poznamenal: „... Však mi telefonovala, veď som to povedal na Súdnej rade, mi telefonovala, že teda má taký a taký spis, a teraz ja som povedal no a čo a ona povedala potom meno a priezvisko za slobodna. No a potom som išiel k predsedovi senátu a hovorím, že teraz mi volala Sadikiho manželka, lebo ja som ju nepoznal, keď sa predstavila Sadiki Gabika, a potom ona začala hovoriť, že je tá a tá a tam a tam sme sa stretli."

"Ona mi telefonovala, že by sa so mnou chcela stretnúť, že taký a taký spis je na Najvyššom súde. A ja som jej povedal na to, keď už potom povedala, že je známa, a ona tvrdila, že je nevinný a tak ďalej, tak keď je nevinný, zvoľ mu dobrého advokáta a sa preukáže jeho nevina. Ona napriek tomu trvala na tom, že sa chce stretnúť, a ja na to, že nehnevaj sa, Gabika, ja sa s tebou stretnúť nemôžem, ja som sudca Najvyššieho súdu, ty si manželka obvineného, ktorý je vo väzbe a nie je to možné.“

Prepis rozhovoru Harabina so Sadikim neexistuje. Skartovali ho?

Výber pre vás