Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Pri pohľade do Martinových psích hnedých očí a kontakte s jeho čiernou srsťou Milan s Vladom na chvíľu aj zabudli, že sú za mrežami. Keby sme nemuseli nechať naše mobily a tašky pri bráne a nečakali na vstup za vysokánske múry leopoldovskej väznice s návštevami, ani my by sme si neuvedomovali, že všade okolo sú len smutné cely. Do útrob väznice sme však nevstúpili. Psovodov a väzňov stretávame na dvore kynologického strediska, kde sledujeme záverečné skúšky práce odsúdených so psom.

„Práca so živým tvorom pretvára človeka. Odsúdený si je vedomý, že ak sa bude správať agresívne, pes to skopíruje,“ rozpráva Miroslav Špánik o&nbsp;tom, ako funguje takzvaná zrkadlová metóda. Pracuje v&nbsp;projekte Šanca na&nbsp;návrat, ktorým sa väzenstvo snaží zmäkčiť náraz odsúdených na realitu po&nbsp;výkone trestu. Ľudia zo „Šance“ pracujú s&nbsp;tými, ktorí majú pár mesiacov pred návratom na&nbsp;slobodu. Je jedno, či ste sedeli 20 rokov alebo dva, ak posúdia, že vám príprava pomôže, zaradia vás do&nbsp;takzvaného výstupného oddielu. Väzni mu vravia „odpálkovací“, pretože vás odtiaľ odpálkujú von. Tam sa stretol aj Milan s&nbsp;Vladom. Cez Šancu na&nbsp;návrat sa dostali do&nbsp;Šance pre psie oči, teda do&nbsp;programu, počas ktorého spoločne naučili psa Martina základné povely. Pred zaradením do&nbsp;výstupného oddielu sedel každý z&nbsp;mužov v&nbsp;modrom mundúre v&nbsp;inej sekcii leopoldovského labyrintu.

„Vďaka tomu, že sa psy pred svojím príchodom do&nbsp;<a href="https://www.preutulky.sk/ako-nakupovat-2/" target="_blank" rel="noopener">útulku</a> samy pretĺkali životom, odsúdení si k&nbsp;nim cestu nájdu ľahko. Po&nbsp;ukončení programu sa však musia so svojím zverencom rozlúčiť. Aj to je súčasť resocializácie, vyrovnať sa so stratou niečoho cenného,“ rozpráva Miroslav Špánik. Vraví, že takto môže niekto, komu nedochádzali následky svojho trestného činu, lepšie pochopiť, ako sa cítila obeť, ak jej vzali niečo vzácne.

Od&nbsp;novinky si tím Šance pre návrat aj príslušníci Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže sľubujú veľa. Menej agresivity, nové témy na&nbsp;rozhovory v&nbsp;jedálni aj v&nbsp;oddieloch. Navzájom sa môžu ovplyvňovať v&nbsp;tom dobrom. Na&nbsp;to, za&nbsp;čo sedí Milan a&nbsp;Vlado, sa pýtať nemôžeme. Za&nbsp;čo sedíš, je v&nbsp;base ošemetná otázka. Príslušníčka, ktorá robí na&nbsp;tlačovom, nám stojí za&nbsp;chrbtom. Zaujímame sa teda len o&nbsp;dĺžku trestu. Milan hlási, že mu súd naparil tridsať mesiacov. Už si väčšinu odkrútil. Von sa chystá v&nbsp;máji. Vlado si odpykával šestnásť mesiacov. Zajtra ho prepustia. Čo ich „pobyt“ v&nbsp;Leopoldove naučil? Okrem nervovej sústavy psa a&nbsp;toho, že existujú štyri základné metódy, ako štvornohého priateľa vycvičiť, si odnášajú vedomie, že už nikdy viac sa sem nechcú vrátiť. „Z&nbsp;jednej stránky to bola strata času. Ušiel mi rok a&nbsp;štyri mesiace. Vonku som mohol robiť niečo úplne iné, osožnejšie. Na&nbsp;druhej strane to bola príučka a&nbsp;sľúbil som si, že nikdy viac. Stačilo,“ zhrnul Vlado.

Slovensko v&nbsp;resocializácii väzňov cez psí kontakt trochu zaostáva. Na&nbsp;to, aby sa niečo rozhýbalo, bol potrebný výlet slovenských väzenských kynológov k&nbsp;susedom. Napríklad v&nbsp;českom ústave na&nbsp;výkon trestu Jiřice funguje niečo podobné. „Oni spolupracujú s&nbsp;občianskym združením. Cvičia slepecké psy. Odsúdení s&nbsp;nimi robia prvotnú socializáciu, aby si zvykli na&nbsp;dopravné prostriedky, a&nbsp;potom ich preberú inštruktori, ktorí následne psy školia ďalej,“ objasnil jeden z&nbsp;mladých psovodov, ktorý pracuje pre program od&nbsp;jeho začiatku.

Po&nbsp;tom, ako „naši“ videli fungovanie odsúdených so psami v&nbsp;Česku, si začali čítať články a&nbsp;zisťovať, aké prínosy taký program môže mať. Dali hlavy dokopy so psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a&nbsp;s&nbsp;ďalšími odborníkmi. Tak vznikol projekt, ktorý sa riaditeľovi zboru zapáčil a&nbsp;dostal preto zelenú. Hoci je u&nbsp;nás zatiaľ len v&nbsp;plienkach, v&nbsp;okolitom svete sa rozvíjajú priateľstvá väzňov a&nbsp;psov už dlhšie obdobie. Napríklad aj v&nbsp;Poľsku, v&nbsp;Srbsku, v&nbsp;Anglicku či v&nbsp;Rumunsku. V&nbsp;USA dokonca experimentovali už v&nbsp;20. rokoch minulého storočia. Každý štát si program prispôsobí na&nbsp;svoje potreby. Na&nbsp;základe poznatkov o&nbsp;svojej psej a&nbsp;väzenskej populácii zostaví „program na&nbsp;mieru“. V&nbsp;New Yorku napríklad chodia pretekárske chrty na&nbsp;dôchodku navštevovať vojnových veteránov, ktorých život sa zosypal tak, že skončili za&nbsp;mrežami. Inde majú šteniatka, ktoré po&nbsp;oddieloch voľne behajú, stará sa o&nbsp;ne pár väzňov, ale hladkať ich môže každý.

Keď počúvame, ako sa vyberali psíky aj väzni, ktorí sa môžu do&nbsp;slovenského programu zapojiť, vravíme si, že ľahšie by hádam bolo dostať sa na&nbsp;elitnú americkú Harvardovu univerzitu. Pohovor so psychológom je prvoradý. Nezáleží na&nbsp;tom, či väzeň vykonal hlúpu krádež, zanedbal výživné alebo sa dopustil násilného trestného činu. Riaditeľka útulku Dog Azyl Veronika Dosoudilová vraví, že na&nbsp;začiatku sa aj ona zamýšľala nad kriminálnou minulosťou ľudí, ktorí budú cvičiť zverené psíky. „Rýchlo som pochopila, že nejde o&nbsp;to, kto čo urobil, lebo viete, ak ste tu 20 rokov, ste iný človek, ako keď ste sem vchádzali,“ vysvetľuje. Rozhodujúcim kritériom je schopnosť človeka začleniť sa späť do&nbsp;spoločnosti. A&nbsp;to je kľúčom k&nbsp;lepším číslam. Slovensko totiž potrebuje znížiť počet väznených ôsob ako soľ. V&nbsp;číslach sme druhí najhorší v&nbsp;Európskej únii. Z&nbsp;každých 100-tisíc občanov sedí až 193.

Veronika Dosoudilová hovorí, že osoh zo stretávania majú obe strany. Človek aj pes. Zvieracie útulky sú útočiskom pre týrané, opustené, nechcené a&nbsp;stratené zvieratá, ktorým je poskytnuté prístrešie, potrava a&nbsp;potrebná starostlivosť. Na&nbsp;Slovensku sa odhaduje približne výskyt 120-tisíc túlavých psov. Každý z&nbsp;tých, ktoré zachytia, si nosí vlastný príbeh, ktorý nevie rozpovedať. Niektorý je plachý, iný útočí, lebo zo strany ľudí poznal len bitky. Ľudský kontakt aj krátky výcvik mu však zvýši šancu na&nbsp;lepší život po&nbsp;adopcii. Nateraz šancu dostala len hŕstka. Od&nbsp;októbra 2020 do&nbsp;marca 2022 si program vyskúšalo počas troch skúšobných cyklov šesť odsúdených a&nbsp;štyri psíky. Rocco, Gery, Iggy a&nbsp;Martin.

„Prvé, čo musia odsúdené psíky naučiť, je zbaviť ich zlozvykov, ktoré im doteraz pomáhali prežiť,“ vraví Miroslav Špánik. Kynológovia sa dušujú, že počas dvoch rokov projektu sa žiadny incident nestal. Ani zo strany psa voči človeku, ani naopak. Preto ten výber ako na&nbsp;Harvard. Po&nbsp;odučení zlozvykov naučia väzni psov základné povely: sadnúť, ľahnúť, chodiť popri nohe. Ukazujú nám študijné materiály: ako kŕmiť, čo škodí psiemu žalúdku, aké parazity u&nbsp;psa poznáme, ako ich vybrať. Milan s&nbsp;Vladom sa naučili dokonca základy práva, ktoré sa zvierat týka, biológiu, ošetrovanie, čistenie búdy. Teória aj prax. Ako riadna škola. S&nbsp;diplomom na&nbsp;konci cyklu podpísaným certifikovanou trénerkou a&nbsp;bez zmienky, že bol získaný vo výkone trestu, samozrejme. Pridá sa k&nbsp;tomu aj pracovná perspektíva? Možno. Ako bonus.

„Ukážte, ako sa s&nbsp;ním prechádzate tak, aby po&nbsp;nikom neskákal,“ zavelil jeden z&nbsp;dôležitých príslušníkov psovodov odsúdeným ako prvú úlohu. Ticho, očakávanie, či najdúch a&nbsp;väzeň zvládnu výzvu, s&nbsp;ktorou majú problém mnohí psičkári v&nbsp;bratislavskom Horskom parku. Najskôr po&nbsp;malom trávniku prejde so psom Martinom Milan, pri nohe, držia sa nakrátko. Potom odovzdá vôdzku Vladovi. Povely im vyšli, len pri sede dostal pes za&nbsp;odmenu maškrtu. „Hodný chlapeček,“ chvália ho.

Po&nbsp;praktickej časti sa presúvame do&nbsp;učebne na&nbsp;teoretickú skúšku. Obrus na&nbsp;stole, otázky na&nbsp;papierikoch otočené ako pri maturite. „Vyberte si päť a&nbsp;nadiktujte mi ich čísla. Chcete sa pripraviť aj písomne alebo idete rovno na&nbsp;to?“ pýta sa Milana lektor. Mladík spustí z&nbsp;hlavy. Sype zmysly psa, základné metódy výcviku, ale aj ako to vyzerá v&nbsp;praxi. Lektor zisťuje, či nie je len bifľoš a&nbsp;vie aj vysvetliť, čo sa počas troch mesiacov snažil dostať do&nbsp;hlavy. Vlado postupoval inak. Prípravu si zapisoval, v&nbsp;miestnosti vládlo napätie. Chlapom sa skúšky vydarili. Otázky boli náročné, my by sme si ani neškrtli. Tri mesiace štúdia sa vyplatili. Ako sa oslavuje úspech vo väzení? Neprezradia, ale vraj sekt veru neotvoria.

„Najťažšie bolo naučiť Martina ľahni,“ zhodujú sa väzni oblečení v&nbsp;typických modrých „uniformách“. Milan dodáva, že z&nbsp;teórie mu do&nbsp;hlavy nešla nervová sústava psa. Naopak, parazity poznal aj vedel, ako vyzerajú. Doma má dvoch nezbedníkov. Keď sa mu skončí trest, naučí ich triky, v&nbsp;ktorých vycvičil Martina. Aj Vlado má doma dvoch psov. Veľmi mu chýbajú. Dobrá správa je, že už sa len raz vyspí a&nbsp;opäť ich uvidí. V&nbsp;Leopoldove končí. Minulý týždeň bol pre kovid v&nbsp;karanténe a&nbsp;bál sa, že sa s&nbsp;Martinom nebude môcť rozlúčiť. Stihol to a&nbsp;už ho trápi len to, či si toho Maťa adoptuje dobrá rodina. Vyzvedá u&nbsp;riaditeľky útulku. Hneď po&nbsp;skúškach si Veronika Dosoudilová čierneho fúzača berie do&nbsp;Veľkého Medera. Psík ešte nemá adopciu istú, ale zoznámiť sa s&nbsp;ním príde jeden záujemca. Milan s&nbsp;Vladom držia päste. Pre nového pána bude Martin skvelý kamarát.

Miroslav Špánik dodáva, že ďalšie pokračovanie záleží na viacerých premenných. V súčasnosti prebieha proces akreditácie. Okrem toho jasné nie sú ďalšie tri veci. Prvou je financovanie, druhou vytvorenie podmienok. Aj keď každý ústav na výkon trestu odňatia slobody, s výnimkou jedného, má kynologickú jednotku, nie vždy možno vytvoriť vhodné podmienky. Treťou je záujem väzňov aj útulkov. Aspoň v tomto to vyzerá veľmi nádejne. Dokonca tri ústavy už hlásia, že by prijali nových chlpatých nájomcov. Ruku zdvihla Ilava, Sučany, kde putujú mladiství odsúdení a, samozrejme, Leopoldov, ktorý sa po troch pilotných overovaniach svojho nápadu nechce vzdať.&nbsp;

Šanca pre psie oči je jeden zo skupiny špecializovaných programov projektu Šanca na návrat. Miroslav Špánik, ktorý na ňom pracuje, vraví, že pôvodne sa pri tvorbe špecializovaných programov zamerali na sedem najvýznamnejších faktorov rizikových z hľadiska vzniku recidívy. „Postupne sme zistili, že napriek našej enormnej snahe pripraviť odsúdených na život po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa vo výstupných oddieloch pravidelne stretávame aj s klientmi, ktorí potrebujú pomoc v oblasti sebapoznávania a sebaaktualizácie vlastnej osobnosti. A práve intenzívna práca so psom z útulku sa javila ako vhodný spôsob, ako odsúdené osoby nenásilnou a prirodzenou cestou podporiť v procese pozitívnej zmeny vo všetkých troch zložkách postojov,“ vysvetľuje Miroslav Špánik.

Doplnil, že významným činiteľom pri tomto trojmesačnom programe je individuálna práca psychológa s&nbsp;odsúdeným. „Cieľom tohto zaobchádzania je podpora pri zmene postojov, hodnôt a&nbsp;zodpovednosti u&nbsp;väznených osôb. A&nbsp;prostriedkom tejto zmeny je práve pes. To sa nám stopercentne potvrdilo počas dvoch predchádzajúcich pilotných overovaní.“ Zviera však podľa odborníkov malo vo väzení od&nbsp;nepamäti svoj opodstatnený význam v&nbsp;súžití s&nbsp;väzneným človekom.

Reportáž spoza leopoldovských múrov: Takto ste najťažšiu väznicu ešte nevideli

Výber pre vás

Reportáž spoza leopoldovských múrov: Takto ste najťažšiu väznicu ešte nevideli

Súvisiace články

Vo februári schytal Rezník až tri góly do vlastnej bránky: Prešľapy RTVS pod jeho vedením

FOTO Boris Kollár nachytaný s peknou brunetou v centre Bratislavy: Čo si to naložil do dodávky?

Babyboom v parlamente: Okrem multiotecka Kollára čaká prírastok aj veľký obranca Matoviča

Začne boj o MEGA PLAT šéfa RTVS: Zuby si brúsia aj známe tváre

Asistenta mu robí frajer jeho dcéry: Jožo Pročko svoj výber obhajuje svojskou LOGIKOU

Výber pre vás