Vanda Felšöci Rusnáková

Rozlíšiť osadu, kde sa kupčí s hlasmi a kde nie, je neskutočne ťažké. Ak aj nejaký škandál vypláva na povrch, nakoniec nik nie je potrestaný - pre nedostatok dôkazov.

„V každej osade sa s hlasmi obchoduje. Je jedno, o aké voľby ide. Tieto župné nie sú také lukratívne. Mnohí si nedokážu predstaviť, čo je samosprávny kraj a čo im môže dať,“ prezrádza aktivista a odborník na menšinovú problematiku Ivan Hriczko. Podľa neho sú v kurze skôr parlamentné voľby a najmä voľby starostov či primátorov. „Obyvatelia osád veľmi dobre vedia, čo znamená starosta - čo im môže dať a čo vziať, takže v týchto voľbách sú viac komunikatívni a otvorení dohode,“ pousmeje sa.

Praktiky, keď chodili autá nabalené darčekami, sú však preč. V súčasnosti sa takýto obchod údajne robí cez miestnych úžerníkov. „Oni presne vedia, kto mu koľko dlhuje a za koľko je ochotný naučiť sa jedno, dve čísla na kandidátke, ktoré treba zakrúžkovať. Nerobme si ilúzie, vo väčšine osád je množstvo ľudí, ktorí nevedia písať a čítať s porozumením,“ dodáva Hriczko.

Nájsť osadu, kde sa kupčí, vraj nie je problém. No dokázať to áno. Poukazuje napríklad na Lunik IX či osady v Prešovskom a Košickom kraji, kde si možno všimnúť rovnakú značku vína v rukách mnohých osadníkov. „Stačí ísť do osád, o ktorých sa v živote nepísalo. Tie sú, takpovediac, kľúčové,“ vysvetľuje Hriczko.

My sme vo volebnú sobotu navštívili osadu v lokalite Podskalka, ktorá patrí k mestu Humenné. Je pekný slnečný deň, no osadníci sa k voľbám nehrnú a nechcú o ničom hovoriť. „Voliť som nebol. Neviem, čo voliť,“ tvrdí jeden z osadníkov. Čo je Prešovský samosprávny praj, absolútne netuší. Nevie ani meno súčasného predsedu. Nič mu nehovorí ani pojem župan. Netuší ani len to, že to môže byť froté oblečenie po kúpeli. Keď sa opýtame na volebnú miestnosť, ukáže smer a zmizne.

Je desať, vo volebnej miestnosti je pusto, fotenie nie je veľmi vítané, vyjadrenia sú strohé. „Zatiaľ skoro nik neprišiel voliť. Od rána tu boli traja,“ dozvedáme sa nakoniec. O možnom kupovaní hlasov tu nik nikdy nepočul. No jeden z prítomných okamžite zakričí na deti vonku niečo po rómsky a tie sa rýchlo rozpŕchnu po chatrčiach.

Čakáme na nejakého voliča, no márne. Slušne nás vypoklonkujú, aby sme čakali vonku. Osada akoby sa vyľudnila a k voľbám nejde nik. Po ďalšej polhodine to vzdávame a mierime do osady v Košickom kraji, kde vraj kupovali hlasy za peniaze.

Sobrance sú známe dvoma rómskymi osadami a nekonečne dlhou a častou epidémiou žltačky. Tentoraz odtiaľ prišlo podozrenie, že dvaja kandidáti na župných poslancov kupovali hlasy. Jeden za tri eurá, ten druhý dokonca za päť. Osadníci, samozrejme, o ničom nevedeli a obchod s hlasmi radikálne odmietajú. No cenu hlasu dobre poznajú. „Nik nám nenúkal tri eurá ani päť. Ani drevo nám nedávali. To všetko sme si kúpili poctivo,“ kričí na nás osadníčka.

Mená niektorých kandidátov však poznajú, aj to, ako vyzerajú. „Viem z fotiek, je ich plné mesto,“ tvrdí ďalší osadník, no okamžite popiera, že by ich videl osobne. Ani tu nik nevie, ako funguje samosprávny kraj a čo im zabezpečuje. Voliť vraj ešte len pôjdu, no nevedia koho. „Toho pekného veľkého som videla, bol aj v Sobranciach,“ opisuje jedna z osadníčok Richarda Rašiho. Páčil sa jej. Vraj sa na ňu usmieval. „Mal pekné zuby," chichoce sa.

Ani ostatným nič nehovorí slovo poslanec samosprávneho kraja. Mýlia si to s Národnou radou a mená sú pre nich španielska dedina. Chytajú sa iba na tie, ktoré sú im notoricky známe. „Raži, ten čo spieva tie pekné pesničky,“ mýli si košického primátora s členom skupiny Elán mladík. Voliť však nepôjde. Prečo nie, nevie ani on sám.

„Pri voľbách a možnom prasknutí korupcie majú úžerníci jednoduchú techniku. Len čo sa dopočujú, že sa prevalí meno a cena, za ktorú sa vraj hlas predáva, okamžite vyšlú svojich ľudí, aby obchádzali náhodne vybraných kandidátov, najlepšie žijúcich v blokoch, a cez domový zvonček im ponúkli svoje hlasy. Najlepšie desať a premrštia cenu. Napríklad ako tu v Sobranciach - svoj hlas údajne ponúkali za desať eur. Samozrejme, nie je konkrétny vinník, ktorý ponúka, a tak aj policajné vyšetrovanie ide do stratena,“ prezrádza Ivan Hriczko.

Vraj v neďalekých Bunkovciach za hlasy ponúkali med a tvrdý alkohol, v okolí Košíc za vrecko klobás a päť eur. „Každá lokalita je iná. Úžerníci presne vedia, čo na koho platí a čo potrebuje. Teraz, keď nemôžu vynášať voliči nepoužité volebné lístky von, osadníkom nakážu za plentou do mobilu odfotiť, koho zakrúžkovali, a na základe tejto fotky im vydajú proviant alebo odpustia časť dlhu. Niektorí ich nechajú nakúpiť ,zadarmo‘ v spriaznenom obchode,“ upresňuje Hriczko.

Ako tvrdí, osadníci by hlasy ani nepredávali, len úžerníci ich donútia. „Im by to ani nedošlo. Sú na to príliš jednoduchí. No keď im vysvetlíte, že sú za to výhody, máte ich. A stále platí - ten, kto príde za úžerníkom ako posledný a dohodne sa, zvíťazí a dostane hlas,“ dodáva Hriczko.

Rašiho si mýlia s Rážom. Biednym Rómom z osád na východe sú župné voľby ukradnuté

Výber pre vás

Rašiho si mýlia s Rážom. Biednym Rómom z osád na východe sú župné voľby ukradnuté

Súvisiace články

Juraj Droba ako latino lover: Kto zo šoubiznisu takto nazval nového bratislavského župana?

Analytik Baránek to povedal jasne: Za porážkou Smeru je TOTO!

Porazený MARIÁN KOTLEBA: Vzdá sa po prehre aj poslaneckého mandátu?

Podľa Danka SNS vo voľbách neprepadla: Výsledky volieb považuje za úspech

Kotlebovu nakladačku si všimli aj za hranicami: Aha, ako o nej píšu Američania!

Výber pre vás