Lívia Černická

V&nbsp;noci z&nbsp;29. februára na&nbsp;1. marca 2020 azda ani nebolo väčšieho sklamania. Kým ešte krátko pred polnocou sa zdalo, že pri rozdávaní kariet a&nbsp;rezortov bude mať veľmi silné slovo koalícia Progresívne Slovensko (PS) a&nbsp;Spolu, po&nbsp;polnoci nádej i&nbsp;nálada klesali. Ani nie tisícka hlasov im chýbala, aby sa dostali do&nbsp;parlamentu.

Kým strana Spolu žije svojím životom a&nbsp;už tretí raz zmenila svoj názov, progresívci vymenili svojich predsedov. Keďže prieskumy voličských preferencií z&nbsp;nich robia celkom seriózneho hráča na&nbsp;budúcej politickej scéne, strana už siaha po&nbsp;úradníkoch z&nbsp;ministerstiev. Zatiaľ sa im darí najmä v&nbsp;rezortoch pod vedením nominantov hnutia Igora Matoviča, ktorý robí&nbsp; z&nbsp;Progresívneho Slovenska strašiaka.

Pozrite sa, koho sa PS podarilo získať.

Terajší predseda PS Michal Šimečka hovorí: „Sme strana odborníkov a&nbsp;odborníčok. Posilnili sme sa o&nbsp;špičkových ekonómov, získali sme odborníka na&nbsp;oblasť zdravotníctva a&nbsp;posilnili sme sa o&nbsp;legendu boja proti organizovanému zločinu Jaroslava Spišiaka.“

Dnes už bývalý poradca aktuálneho ministra vnútra Romana Mikulca z&nbsp;OĽaNO Spišiak spresnil, že zatiaľ nie je členom strany. Politológ Jozef Lenč však práve jeho pokladá za&nbsp;komunikačne nezručného a&nbsp;varuje pred kostlivcami, ktorí sú v&nbsp;jeho skrini.

Meno Spišiak je však doteraz najväčším prekvapením, ktoré progresívci pripravili. Pozrime sa, koho ešte zlákali.

Úplne prvým úlovkom bol Tomáš Valášek. Do&nbsp;Národnej rady SR sa dostal na&nbsp;kandidátke strany Za&nbsp;ľudí. Z&nbsp;koalície aj zo strany, ktorú kedysi založil exprezident Andrej Kiska, odišiel krátko po&nbsp;dovoze neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Kým vtedajší premiér Igor Matovič a&nbsp;minister zdravotníctva Marek Krajčí stáli na&nbsp;košickom letisku pred lietadlom s&nbsp;ruskou očkovacou látkou, vo vládnej koalícii štartovala prvá vážna kríza. Jej výsledkom bol nielen Valáškov odchod, ale aj rekonštrukcia vlády.

„Sputnik V&nbsp;bol pre mňa bodom, keď sa kalich horkosti naplnil do&nbsp;dna,“ komentoval svoj odchod. Kým strana, ktorá ho vyniesla do&nbsp;parlamentu, v&nbsp;koalícii zostala, on jej dal zbohom. Približne o&nbsp;mesiac vstúpil do&nbsp;PS. „Budem pracovať so všetkou energiou, aby sme dokázali ponúknuť alternatívu súčasnej vlády a&nbsp;opozície,“ vyhlásil, keď stál po&nbsp;boku vtedajšej predsedníčky&nbsp; mimoparlamentného PS Ireny Bihariovej.

Valáškov prechod k&nbsp;progresívcom politológ Radoslav Štefančík vníma ako pochopiteľný. „Dlho sa uvažovalo, že by Andrej Kiska mohol ísť s&nbsp;Progresívnym Slovenskom do&nbsp;nejakej koalície. Tí ľudia sú si mentálne blízko,“ hovorí. Podľa neho myšlienka spájania stroskotala len na&nbsp;osobných ambíciách niektorých ľudí, nebol to však hodnotový problém. „Preto sa nemožno čudovať, že ľudia, ktorí kandidovali s&nbsp;Kiskom, nakoniec skončia v&nbsp;PS,“ podotýka Štefančík.

Mimoparlamentná strana má teda svojho poslanca v&nbsp;zákonodarnom zbore, hoci oficiálne sedí v&nbsp;lavici medzi nezaradenými. Dnes už má aj kandidátov na&nbsp;ministrov.

O&nbsp;Štefanovi Kiššovi, bývalom šéfovi Útvaru hodnoty za&nbsp;peniaze, ktorého analýzami sa občas zaštiťuje aj Matovič, uvažujú progresívci ako o&nbsp;možnom kandidátovi na&nbsp;ministra financií. Tak to naznačil zakladateľ hnutia Ivan Štefunko v&nbsp;rozhovore pre denník Sme.

Odchod šéfa Útvaru hodnoty za&nbsp;peniaze, ktorý spadá pod ministerstvo financií, a&nbsp;teda istý čas aj pod ministra Matoviča, visel vo vzduchu niekoľko mesiacov. Nakoniec sa tak stalo vlani v&nbsp;septembri. Kišš to oznámil Matovičovi priamo a&nbsp;vraj to „bolo v&nbsp;pohode“.

„Ako úradník narazil na&nbsp;strop a&nbsp;odchádza z&nbsp;ministerstva,“ ozrejmoval už nový šéf PS Šimečka, keď Kišša predstavoval ako novú odbornú posilu strany a&nbsp;garanta pre ekonomiku a&nbsp;verejné financie.

Kišš pritom pre rezort pracoval sedemnásť rokov. Aj politológ Štefančík ho hodnotí ako „perspektívny káder“. No najmä pri jeho mene upozorňuje, že PS môže byť len akýmsi „autobusom, ktorý niektorých odborníkov iba posunie na&nbsp;inú stanicu“. Pretože dnes sa členstvo v&nbsp;strane už nevníma ako „lepenie plagátov“, keď naozajstní zapálenci zostávali verní svo­jim aj v&nbsp;čase, keď strana neuspela vo voľbách.

Podľa Štefančíka sa treba dívať&nbsp; na&nbsp;vec pragmaticky. „Asi sa nepridá k&nbsp;Smeru alebo Hlasu. A&nbsp;keď sa pozriete na&nbsp;pravicovú scénu, kto má istotu, že sa dostane do&nbsp;parlamentu? Ak má dnes Progresívne Slovensko dvanásť-trinásť percent v&nbsp;prieskumoch, perspektíva je vyššia,“ konštatuje politológ.

Na ďalšej strane sa dočítate, kto ešte prestúpil do Progresívneho Slovenska. Bola v tom aj vypočítavosť? Na to sme sa spýtali politológa. 

Aj ďalšieho experta progresívci uchmatli spod Matovičovho nosa, keď bol ešte ministrom financií. Koncom júla ohlásil odchod z&nbsp;rezortu ekonóm Tomáš Hellebrandt. Dôvodil, že minister absolútne nemá záujem o&nbsp;odborné stanoviská, naopak, snaží sa zabrániť „šíreniu jeho analytickej práce vo verejnom priestore“. A&nbsp;preto mal Helleb­randt „pocit zbytočnosti“.

Matovičovi nevie zabudnúť najmä spôsob pretlačenia takzvaného rodinného balíčka. Obyčajní vtedy prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a&nbsp;za&nbsp;balíček, ktorým sa teraz hnutie tak veľmi chváli a&nbsp;ktorý je jednou z&nbsp;tém predvolebnej kampane, zdvihli ruky aj extrémisti. „Významne prispel k&nbsp;legitimizácii extrémistických politických síl,“ ozrejmil svoj postoj Hellebrandt.

Vstup k&nbsp;progresívcom ohlásil hneď po&nbsp;Kiššovi. Verejnosti ho predstavil už nový šéf strany Šimečka slovami, že ide o&nbsp;experta na&nbsp;sociálnu politiku. „Ponúkam excel aj empatiu,“ predstavil sa sám Hellebrandt.

V&nbsp;januári tohto roku progresívci predstavili ďalšieho odborníka, tentoraz z&nbsp;ministerstva zdravotníctva. Oskar Dvořák pripravoval reformu nemocníc, ktorá prešla parlamentom. Aj na&nbsp;rodičovskej dovolenke sledoval všetko, čo sa deje práve v&nbsp;zdravotníctve. Rezort prišiel o&nbsp;ministra, ktorého aj dočasne poverený premiér Eduard Heger kritizoval, že mešká s&nbsp;plánom obnovy.

Progresívci naozaj siahajú po&nbsp;známych menách, ktoré sú dobre etablované v&nbsp;odborných kruhoch. Štefančík nechce hovoriť o&nbsp;„preberaní“ ľudí. „Skôr sa dá povedať, že vo verejných funkciách pôsobili ľudia, odborníci, ktorí teraz hľadajú spôsob, ako sa uplatniť v&nbsp;politike,“ mieni.

Podotýka, že v&nbsp;podstate ide&nbsp; o&nbsp;obojstranne výhodný obchod. Na&nbsp;jednej strane odborníci naozaj môžu rásť a&nbsp;vplývať na&nbsp;to, čo sa na&nbsp;Slovensku deje a&nbsp;bude diať, na&nbsp;druhej strane PS potrebuje nových ľudí. „Vyzerá to tak, že Progresívne Slovensko na&nbsp;to, aby získalo nejaké zaujímavé čísla vo voľbách, potrebuje viac známejších tvárí. Rozhodlo sa, že aj takáto je cesta,“ pokračuje Štefančík.

Dodáva, že dnes sa voliči nerozhodujú podľa programu. „Ten je pre voličov niekde úplne na&nbsp;konci. Jedno z&nbsp;kritérií, podľa ktorých sa rozhodujú, je komunikačná zručnosť ľudí, ktorí stranu reprezentujú,“ objasňuje politológ.

Komu z nových ľudí Progresívneho Slovenska chýbajú práve komunikačné schopnosti? 

Prekvapením bolo oznámenie, že s&nbsp;progresívcami koketuje Jaroslav Spišiak, bývalý policajný prezident a&nbsp;od&nbsp;1. apríla už aj bývalý poradca ministra vnútra Romana Mikulca z&nbsp;OĽaNO.

„Zvážil som, ako by som ešte mohol pomôcť a&nbsp;dokončiť, čo som začal,“ povedal Spišiak s&nbsp;tým, že strana, pre ktorú dovtedy vlastne pracoval, vytvára na&nbsp;Slovensku chaos. „Do&nbsp;Progresívneho Slovenska preto, lebo je to strana prevažne mladých ľudí, ktorí chcú a&nbsp;prezentujú, že chcú zastaviť ten chaos,“ vysvetľoval, keď stál vedľa Šimečku a&nbsp;oznamoval oficiálnu spoluprácu s&nbsp;progresívcami.

Spišiak ocenil, že progresívci „nie sú zašpinení od&nbsp;politiky“. A&nbsp;on by chcel dokončiť reformy v&nbsp;policajnom zbore, ktoré začal pred rokmi.&nbsp; Do&nbsp;vysokej funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru SR ho vytiahol minister Ivan Šimko. Do&nbsp;zboru sa vrátil za&nbsp;ministrovania Daniela Lipšica, ktorý ho vymenoval za&nbsp;policajného prezidenta. No a&nbsp;v&nbsp;apríli 2020 začal popri práci v&nbsp;Slovnafte radiť Mikulcovi.

Práve tohto človeka by progresívci chceli&nbsp; nominovať na&nbsp;ministra vnútra v&nbsp;prípade úspechu v&nbsp;septembrových voľbách. Spišiak by sa tejto funkcie nebál. Tak to naznačil vo viacerých mediálnych výstupoch, ktoré absolvoval po&nbsp;vyhlásení, že ide s&nbsp;progresívcami. A&nbsp;verejnosť si hneď spomenula, že Spišiak síce&nbsp; môže byť dobrým policajtom, ale nevie hovoriť.

„Bol na&nbsp;konci radu, keď Pán Boh rozdával komunikačné zručnosti. Z&nbsp;tohto pohľadu si myslím, že pán Spišiak nebude pre PS takou veľkou posilou, ako sa to snažia prezentovať,“ myslí si Štefančík.

Aj politológ Lenč hovorí, že tento „draft“ bol krokom vedľa. „Po&nbsp;prvé, má byť nositeľom témy bezpečnosti a&nbsp;boja proti korupcii, témy, ktorá bude v&nbsp;týchto voľbách iba okrajová a&nbsp;bude sa k&nbsp;nej utiekať azda len majiteľ ,obyčajných ľudí‘,“ myslí si Lenč. Spišiaka pokladá za&nbsp;absolútne nepolitického, necharizmatického a&nbsp;za&nbsp;komunikačne nezručného. „Aj v&nbsp;skrini Jaroslava Spišiaka sa skrývajú rôzni kostlivci, ktorí odradia zvyšky sociálne liberálnych voličov a&nbsp;môžu byť v&nbsp;kampani zneužití politickou konkurenciou,“ upozorňuje Lenč.

Pre Spišiaka, ako aj pre ďalších expertov, ktorí prišli do&nbsp;PS, však platia slová Radoslava Štefančíka. „Ak si zoberieme hodnotový faktor, kam inam by vstúpili? K&nbsp;Richardovi Sulíkovi do&nbsp;SaS? Veď vidíme, čo dokáže postvárať v&nbsp;politike. Progresívne Slovensko sa javí ako nepopísaná tabula rasa. Takže ak majú nejaké hodnotové orientácie, obracajú sa na&nbsp;tú stranu, ktorá ich oslovila najviac,“ dodáva.

Riaditeľ komunikačného oddelenia hnutia Radovan Choleva to vidí jednoznačne. "Progresívne Slovensko sa posilňuje predovšetkým o kvalitných ľudí, o ktorých bol záujem aj v štátnej správe, no už nedokázali byť ďalej súčasťou chaotického vládnutia," hodnotí. Podľa neho práve ich pôsobenie v štátnej správe dáva garanciu ich profesionálnosti.

Choleva nepokladá za náhodu, že do PS prišli ľudia práve z ministerstiev, ktoré vedie OĽaNO. "Je to skôr dôkaz toho, že táto strana a jej nominanti vedú svoje rezorty tak chaoticky, že ani najväčší profesionáli už na tom nedokázali participovať," je presvedčený. &nbsp;

Podstatné bude, koľko percent voličských hlasov hnutie PS nakoniec získa v&nbsp;septembrových voľbách. Štefančík dokonca tvrdí: „Otázka je, či to nie je fantómová strana, či má stabilného voliča.“ Ale uznáva, že vyhrali eurovoľby či prezidentské voľby. „Potenciál majú. A&nbsp;majú za&nbsp;sebou Denník N, ale nemyslím si, že sú natoľko komunikačne zruční, aby o&nbsp;sebe dali vedieť a&nbsp;presvedčili toľko ľudí, že urobia vo voľbách dvojciferné číslo,“ uzatvára Štefančík.

Progresívci lovia aj vo vodách OĽaNO: Matovičovi uchmatli odborníkov spred nosa

Výber pre vás