Vanda Felšöci Rusnáková

Vo veľkých svetových metropolách podnikatelia v&nbsp;gastronómii investujú do&nbsp;svojich zariadení a&nbsp;menia ich na&nbsp;bezpečné „stany“ či izolované terasy vhodné na&nbsp;návštevu aj počas koronavírusu. Podobným spôsobom si pomohli poniektorí majitelia kaviarní a&nbsp;reštaurácií aj v&nbsp;Bratislave. Žiaľ, vo zvyš­ku Slovenska podniky s&nbsp;reštauračnými službami zápasia s&nbsp;krachom. Pandemické opatrenia ich stoja nemalé peniaze. Nemajú zákazníkov, straty plátajú z&nbsp;vlastných úspor. Tí odvážnejší upisujú dušu bankám a&nbsp;berú si pôžičky. Pomoc štátu by privítal každý z&nbsp;nich. Nie symbolickú, ale takú, ktorá by im pokryla všetky reálne náklady a&nbsp;straty. Napríklad tak ako v&nbsp;Anglicku. Hneď.

„Poviem to otvorene, aby sme mohli zamestnancom vyplatiť mzdy, museli sme si od&nbsp;banky požičať 60-tisíc eur. Splatnosť sme si odložili o&nbsp;12 mesiacov. Čo bude potom, nevieme. Je to, ako keď tlačíte pred sebou do&nbsp;kopca obrovský balvan. Nevidíte koniec cesty, neviete, čo vás čaká o&nbsp;ďalší meter. Istá je len neistota a&nbsp;strach, že nebude ani na&nbsp;zaplatenie elektriky,“ povzdychol si gastropodnikateľ Vladimír Fedorík.

Pomoc od&nbsp;štátu je chabá. Nik nerieši povinné odvody či poplatky. „Odvody platiť musíme, takisto príspevky do&nbsp;SOZY, SLOVGRAMU (poplatky za&nbsp;púšťanie rádia v&nbsp;prevádzke - pozn. red.) aj zálohové platby za&nbsp;elektrinu, vodu a&nbsp;ďalšie veci. Nik nepozerá na&nbsp;to, či vám prevádzka ide alebo nie. Toto jed­noducho zaplatiť musíte,“ vysvetľuje situáciu.

S&nbsp;dvoma spoločníkmi vlastnia reštauráciu v&nbsp;Michalovciach. Pokles návštevnosti je u&nbsp;nich na&nbsp;úrovni 90 percent. „V&nbsp;prvej vlne to bolo zlé. No ľudia akosi verili, že bude dobre. Aj tak sa nám po&nbsp;tom, ako sme boli zatvorení, minimálne o&nbsp;30 percent znížila klientela. Jednoducho, hostia už neprišli. Leto bolo rozpačité, ľudia vystrašení zo všetkých zákazov a&nbsp;dezinfekcie, tak radšej ani neprišli. Zrušili veľké oslavy, rodinné stretnutia. Teraz v&nbsp;druhej vlne sme museli zrušiť naše akcie, kde sme na&nbsp;špeciality podniku vedeli nalákať slušný počet návštevníkov a&nbsp;tak si vytvoriť rezervu na&nbsp;časy, ktoré bolo potrebné pokryť. Také akcie už nie sú. Nemáme si kde ani ako vytvoriť rezervu na&nbsp;horšie časy.“

Aktuálna situácia je už kritická. Obmedzenia a láskavé vládne opatrenie, keď je prevádzka síce otvorená, no ľudia v nich nemôžu sedieť, sú pre nich likvidačné. „Celé je to nešťastné. Obedy môžeme podávať na terase. Lenže tam je obmedzený počet stolov. Tie musia byť od seba dva metre, pri každom môžu sedieť maximálne dvaja hostia alebo rodinka. Ľuďom sa ne­chce sedieť s rúškom na ústach, zabalený v deke a vo vetrovke narýchlo zjesť obed. Radšej si jedlo vezmú so sebou alebo vôbec neprídu,“ dodáva Fedorík.

Pýta sa, odkiaľ majú vziať na investície do opatrení, ktoré im majú pomôcť. O možnosti vyhrievanej terasy vraj ani neuvažovali. Pre náklady. Veď jedno vykurovacie teleso by ich vyšlo okolo 500 eur, a to nerátajú plynové bomby, ktoré k nim treba. „Týchto telies by sme potrebovali aspoň 5 a ani spálený plyn nie je zadarmo. Tieto náklady nemáme šancu premietnuť do&nbsp;ceny. Veď na&nbsp;taký drahý drink či kávu by nik neprišiel,“ vysvetľuje Fedorík.

Ani metropola východu nie je na tom, čo sa týka podnikania v gastropriemysle, lepšie. Hlavná ulica povestná plnými podnikmi zíva prázdnotou. Či v čase obeda, alebo večer. Ak sa po nej prejdete, stretnete len hŕstku ľudí. Obchody sú poloprázdne alebo zatvorené. Ponuky na prenájom priestorov sú na každom kroku. Život na Hlavnej plný turistov, študentov a Košičanov je minulosťou. „Je to žalostné. Pozrite sa, vydávame obedy a príde len pár ľudí. Vezmú si zabalené jedlo a idú preč. V zime sa tu nikomu nechce sedieť,“ dozvedáme sa od jedného z&nbsp;prevádzkovateľov.

Mesto Košice vyšlo podnikateľom v&nbsp;ústrety. Mestskí poslanci ešte v&nbsp;máji odsúhlasili odpustenie dane za&nbsp;užívanie verejného priestranstva v&nbsp;prípade verejného sedenia. Navyše terasy na&nbsp;Hlavnej môžu prevádzkovať až do&nbsp;konca roka, čo v&nbsp;minulosti možné nebolo.

Pozitívny krok, lenže problémom je jesenné počasie a&nbsp;stále sprísňujúce sa obmedzenia pre covid. Kým svietilo slniečko, cez deň sa ľudia aj k&nbsp;rozloženým stolom v&nbsp;centre posadili. No večer už nie. „Problémom je aj to, že na&nbsp;Hlavnej nemôžu byť zakryté a&nbsp;uzatvorené terasy. Takže ak by sme aj zakúrili medzi voľne stojacimi stolmi, nevyhriali by sme dostatočne priestor okolo stola. A&nbsp;prídu dvaja mladí, dajú si kávu a&nbsp;čaj - tržba by bola tak 4 eurá, náklady viac ako 10 eur len na&nbsp;teplo. Oplatilo by sa to niekomu?“ mykne plecami prevádzkovateľ.

Bez okolkov ukazuje tvrdú realitu - vládne nariadenia vytisli ľudí z&nbsp;centra pred večierky a&nbsp;rýchle občerstvenia na&nbsp;stojáka či donášky.

Za pravdu mu dáva v podstate každý oslovený podnikateľ, ktorý má prevádzku v centre mesta. „Náklady, v ktoré máme v súvislosti s koronou, ťažko premietneme do cien. Ak aj poniektorí zvýšili cenu, určite to nepokrylo reálne náklady na dezinfekciu a pokles návštevníkov. Každý jeden podnikateľ v gastre má za sebou minimálne 10 rodín, ktoré sú závislé od neho. Snažíme sa neprepúšťať, aj keď denne vyrábame stratu. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Ak už máme spoľahlivého čašníka a kuchára, nechceme oňho prísť. Ja ho prepustím a o pár mesiacov už zaň­ho takú dobrú náhradu nezoženiem. A&nbsp;hlavne, poznáme svojich ľudí. Vieme, že majú rodiny, hypotéky a&nbsp;pôžičky, ktoré musia splácať. Tu nik nežije tak, že by mal desaťtisíce na&nbsp;účte ako rezervu. Žiaľ, situácia je už roky taká, že väčšina žije od&nbsp;výplaty do&nbsp;výplaty. Ak im jeden mesiac výplata nepríde, nemajú ako zaplatiť hypotéky,“ poukazuje podnikateľ Béla.

On sám svoje prevádzky zavrel a personál poslal domov. Výplatu im platí, no čašníci majú príjem aj tak nižší. Nemajú totiž prepitné, ktoré dostávali ako odmenu od hostí. „Tieto náklady kryjem z ďalších svojich podnikateľských aktivít. Keby som nepodnikal aj v inom odbore, skrachoval by som už pri prvej vlne,“ dodáva. Dokedy dokáže utiahnuť tento stav, sám nevie. No odhaduje to už len na&nbsp;pár mesiacov.

Ako prvých prepúšťajú brigádnikov. Tých zamestnávajú na&nbsp;dohodu a&nbsp;je to najmenej drastické riešenie. Tak ako 21-ročnú Kristínu. „Som študentka, v&nbsp;Košiciach žijem v&nbsp;podnájme. Popri škole som si chcela zarobiť. Našla som si brigádu ako čašníčka. Všetko bolo o. k., kým neprišla korona. Do&nbsp;podniku prestali chodiť ľudia, a&nbsp;tak mi šéf povedal, že už nemám chodiť na&nbsp;zmenu. Bolo to hneď v&nbsp;marci,“ prezrádza mladučká Kristína, ktorá sa po&nbsp;prvej vlne vrátila do&nbsp;práce. „Opäť ako čašníčka. Tentoraz som pracovala jeden a&nbsp;pol mesiaca. Ako sa zaviedli protipandemické opatrenia, ľudia chodili do&nbsp;podniku menej. Bolo až šialené, ako reagujú na&nbsp;správy v&nbsp;televízii. Hneď ako sa začalo hovoriť o&nbsp;smrteľnej pandémii, ľudia okamžite prestali chodiť do&nbsp;podnikov. Doslova zo dňa na&nbsp;deň. A&nbsp;zas som prišla o&nbsp;brigádu.“

Aj cukrárne na&nbsp;Hlavnej sú prázdne. „Aj my pociťujeme pokles návštevníkov. Ľudia sú už unavení, mrzutí a&nbsp;neistí. Nevedia, čo ešte bude, a&nbsp;všetky nariadenia sú už pre nich maximálne nekomfortné,“ prezrádza pani Henrieta, čašníčka z&nbsp;vychýrenej francúzskej cukrárne. V&nbsp;gastre pracuje už 14 rokov, no podľa nej nebolo ešte tak ťažko, ako je teraz.

Za&nbsp;pravdu jej dáva aj majiteľka. „Opatrenia prišli v&nbsp;čase, keď nemôžeme mať terasu. Mali sme v&nbsp;pasáži aj plynové ohrievače, bolo tam teplučko, no návštevníci o&nbsp;tento spôsob posedenia u&nbsp;nás nemali záujem. Pokles konzumentov je citeľný. Aj preto sme rozbehli donášku našich francúzskych koláčikov. No otvorene hovorím, o&nbsp;donášku je záujem maximálne cez víkendy. V&nbsp;priebehu pracovného týždňa je to slabota.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/restiky-padaju-hubu-matovicove-opatrenia-ich-likviduju" target="_blank" rel="noopener">FOTO vyľudnených terás v GALÉRII</a>

Úplne zatvoriť nechcú, aby nestratili kontakt so stálymi zákazníkmi. Dokedy budú vládať mať otvorené, nevedia. Závisí to aj od&nbsp;dohody s&nbsp;majiteľom budovy, kde sú v&nbsp;nájme, aj od&nbsp;ďalších opatrení vlády. Zatvorené podniky pred Vianocami si nik z&nbsp;opýtaných nevie predstaviť. „Je to pre nás likvidačné,“ uzatvára za&nbsp;gastropodnikateľov spolumajiteľ reštaurácie Vladimír Fedorík.

Reštiky padajú na hubu: Matovičove opatrenia ich likvidujú

Výber pre vás