SITA

Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napr. krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

Skonštatoval to Haščákov advokát Martin Škubla. Podľa neho je rozhodnutie ÚS SR naplnením rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý ochranu poskytnutú sťažovateľovi v kauze Gorila dovtedajšími rozhodnutiami ústavného súdu nepokladal za dostatočnú. „Aj preto očakávame, že obdobne ako v roku 2016 polícia odovzdá pôvodcovi materiály, ktoré pokladá za získané v akcii Gorila, aby si SIS mohla splniť zákonnú povinnosť ich zničiť,“ zdôraznil Škubla. Doplnil, že Haščák v jednotlivých procesných podaniach poukazoval opakovane už od roku 2018, že pôvod uvedených nahrávok má byť preverený a výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v kauze Gorila majú byť zničené.

SIS porušila základné práva sťažovateľa

Ústavný súd SR prikázal Slovenskej informačnej službe, aby zničila výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v kauze známej ako Gorila. Ako totiž konštatoval senát zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Miroslava Duriša a Martina Vernarského na neverejnom zasadnutí 15. mája, SIS nezničením nahrávok porušila základné práva sťažovateľa Zoltána Vargu.

Spis Gorila sa na verejnosti objavil v decembri 2011, pričom jeho obsah tvorili prepisy rozhovorov medzi viacerými politikmi a osobami z prostredia finančných skupín. Za autora spisu je považovaný bývalý príslušník SIS Peter Holúbek. Nahrávky vznikli v byte na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý vlastnil Zoltán Varga prezývaný Gorila. Neskôr prenikla na verejnosť aj 39-hodinová nahrávka. SIS nahrávky vyhotovila na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005 a z 18. mája 2006. NA ĎALŠEJ STRANE SI PREČÍTAJTE VYJADRENIE HAŠČÁKOVHO PRÁVNIKA K OSTATNÝM NÁLEZOM ÚS V SÚVISLOSTOU S KAUZOU GORILA.

Ústavný súd SR (ÚS SR) dňa 15.5.2024 rozhodol v právnej veci III. ÚS 97/2012 dňa 15.5.2024 tak, že Slovenská informačná služba (SIS) nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov (ITP) v rámci tzv. akcie Gorila porušila základné práva sťažovateľa. Zároveň prikázal SIS, aby zničila tak primárne, ako aj sekundárne výsledky použitia ITP. Zatiaľ nie je známe podrobné odôvodnenie nálezu, vyjadriť sa tak možno len k jeho výroku. 

V prvom rade treba uviesť, že ide o naplnenie rozsudku ESĽP, ktorý ochranu poskytnutú sťažovateľovi v kauze Gorila dovtedajšími rozhodnutiami ÚS SR nepokladal za dostatočnú. Aj preto došlo k obnove pôvodného konania pred ÚS SR z rokov 2011 - 2012 v tej časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal zničenia primárnych aj sekundárnych výsledkov odpočúvania a ÚS SR sťažovateľovým požiadavkám v plnom rozsahu vyhovel.

Uvedený nález zároveň dal za pravdu aj snaženiu J. Haščáka, hoci nebol účastníkom tohto konania (má podanú samostatnú ústavnú sťažnosť) v jeho úsilí o zničenie všetkých materiálov získaných štátnymi orgánmi v akcii Gorila. Rozhodnutie ÚS SR sa týka nielen sekundárnych materiálov, ale aj nahrávok, t.j. hoci SIS skartovala nahrávky už v roku 2008, je potrebné vykonať nápravu aj vo vzťahu k dosiaľ nezničeným nahrávkam, ktorými prípadne disponuje polícia (tzv. stopa 21 z prehliadky domu M. Kočnera). Aj preto očakávame, že obdobne ako v roku 2016 polícia odovzdá pôvodcovi materiály, ktoré pokladá za získané v akcii Gorila, aby si SIS mohla splniť zákonnú povinnosť ich zničiť. 

Uvedený nález je potrebné vnímať aj v kontexte s nálezmi I. ÚS 448/2021 z 10. 11. 2022 a III. ÚS 610/2023 z 18. 4. 2024, ktorými ÚS SR vyslovil záver o existencii prieťahov zo strany OČTK pri preverovaní pôvodu a legality nahrávok, tzv. stopy 21, v trestnej veci Gorila, ako aj v trestnej veci Arpáš (údajné kupovanie nahrávok). Preverenie ich pôvodu podľa ÚS SR súviselo práve s povinnosťou štátu v prípade zistenia ich pôvodu v činnosti SIS tieto nahrávky zničiť.

J. Haščák v jednotlivých procesných podaniach poukazoval opakovane už od r. 2018, že pôvod uvedených nahrávok má byť preverený a výsledky použitia ITP v kauze Gorila majú byť zničené. Práve tieto jeho podania patrili k hlavným dôvodom, pre ktoré sudkyňa ŠTS Pamela Záleská na návrh prokurátora ÚŠP Ondreja Repu nezákonne a neprípustne vzala J. Haščáka do väzby. Ústavný súd pritom v nedávnom náleze III. ÚS 610/2023 obrátil tieto „väzobné dôvody“ naruby, keď konštatoval, že aj nečinnosťou ÚŠP pri preverovaní pôvodu nahrávok došlo k porušeniu Haščákových práv. 

Aktuálne z hore označených rozhodnutí ÚS SR teda vyplýva, že OČTK sa prevereniu pôvodu a legality nahrávok zámerne vyhýbajú, a to zjavne aj z dôvodu vyhnúť sa povinnosti uvedené nahrávky zničiť, ktorú povinnosť (vyplývajúcu už z rozhodnutí ESĽP v kauze Gorila) teraz ÚS SR opätovne a jasne zopakoval, keď určil, že štát ju má splniť prostredníctvom SIS.

Príkaz Ústavného súdu zničiť nahrávky kauzy Gorila dal za pravdu aj Haščákovi

Autor článku

Natália Podhorná

Výber pre vás