Matúš Német

Bola jednou z&nbsp;nich, napriek tomu zdravotná starostlivosť, aká sa jej dostala, vypovedá o&nbsp;neutešenom stave slovenských nemocničných zariadení. Monika Kukolíková (†55) z&nbsp;Levíc prešla počas štyroch mesiacov hospitalizácie v&nbsp;minulom roku podmienkami pripomínajúcimi opateru v&nbsp;rozvojových krajinách. Matka zosnulej Moniky Eva Strelcová nám vyrozprávala strastiplný príbeh o&nbsp;nedôstojnom prístupe zdravotníkov k&nbsp;jej dcére.

„Musíme vtedy odvážne a&nbsp;smelé byť, keď oči chorého nás prosiť budú, chceme byť zdraví, chceme žiť.“ Týmto mottom ukončila Monika Kukolíková svoje štúdium na Strednej zdravotníckej škole vo Zvolene pred desiatkami rokov. Citát je zapísaný na maturitnom oznámení, ktoré nám ukázala pani Strelcová, keď nás usadila vo svojej kuchyni. Fotografie, záznamy, zdravotná dokumentácia, to je formálne všetko, čo rodičom zostalo po dcére. Ale najmä bolesť v&nbsp;srdci, ktorú pani Strelcová nedokáže ani viac ako štvrť roka od úmrtia Moniky potlačiť. Absolventka zdravotníckej školy určite netušila, že jej nasledovníkom zdravotníkom motto na maturitnom oznámení v&nbsp;praxi zrejme veľa nehovorí. „Moja dcéra ochorela na myasténiu gravis. Držalo ju to už dlhodobo, nevedela v&nbsp;ruke udržať ani zemiak,“ povedala nám pani Strelcová o&nbsp;chorobe svojej dcéry. Ide o&nbsp;zriedkavé autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje napríklad slabosťou a&nbsp;únavou vo svalstve. Preto podstúpila operáciu a&nbsp;užívala naordinované lieky. Napriek tomu, že sa šetrila a&nbsp;nevykonávala takmer žiadnu fyzickú prácu, prejavovali sa u&nbsp;nej príznaky oslabenia organizmu. Z&nbsp;tohto dôvodu navštevovala hematologicko-transfúzne oddelenie v&nbsp;Leviciach. Tam jej na základe krvných výsledkov určili ešte v&nbsp;októbri 2017 leukopéniu, teda znížený počet bielych krviniek v&nbsp;krvi. Do apríla 2018 bol jej stav relatívne stabilizovaný až do momentu, keď bola hospitalizovaná na internom oddelení v&nbsp;Leviciach, pretože začala krvácať z&nbsp;močového mechúra. Dva- až trikrát do týždňa jej na hematologicko-transfúznom oddelení v&nbsp;spomínanej nemocnici podávali krv a&nbsp;krvnú plazmu. Stav niekdajšej zamestnankyne jasieľ sa nezlepšoval, tamojší urológ ju odporučil do Nitry na urologickú kliniku, kde jej robili cystoskopiu, teda vyšetrenie vnútorných stien močového mechúra.

Už vtedy čakalo Moniku nemilé prekvapenie. „Do prepúšťacej správy okrem iného napísali vetu: „Základná príčina smrti 17. 4. 2018 o&nbsp;10.00.“ Nezmyselný výrok, z&nbsp;ktorého bola matka stále živej pacientky zdesená. Ako a&nbsp;prečo sa do prepúšťacej správy toto konštatovanie dostalo, nie je známe. Po prepustení z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Nitre sa o&nbsp;Moniku staral jej opatrovateľ, pretože pani Strelcová bola z&nbsp;dôvodu vysilenia organizmu takmer nechodiaca.

Na začiatku mája musela dcéra pani Strelcovej absolvovať operáciu v&nbsp;Nitre a&nbsp;v&nbsp;prepúšťacej správe žijúcej pacientky bola opäť veta: "Zá­kladná príčina smrti 16. 5. 2018 o&nbsp;10.00.“ Po krátkom čase strávenom mimo nemocničných zariadení bola Monika po kolapse 23. mája umiestnená na jednotku intenzívnej starostlivosti v&nbsp;Leviciach, aby ju dva dni nato opäť previezli do Nitry na ďalšie zákroky. „Stále krvácala z&nbsp;močového mechúra a&nbsp;katéter sa jej upchával, tak jej ho museli prečisťovať. Tam jej perforovali močový mechúr,“ spomenula si pani Strelcová.

Zákroky v&nbsp;nitrianskej nemocnici však podľa Moniky Murínovej, dcéry Moniky Kukolíkovej, boli veľmi nepríjemný zážitok pre pacientku aj pre rodinu. „Bola som veľmi nahnevaná na to, že jej robili také brutálne vyšetrenia, že jej preplachovali močový mechúr, až tak, že sa roztrhol. Boli to extrémne bolesti a&nbsp;procedúry. Mama hovorila, že to nemá zmysel, lebo sa vytvárali neustále nové krvné zrazeniny, neustále sa to upchávalo. Preplachovanie nezaberalo, ale ni­kto z&nbsp;lekárov sa o&nbsp;tom nebavil,“ uviedla Monika Murínová. Po­dľa nej mamu v&nbsp;nemocnici držali nasilu a&nbsp;keď jej napokon zaviedli hadičku do močového mechúra, naplnili ho takým množstvom tekutiny, že močový mechúr sa roztrhol. „Na to som sa veľmi hnevala. Ona ma dokonca potajme poza chrbát lekárov prosila, aby som jej išla kúpiť takú veľkú injekciu, nazýva sa žanetka, aby si to preplachovanie robila priebežne sama potajme, keďže to ako zdravotníčka vedela. Pretože keď jej to mali prísť robiť lekári, bolo to strašné,“ spomína si na vlastnú bezradnosť dcéra nebohej.

Podľa slov dcéry pacientky, počas celej hospitalizácie, ktorá sa začala v&nbsp;apríli minulého roka pre krvácanie, nikto jej mame ani rodine nevedel povedať, prečo krváca a&nbsp;či to má súvis s&nbsp;jej diagnózou myasténia gravis. „My sme sa v&nbsp;podstate až po jej smrti dozvedeli viac, lebo nikto nám nechcel povedať, o&nbsp;čo ide. Potom sme sa dozvedeli, že mala celé telo napadnuté baktériami, proti ktorým nefungovali žiadne antibiotiká,“ dodala Monika Murínová. Pravdepodobne baktérie mali za následok to, že jej matka začala krvácať z&nbsp;močového mechúra.

Po zákrokoch v&nbsp;Nitre bola Monika Kukolíková striedavo doma a&nbsp;v&nbsp;nemocnici. „Dňa 18. augusta som jej musela volať záchranku tu v&nbsp;Leviciach, lebo veľmi krvácala. Tam ju previezli na ARO,“ približuje nám posledné dni svojej dcéry pani Strelcová. Mala už také „prepichané“ žily na rukách, že jej museli zaviesť ihlu do krku. „Tak sa to robí na Ukrajine,“ dostala odpoveď pani Strelcová na to, prečo jej zaviedli ihlu do krku, pretože príslušný lekár bol podľa jej slov Ukrajinec.

Okrem zlého zdravotného stavu dcéry ju znepokojila starostlivosť tamojších zdravotníkov - u&nbsp;Moniky sa objavili preležaniny. Sťažnosť u&nbsp;kompetentných v&nbsp;nemocnici sa však skončila konštatovaním, že zdravotnícky personál sa o&nbsp;pacientov stará dostatočne.

Posledné dni života prežila pani Kukolíková v&nbsp;Bratislave na Kramároch. Tam pri lôžku trávila dni aj jej dcéra. „Mama ležala na urologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Deň pred smrťou som bola s&nbsp;ňou. Blúznila a&nbsp;mala zavedenú hadičku do nosa. Ona už nevedela, čo robí, rozprávala z&nbsp;cesty a&nbsp;chcela si tú hadičku odkrútiť rukou z&nbsp;nosa. Prišla sestrička, bola na ňu protivná, aby si to nechytala, že to je drahé, aby to nepoškodila. Takéto správanie k&nbsp;vyslovene zomierajúcim pacientom ma zarazilo,“ povedala nám Monika Murínová o&nbsp;posledných dňoch svojej matky.

V&nbsp;tejto súvislosti sme oslovili Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože pani Strelcová podala v&nbsp;súvislosti s&nbsp;hospitalizáciou svojej dcéry podnet. „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v&nbsp;tomto prípade začal vykonávať dohľad u&nbsp;poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O&nbsp;výsledku dohľadu môže úrad informovať až po jeho ukončení,“ povedala nám Andrea Pivarčiová, hovorkyňa úradu. Ako ďalej dodala, podnet dostali v&nbsp;decembri minulého roka a&nbsp;dohľad môže trvať niekoľko mesiacov. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;hospitalizáciou Moniky Kukolíkovej sme oslovili aj nemocnicu v&nbsp;Leviciach a&nbsp;v&nbsp;Nitre. "Fakultná nemocnica Nitra do dnešného dňa zatiaľ z&nbsp;Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neobdržala žiaden podnet na prešetrenie hospitalizácie Vami uvedenej pacientky,"&nbsp;povedala nám Tatiana Timková zo Sekretariátu medicínskeho riaditeľa v nitrianskej nemocnici.&nbsp;

Neutíchajúca bolesť: Naša dcéra pri liečení trpela, tvrdia rodičia

Výber pre vás